Bleskovyj rozhovor z Mary Ann Sivak (viceprezidentkov Carpatho-Rusyn Society, Pittsburgh)
Rusyne z USA choťjat vlastnoho reprezentanta vo Svitovi radi Rusyniv
Jak dovho ste pobyvali u Evropi. S kym ste sa tu strityli i jak z Vašoho boku ociňjujete situaciu rusyňstva - 20 rokiv po joho obrodžiňju?
V Evropi jem byla tryj tyždňi a John Righetti jeden. Mušu povisti, že situacyju vydyme pozitivňi. Dvacet rokiv po obroďžiňju zminy sut vyrazny. Po sametovi revoluciji, lem bar malo bars ľudi sja holosylo ku Rusynam. Dumam, že sja bojali, mali strach, že 1968-myj rok sa znova zopakuje, že totalitnyj režim sja verne a pak bude pro Rusyňiv bida. Zname, že za komunystiv, Rusyny ne šmili existuvati. Teper Rusyne už pochopyli, že Slovensko je multietnické spoločenstvo a oni možut byti sami sobov. Rusyne na Slovensku sut občanami Sloveňska, tak samo jak my tu v USA zme amerycky občane. A tak jak my tu možeme existuvati jak narodnostna menšyna, tak samo Rusyne na Slovensku možut byti narodnostnov minoritov. Tak obohačujut slovensku spoločnost a kulturu, tak jak my obohačujeme amerycku. Bars nas poťišylo, že zme navštivyli školy, de sa učit rusyňskyj jazyk. Bylo pro nas myle prekvapiňja, že molody ľude sa hordo holosjat ku svojim rusyňskym koriňjam. Tak samo jak tu u nas.
Jaky konkretny kroky chočete zrobyti, že by o Vašim spolku (C-RS) bylo vecej čuti i znati na Slovensku?
Najsamperše musyme buduvati i utrymuvati ťisny, lipšy kontakty. V marci sme ustanovyli, že budeme mati reprezentanta, kotryj nas bude informuval o Rusynoch v zahraňičji. Ten zastupcja bude bišiduval po rusyňsky, bude poznati aj cyrilycu, žeby mih čitati rusyňsku presu. Dobišiduvali sme sja z direktorkov Dr. Glosykovov, o ťisňi spolupraci našoj organizaciji z Rusyňskym muzejom v Prjašovi.
Teper vo Svitovij radi Rusyňiv (SRR) je jeden člen za severnu Ameryku (za Kanadu aj USA). Do jakoj miry je pro Vas aktualnyj vopros vlastnoho reprezentanta za USA vo SRR.
Pered 15-tyma rokami bylo važne, žeby obidva štaty (USA a Kanada) mali jednoho vodcu. My zme začinali a chybyli nam prakticky skusenosti. U Evropi Rusyne potrebovali finančnu pomič, žeby byli uznaňi a mohli sja postavyti na vlastňi nohy. Teper už mame bohaty skusenosty, sme sebestacny, hordy a tak sme dišli ku poznaňju, že dozril čas, žeby USA aj Kanada mala vo Svitovij radi Rusyniv svojoho vlastnoho reprezentanta.
Toho roku planujete oslavu 15 rokiv od osnuvaňja Vašoho spolku, jaky aktivity z toj nahody rychtujete?
Planujeme mati cilyj jeden vikend oslavy – bude tam všytko od vystupliňja našych rusyňskych ansambľiv, mame ich minimalni pjať, zabava, vystavky, prezenatcijq filmiv, seminari o Rusynoch a pod. Toty oslavy planujeme na november. Virju, že nas pryjdete navščivyti.
Ďjakuju šumňi za rozhovor.
-jl-
Jak dovho ste pobyvali u Evropi. S kym ste sa tu strityli i jak z Vašoho boku ociňjujete situaciu rusyňstva - 20 rokiv po joho obrodžiňju?
V Evropi jem byla tryj tyždňi a John Righetti jeden. Mušu povisti, že situacyju vydyme pozitivňi. Dvacet rokiv po obroďžiňju zminy sut vyrazny. Po sametovi revoluciji, lem bar malo bars ľudi sja holosylo ku Rusynam. Dumam, že sja bojali, mali strach, že 1968-myj rok sa znova zopakuje, že totalitnyj režim sja verne a pak bude pro Rusyňiv bida. Zname, že za komunystiv, Rusyny ne šmili existuvati. Teper Rusyne už pochopyli, že Slovensko je multietnické spoločenstvo a oni možut byti sami sobov. Rusyne na Slovensku sut občanami Sloveňska, tak samo jak my tu v USA zme amerycky občane. A tak jak my tu možeme existuvati jak narodnostna menšyna, tak samo Rusyne na Slovensku možut byti narodnostnov minoritov. Tak obohačujut slovensku spoločnost a kulturu, tak jak my obohačujeme amerycku. Bars nas poťišylo, že zme navštivyli školy, de sa učit rusyňskyj jazyk. Bylo pro nas myle prekvapiňja, že molody ľude sa hordo holosjat ku svojim rusyňskym koriňjam. Tak samo jak tu u nas.
Jaky konkretny kroky chočete zrobyti, že by o Vašim spolku (C-RS) bylo vecej čuti i znati na Slovensku?
Najsamperše musyme buduvati i utrymuvati ťisny, lipšy kontakty. V marci sme ustanovyli, že budeme mati reprezentanta, kotryj nas bude informuval o Rusynoch v zahraňičji. Ten zastupcja bude bišiduval po rusyňsky, bude poznati aj cyrilycu, žeby mih čitati rusyňsku presu. Dobišiduvali sme sja z direktorkov Dr. Glosykovov, o ťisňi spolupraci našoj organizaciji z Rusyňskym muzejom v Prjašovi.
Teper vo Svitovij radi Rusyňiv (SRR) je jeden člen za severnu Ameryku (za Kanadu aj USA). Do jakoj miry je pro Vas aktualnyj vopros vlastnoho reprezentanta za USA vo SRR.
Pered 15-tyma rokami bylo važne, žeby obidva štaty (USA a Kanada) mali jednoho vodcu. My zme začinali a chybyli nam prakticky skusenosti. U Evropi Rusyne potrebovali finančnu pomič, žeby byli uznaňi a mohli sja postavyti na vlastňi nohy. Teper už mame bohaty skusenosty, sme sebestacny, hordy a tak sme dišli ku poznaňju, že dozril čas, žeby USA aj Kanada mala vo Svitovij radi Rusyniv svojoho vlastnoho reprezentanta.
Toho roku planujete oslavu 15 rokiv od osnuvaňja Vašoho spolku, jaky aktivity z toj nahody rychtujete?
Planujeme mati cilyj jeden vikend oslavy – bude tam všytko od vystupliňja našych rusyňskych ansambľiv, mame ich minimalni pjať, zabava, vystavky, prezenatcijq filmiv, seminari o Rusynoch a pod. Toty oslavy planujeme na november. Virju, že nas pryjdete navščivyti.
Ďjakuju šumňi za rozhovor.
-jl-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Skaržyť sja kamaratka Paraski:
-Mij muž takyj ľinyvyj, že ne vynese any odpadky do kontajnera...
-Any mi ne hvar, mij tyž takyj, any košyk vo Windows ne vyprjače...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať