Bohdan Gambaľ (1965-2020). Rusyňskij intelektualysta, vizyjoner i polityk

Bohdan Gambaľ bŷl človekom velykoho formatu. Mal velyku vražlyvist, empatyju i vŷčuťa. Bŷl dočŷsta zaľublenŷj v Lemkovyni, v jej jazŷku, kuľturi, istoryi i tradycyjach. Posvjatyl jej všŷtkŷ svoi talantŷ, energiju i serce. Bŷl tiž koneserom i znavc’om  kuľturŷ i štukŷ zahalom.

Bŷl animatorom syľnoj spilpracŷ medže Rusynamy všŷtkŷch deržav. Docinenŷj Rusynamy Slovacyi Orderom Adoľfa Dobr’aňskoho v ľutŷm/februari tekučoho roka. Bŷl tiž počestnŷm členom Obščestva im. Aleksandra Duchnovyča v Pr’ašovi. Veľolitnij vedučŷj Ruskoj Bursŷ i šefredaktor lem.fm vmer piznŷm večerom 2. lypc’a/julyja 2020 roka, po korotkij, ťažkij i ridko stričanij nevrologičnij chvoroti, jakoj etiologija v tŷm prymiri dokinc’a ne bŷla zdijagnozuvana. Biľše jak trymis’ačna borba z chvorotom v nadzvŷčajnŷch obstavynach epidemii ne prynesla uspišnoho rezuľtatu, mymo zaangažuvaňa rodynŷ, blyzkŷch, pryjateliv. Ne pryšlo čudo, na kotre z cilŷch syl všŷtkŷ ždaly, kjed že dochtori ne davaly bodaj abŷ-jakoj nadii.

Perša lemkivska molodist
Bohdan Gambaľ vrodyl s’a 26. ľutoho/februara 1965 roka na zachodi Poľščŷ v seli Rudna, kolo Ľubina. Joho rodyčŷ pochodyly z sel Odŷrne i Čarna na Lemkovyni. Choc vŷchoval s’a na Čužŷni i hŷn skinčŷl školŷ, to od vse furt ťahlo ho v Horŷ. V 1985 roci, koly skinčŷl Avtomobiľne Technikum v Lignycy, a pak pryšol do Krakova studyjuvaty na Vŷsšij Pedagogičnij Školi (WSP) technične vŷchovaňa. Zameškal v akademiku v studentskŷm kampusi i odraz zaangažuval s’a v žŷťa studentskoho seredovyska, jakje stričalo s’a pry hrekokatolyckij parochii i v domivci USKT pry ulycy Ditľa 19.  V tŷm že seredovysku vŷrazni zarysovuval s’a dominujučŷj lemkivskij charakter, a Bohdana začaly zvaty «Molodŷj» (bo pryšol do seredovyska molodŷj Lemko). Jak spomynajut ho rovesnykŷ, kras besiduval po lemkivskŷ i znal buduvaty tovaryskje žŷťa, v jakŷm bŷly m.in. prohuľkŷ na Lemkovynu. O rik zrezygnuval zo studyj na VPŠ i začŷal studyi na etnografii Jahajloňskoho Universytetu. Okrem neho, na roci bŷlo iščŷ dvoje Lemkiv i od 1987 roka začaly izdyty na doslidnyčŷ taborŷ. Toho samoho roka zaangažuval s’a v dva lemkivskŷ projektŷ (slovno- muzŷčnŷj spektakľ o vŷseliňu; opracuvaňa poľsko-lemkivskoho slovnyka finansuvanoho z Komitetu Naukovŷch Doslidžŷň (poľ. Komitet Badań Naukowych, KBN). Oba projektŷ vela prof. Olena Duc’-Fajfer, jaka osoblyvo v tamtŷm časi barz styslo spilparcuvala i ideovo vlyjala na Bohdana. Tak v 1988 r. razom z grupom studentiv, posered kotrŷch bŷl i Bohdan Gambaľ, vz’aly učast v organizacyjnŷm komiteti i zobraňu v Biľanci, rŷchtujučŷm VI Lemkivsku Vatru v Bortnŷm. Už tovdŷ bŷly syľnŷ probŷ pereňaťa Vatrŷ dijačamy USKT. Ale tota striča pozvolyla vtrymaty Vatru v lemkivskŷch rukach iščŷ paru rokiv.  Podii zvjazanŷ z nastupnŷma Vatramy i konečno pereňaťom toj podii Ukrainc’amy lemkivskoho pochodžŷňa odtysnuly v pohľadach i dijaňach Bohdana Gambaľa syľnu zadru, syľno vlyjajučŷ na joho dijaňa i polityku piznijšŷch periodiv. V «Holosi Vatrŷ» z 1988 javyla s’a joho perša publykacyja v formi 2 veršiv. Vz’al tiž učast v osnovateľnŷm zobraňu Stovaryšŷňa Lemkiv. V 1991 r. začal doktorantskŷ studyi na etnografii JaU. Pid opikom prof. Annŷ Zambžŷckoj pracuval nad temom prazdnykiv i prazdnuvaja na Lemkovyni. Studyi totŷ pererval (ne znaťa dokinc’a, što bŷlo pryčŷnom, cy smert promotorkŷ v 1993 r., cy konečnist začaty zarobkovu robotu). V nastupnŷch rokach hľadat tiž rižnŷch dokumentiv, interesuje s’a m. in. spravom Javožna.

Ruska Bursa
Jednom z najbarže vtihajučŷch ho sprav jest sprava Ruskoj Bursŷ. Veľo raz stričal s’a z bursakom, Petrom Fecicom z Krakova. Otrymal od neho veľo cinnŷch vidomosty, odnašol peredvojennŷj statut i spomynŷ poslidňoho nastojateľa Bursŷ, Romana Maksymovyča.  V červcy/juniju 1991 roka zainicyjuval striču, na kotrij zas poklykano do žŷťa Stovaryšŷňa «Ruska Bursa» v Gorlyc’ach. Bŷl dumkodavc’om idei reaktyvuvaty Stovaryšŷňa z oryginaľnŷm statutom spered vojnŷ. V rokach 1993-1995, 2001-2015 i 2019-2020 bŷl na funkcyi vedučoho obščestva. Razom z prof. Duc’-Fajfer koordynuval proces odzŷskuvaňa budunku i diľankŷ davnoj Ruskoj Bursŷ. Pry čŷslennŷch stričach z ur’adnykamy, otrymal sperťa i polnomičnyctvo inčŷch lemkivskŷch organizacyj ta vŷznačnych dijačiv jak Jaroslav Trochanovskij i Pavel Stefanovskij. Cilŷj proces odzŷskuvaňa Bursŷ tŷrval až 19 rokiv i angažuvanŷ bŷly do toho profesyjonaľnŷ jurystŷ i ur’adnykŷ centraľnoho rivňa. Pidpysaňa notaryjaľnoho aktu vlasnosty Ruskoj Bursŷ Bohdanom Gambaľom jak tovdŷšnim vedučŷm Stovaryšŷňa odbŷlo s’a 9. veresňa/septembra 2009 roka v Gorlyc’ach.

Jednočasno, od počatku tekučoho stoliťa koordynuval všelejakŷ dijaňa Stovaryšŷňa, a osoblyvo generaľnŷj remont budynku, kotrŷj rokamy ostaval micno zanedbanŷj. Razom z Іrenom Kvokom, aktyvnom dijačkom Ruskoj Bursŷ, perešly ťažku formaľnu dorohu zvjazanu z projektamy, dozvoliňamy, a vkincy finansuvaňom. Od počatku grantovoho systemu redaguval čŷslennŷ vneskŷ na zadačŷ, jakŷch ciľu bŷl rozvytok i ochorona lemkivskoj kuľturŷ i dostomennotsty. To medže inčŷma biblioteka, oseredok kuľturŷ, vŷdavnyča dijaľnist i veľo inčŷch.

Radyjo LEM.fm
V 2010 roci vŷšol z dumkom poklykaty do žŷťa perše lemkivskje internetovje radyjo, jakje dnes zname pid nazvom LEM.fm, odkrŷvajučŷ novŷj rozdil i jakist dľa lemkivskoj publycystykŷ i žurnalystykŷ. Od 2011 roka formuje s’a grupa, kotra štoden produkuje, zapysuje, choronyt i tvoryt lemkivskij zmist. Popry radyju, intensyvni rozvynul s’a tiž internetovŷj portaľ, muzyčne vŷdavnyctvo i veľo inčŷch pojednŷch akcyj. Bŷl šefredaktorom radyja v rokach 2011-2012 i nanovo od 2015 až do smerty.

Redaktor i žurnalysta
Paraleľno z organizacyjnŷma zaňaťamy, Bohdan Gambaľ vjul publycystyčnu dijaľnist. Od počatku osnovaňa naukovoho žurnaľu «Ričnyk Ruskoj Vursŷ», reguraľarni pysal naukovŷ textŷ i redaguval rozdil pid nazvom Dokumentŷ. Publykuval tiž v «Besidi», a pak v dvotŷždennyku «NNІnfoRusyn» i «Holosi Rusyna». V radyju LEM.fm redaguval avangardovŷ programy, m. in. Hravce, Tŷžden dozadu, Raz Dva Try, Propaganda, provjul čŷslennŷ besidŷ, intervju i reľacyi. Bŷl tiž gazdom štodennoho programu nažŷvo Frŷštyk.

Lemkivskij Іnstytut
Popry veľoch strategičnŷch i vizyjonerskŷch dumkach, idejom fiks Bohdana Gambaľa bŷlo poklykaty do žŷťa profesyjnu Lemkivsku Іnstytucyju Kulturŷ. Po osnovaňu pidkomisyi pry Spiľnij Komisyi Ur’adu ta Nacyjonaľnŷch i Etničnŷch Menšŷn bŷl tam deleguvanŷj tŷvdŷšňom predstavnyčkom lemkivskoho seredovyska, prof. O. Duc’-Fajfer, i barz micno zaangažuval s’a v jej dijaľnist. Predstavyl m. in. hotovŷj, dobri peredumanŷj projekt takoho že instytutu z dominujučŷm doslidnyčŷm, vŷdavnyčŷm, propagujučŷm, edukujučŷm itd. aspektamy. Do šŷrokŷch konsuľtacyj v tij spravi zaprosyl všŷtkŷ lemkivskŷ i prycerkovnŷ organizacyi, a inspiruvanŷj bŷl vŷkľučni perspektyvom zahaľnolemkivskoho chosnu. V 2010 roci zavneskuval do odpovidňoho ministersva poklykaty takje tilo. Na žaľ, dodnes vnesok ne bŷl rozsmotrenŷj, gu čomu hidni pryčŷnyly s’a konkurencyjnŷ lemkivskŷ i ukraiňskŷ dijačŷ, brak jednotŷ v seredovysku i nespryjatlyva polityčna atmosfera.

PAVLO MALECKІJ

Žridlo:
https://www.lem.fm/bohdan-gambal-1965-2020-rusinskij-intelektualista-vizijoner-i-politik/