Bojoval s Poliakmi, Rusmi i Nemcami, zavrel ho prokurátor Vaš

 
Len ťažko si možno predstaviť život, ktorý prežil Pavel Dimun z východoslovenskej obce Habura. Za vojny mu dom vypálili nacisti, potom dedinu spustošili vojaci Červenej armády. Bojoval proti obom, nakoniec ho však nechal zavrieť jeho bývalý veliteľ.
 
Pavel Dimun rukoval na povinnú vojenskú službu krátko pred mobilizáciou v roku 1938. Namiesto toho, aby odslúžil dva roky a išiel domov, odcestoval s jednotkou brániť československé územie: Sudety.
 
„Mali sme v jednotke švábov, ako sme Sudetským Nemcom hovorili, ktorí dezertovali i so zbraňami a s nimi na nás potom zaútočili,“ rozpráva Dimun.
 
Na konci septembra 1938 bola v Mníchove podpísaná dohoda, podľa ktorej časti československého územia pripadli nacistickému Nemecku; podľa dodatkov tejto dohody si však nároky robili i Maďarsko a Poľsko.

Na východnom fronte opravoval topánky
Dimun chvíľu bojoval na Těšínsku s Poliakmi, ale i na slovenskej strane s Maďarmi, kde zažil guľometový útok z veže kostola. Československí vojaci tam po víťaznom boji našli maďarského farára i zvonára.
 
Keď Pavel Dimun na konci roku 1938 demobilizoval, ešte netušil, že vojenská služba sa pre neho ani zďaleka nekončí. V roku 1939 vznikol slovenský štát, satelit nacistického Nemecka. O dva roky neskôr povolali Dimuna na východný front.
 
Opravoval topánky v slovenskej Zaisťovacej divízii, ktorá sa po boku Wehrmachtu podieľala na útoku na Sovietsky zväz.
 
Dom v Habure vyhorel, vysielačku zachránil
Keď sovietske jednotky Nemcov tlačili späť, členovia divízie začali dezertovať. Dimun mal doma ženu a tri deti, a za sebou päť rokov vojny. Pustili ho teda domov a vrátil sa do rodnej Habury na úpätí Beskýd.
 
Nikto v tej dobe netušil, že údolie, kde hospodáril, sa stane strategickým miestom počas Slovenského národného povstania v lete 1944 a oporným bodom Wehrmachtu, ktorý sa tu stretol s postupujúcou Červenou armádou a československou zahraničnou brigádou.
 
„Povstanie rozprášili, ľudia utekali do hôr, nechávali v našej dedine zbrane i vysielačky. Jednu som zachránil. Dopravil som ju partizánom, no potom sa priblížil front," hovorí Dimun.
 
"Habura počas bombardovania zhorela a s ňou aj náš dom. Len tak-tak, že sme sa s rodinou zachránili. V pivnici som ukryl ženu a tri deti, zohnal som pre nich múku a vodu, a vydal som sa cez kopce smerom k československej armáde, ktorá mala štáb v poľskom Rymanówe. Stal som sa takým vojenským milicionárom pod velením Reicina a Vaša.“ 

Pavel Dimun
•narodil sa 17. júna 1914 vo východoslovenskej obci Habura,
 •v roku 1938 slúžil na hraniciach v Československej armáde, po vzniku Slovenského štátu sa zúčastnil nacistickej operácie Barbarossa, útoku na Sovietsky zväz,
 •v roku 1944 utiekol do československej zahraničnej armády na východný front,
 •bojoval v bitkách pri Krajnej Bystrej, Stropkove, vo Vyšnom a Nižnom Komárniku,
 •získal Československú medailu za chrabrosť pred nepriateľom a Československý vojnový kríž z roku 1939,
 •po vojne ho uväznili na deväť mesiacov nepodmienečne.
 
Karel Vaš, bývalý riaditeľ defenzívneho oddelenia Obranného spravodajstva a neskorší komunistický prokurátor, v rozhovore pre Príbehy 20. storočia priznal, že spravodajstvo, ktoré malo oficiálne odhaľovať nemeckých špiónov v Československej armáde, bolo pod priamym velením sovietskej tajnej služby NKVD.
 
Zmieňuje sa tiež o pôsobnosti Zvláštneho oddielu. „Boli sme v styku so sovietskymi orgánmi. Od nich som sa učil, ako sa to robí. Boli sme podriadení sovietskej armáde. Ako sme spoznávali špiónov? To si už nepamätám," opisuje Vaš.
 
"Keď sme boli na území Slovenska, nemecká armáda tam vysadzovala do zázemia diverzantov a na nich sme my nasadzovali takzvaný Zvláštny oddiel. Ten oddiel sme používali aj inak. Nastupovali Slováci, ktorí boli politicky slabí – ani ryba, ani rak – a keďže sme bojovali a nasadzovali ich do boja a oni niekedy utekali, tak sme museli prvú líniu strážiť, aby nám neutiekli. Robili sme to presne podľa sovietskeho vzoru: zagrad otrjad - zaistiť líniu.Vojakov sme hnali dopredu."
 
Pavel Dimun po vojne slúžil u hradnej stráže ako vojenská spojka prezidenta Beneša. Stretol sa aj s Heliodorom Píkom, čo sa pre neho pravdepodobne stalo osudným.
 
V roku 1948 začal byť nepohodlný a Karel Vaš ho nechal uväzniť na deväť mesiacov.
 
Príbeh Pavla Dimuna zmapovali dokumentaristi z Post Bellum.
 

Príbehy 20. storočia
Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?
 
Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).
 
Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
 
Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.
 
Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!
 
Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.
 
Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.
 
Mikuláš Kroupa

Zdroj:
http://www.sme.sk/c/7063032/bojoval-s-poliakmi-rusmi-i-nemcami-zavrel-ho-prokurator-vas.html