Boh neuvádza do pokušenia, vyhlásili biskupi a upravili preklad Otčenáša

Modlitbu Otče náš má väčšina kresťanov už takú zautomatizovanú, že sa hlbšie nezamýšľa nad významom odriekaných slov. Prosba, aby nás Boh neuviedol do pokušenia, je však natoľko zarážajúca, že sa nad ňou pozastavil už asi každý. Pápežov nevynímajúc.

„Znenie tejto prosby je pre mnohých pohoršujúce: Boh nás predsa nevedie do pokušenia,“ napísal emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojom diele Ježiš Nazaretský.

Podobne reagoval pápež František vo vysielaní talianskej katolíckej televízie TV 2000. „Som to ja, kto padá. Ale nie je to Boh, ktorý by ma postrčil do pokušenia, aby potom videl, ako som padol. (...) Ten, kto ťa vovádza do pokušenia, je Satan. To je Satanova práca,“ povedal František v televíznom cykle Otče náš, ktorý sa stal základom rovnomennej knihy.

Mimochodom, moderátor diskusie a autor publikácie Marco Pozzo, ktorý je väzenským kaplánom, pred niekoľkými dňami navštívil našu krajinu, kde predstavil slovenský preklad.    
Ale vráťme sa k samotným slovám „neuveď nás do pokušenia“. Kým Benedikt XVI. sa uspokojil s týmto znením a v Ježišovi Nazaretskom na niekoľkých stranách ponúkol ich hlboký výklad, František otvorene vyhlásil, že tento preklad Ježišových slov nie je dobrý a treba ho zmeniť. Niektorí súhlasne prikývli, iní tento návrh označili za ďalší z Františkových výstrelkov.

Málokto pritom vedel, že rovnaký problém riešili talianski biskupi ešte počas pontifikátu Jána Pavla II. O čo išlo?

Neopúšťaj nás v pokušení. V roku 1988 talianski biskupi rozhodli, že je potrebné pripraviť nový preklad Svätého písma. Biblistov, ktorí na preklade pracovali, požiadali, aby úpravy robili citlivo a len v tých prípadoch, kde je to naozaj nevyhnutné.

Pri slovách „neuveď nás do pokušenia“ zavládol jasný konsenzus, že ich treba nahradiť prekladom „neopúšťaj nás v pokušení“, ktorý možno interpretovať ako prosbu, aby nás Boh neopúšťal, keď sme pokúšaní, ale ani vtedy, keď pokušeniu podľahneme.

Podľa kardinála Giuseppeho Betoriho, ktorý bol v tom čase sekretárom Talianskej biskupskej konferencie, dôležité bolo, že úpravu textu zhodne podporovali bolonský arcibiskup Giacomo Biffi aj milánsky arcibiskup Carlo Maria Martini. Je pritom známe, že obaja zosnulí kardináli mali neraz na veci rozličné názory.

Nový preklad Biblie vrátane zmienených slov Otčenáša schválili talianski biskupi v roku 2002 takmer jednomyseľne (za bolo 202 biskupov, proti jeden). Súhlas s novým prekladom potom vyjadrila aj Svätá stolica.

V Biblii jedno, v liturgii druhé. Tým sa však celý príbeh nekončí. Kým v talianskom preklade Biblie sa už viac ako desaťročie používa upravený preklad modlitby Otče náš, počas svätých omší sa ju veriaci modlia po starom.

K náprave došlo až v polovici novembra tohto roku, keď talianski biskupi na plenárnom zasadnutí schválili používanie nového prekladu aj v Rímskom misáli, teda hlavnej bohoslužobnej knihe.      

Rovnako schválili aj úpravy iných liturgických textov, napríklad hymnu Sláva Bohu, kde pôvodné znenie „a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ nahradia slová „a na zemi pokoj ľuďom milovaným Pánom“.

Zmeny sa do praxe nedostanú hneď, ale až po tom, čo ich schváli Svätá stolica a bude vydaná nová verzia misálu.

Na Slovensku sa Otče náš meniť nebude. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara ešte pred rokom povedal, že v slovenskom preklade úpravy nie sú potrebné. „Zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné,“ uviedol Kramara.

Ak by slovo „uviesť“ vplyvom vývoja jazyka nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, ako sa to stalo v prípade talianskeho slova „indurre“, bola by podľa Kramaru potrebná zmena aj v slovenskom preklade.

„V tejto chvíli sa to ale nejaví ako nevyhnutné,“ dodal Kramara s tým, že potrebné je skôr vysvetľovať správny význam slov modlitby. „Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.“  

/krátené/

Imrich Gazda
Venuje sa dianiu vo Vatikáne a v Katolíckej cirkvi. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobí na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je ženatý, má tri deti, žije v Ružomberku.

Foto:
O zmene v Otčenáši hovoril pápež František už pred rokom.
TASR/AP