Bohozjavenie

OSADNÉ. Šiesty januárový deň podľa juliánskeho kalendára, vychádza podľa gregorianského kalendára na 19. januára. Vtedy oslavujú pravoslávni veriaci jeden zo svojich najväčších sviatkov. Je to Bohozjavenie, ktoré sa udialo počas krstu Isusa Christa v Jordáne. Hospodin Isus dovŕšil 30 rokov od svojho telesného narodenia, začal svoju učiteľskú a spasiteľskú prácu. Podľa židovskej tradície smel muž verejne vystupovať až po naplnení tridsiatich rokov a Spasiteľ dodržiaval židovský zákon vo všetkom. Samotný začiatok začiatku okrášlil krstom v Jordáne.

Svätý Cyril Jeruzalemský hovorí: „Počiatok sveta je voda, počiatok Evanjelia je Jordán.“ Pri krste Hospodina sa vo vode zjavilo to tajomstvo, ktoré bolo v  Starom Zákone iba predpovedané a  o  ktorom sa v starom Egypte a Indii len básnilo, t.j. tajomstvo Božej Svätej Trojice. Otec sa zjavil zmyslu hlasu, Duch zmyslu zraku a Syn sa zjavil ešte aj zmyslu hmatu. Otec vyriekol svoje svedectvo o Synovi, Syn bol pokrstený vo vode a Duch Svätý v podobe holuba sa vznášal nad vodou. Ján Krstiteľ svedčil a povedal o Christovi: „Hľa Baránok Boží, Ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29) Keď ponoril a pokrstil Hospodina v Jordáne, tým sa ukázala Christova misia vo svete i cesta nášho spasenia. Konkrétne: Hospodin na seba zobral hriechy ľudského rodu a pod nimi zomrel (ponorenie) a ožil (výstup z vody); aj my musíme zomrieť ako starí, hriešni ľudia a ožiť ako očistení, obnovení a prerodení. Toto je Spasiteľ a toto je cesta k spaseniu.

Sviatok Bohozjavenia (po grécky Theofania) sa nazýva aj Prosviščenije (Osvietenie). Lebo udalosť na Jordáne nás osvietila, ukazujúc nám Boha ako Trojicu, jednobytnú a nerozdeliteľnú. To je po prvé. A po druhé: lebo každý z nás sa krstom vo vode osvecuje tým, že sa usynovuje (stáva sa Synom) Otcom Svetla, zásluhou Syna a mocou Ducha Svätého. Sviatok Bohozjavenia je udalosťou, ktorá sa v histórii ľudstva ešte nikdy tak jasne nestala. Zjavenie všetkých troch Božích osôb (teda Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého) pri Jordáne je na jednej strane potvrdením kresťanskej viery v Svätú Trojicu a jednak radosťou pre veriacich, že na spasiteľnom diele Isusa Christa, ktorý sa po pokrstení púšťa do učenia ľudí a hlásania Svojho Evanjelia, sa podieľa celá Svätá Trojica ako jeden Boh. Vstupom druhej Božej osoby do rieky Jordán Isus Christos posväcuje vody, ale aj celú prírodu. Vracia vode kvalitu, akú mala v Raji prv, než ľudia padli do hriechu. S nimi totiž padla aj celá príroda, a preto prichádza nový Adam (ako je Isus Christos často nazývaný), aby napravil chyby Adama z  Raja a priviedol ľudí do nebeského kráľovstva. To je dôvod, prečo sa v  pravoslávnych chrámoch na tento sviatok posväcuje voda, ale okrem nej aj rieky, jazerá a moria.

V niektorých pravoslávnych krajinách ako je napr. Rusko, či Grécko sa v tento deň ľudia kúpu vo vode. Na Slovensku je vo zvyku, že s takzvanou bohojavlenskou vodou chodí duchovný po dedine posväcovať domácnosti. V prípade, že má kňaz na starosti veľa veriacich, izby domu si môžu svätenou vodou pokropiť aj samotní jeho obyvatelia.

Podľa liturgických textov je tento sviatok druhý najväčší po Zmŕtvychvstaní Isusa Christa, o čom svedčia aj bohoslužobné texty, ktoré sa na Bohozjavenie spievajú. V nich sa hovorí, že minulý sviatok (Narodenie Spasiteľa) bol svetlý, ale prichádzajúci (teda Bohozjavenie) je ešte svetlejší čiže radostnejší. Bohoslužby tiež vysvetľujú, že je to napríklad aj kvôli tomu, že pri Narodení sa na Zemi zjavuje jedna Božia osoba (Boh Syn), ale pri tomto sú to všetky tri Božie osoby naraz. Rovnako ako pred Narodením sa aj teraz slúžia Cárske časy a liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou a veriaci stretávajú pri pôstnej večeri, po ktorej sa taktiež slúži v chrámoch Veľké povečerie.

Týmto sviatkom sa završuje vianočný čas a začína sa fašiangové obdobie. Totiž aj keď po Narodení Christa bola tzv. voľnica (obdobie bez pôstu aj v stredu a piatok), napriek tomu Cirkev nedovoľovala veselice a svadby, čo je umožnené až práve po Bohozjavení.

-PS-