Bol to výnimočný pápež nielen pre katolíkov

 

Joseph Ratzinger, odstúpivší pápež Benedikt XVI., nikdy nedosiahol popularitu svojho predchodcu Jána Pavla II. Napokon, zastával úrad omnoho kratšie a navyše nikdy neusiloval o imidž „ľudového pápeža". Je to iný typ človeka, viac introvertný, menej kňaz a viac teológ. Jeho kariéra ukazuje silnú prevahu rokov, kedy pracoval ako profesor na elitných nemeckých univerzitách, či ako prefekt kongregácie pre náuku viery nad obdobím, kedy pôsobil ako arcibiskup Mníchovsko-Freisinskej arcidiecézy. Napriek tomu v mnohých oblastiach urobil veľmi veľa. Už samotný akt rezignácie je veľkým odkazom pre svet.

 

Tento rodák z Bavorska v ňom prejavil úžasnú, typicky nemeckú poctivosť. K sebe samému, ale najmä k ostatným a k zodpovednosti, ktorú mal na pleciach. Nelipnúť na funkcii, neustále premýšľať a prehodnocovať, či som ešte prínosom, či ešte mám čo ponúknuť. Z tohto príkladu by sa mnohí mohli poučiť. Obrovský prínos zanechal v oblasti vzťahov medzi náboženstvami (niet divu, že mu po oznámení rezignácie za všetko, čo urobil na tomto poli, ďakoval napr. izraelský premiér Benjamín Ne-tanjahu) a špeciálne stojí za povšimnutie jeho prístup k pravosláviu. Dialóg medzi kresťanskými cirkvami umiestnil Benedikt XVI. medzi priority svojho pontifikátu. Ako excelentný teológ a vedec veľmi rozumie učeniu cirkví, tomu čo ich spája, aj tomu čo ich rozdeľuje a úprimne sa snažil o hľadanie jednoty: „Svet trpí pre absenciu Boha, pre jeho nedostupnosť a túži spoznať Božiu tvár. No ako by mohli a ako môžu dnešní ľudia spoznať túto Božiu tvár v tvári Ježiša Krista, ak my kresťania sme rozdelení, ak jeden učí proti druhému, ak jeden stojí proti druhému? Iba v jednote môžeme reálne ukázať tomuto svetu Božiu tvár, tvár Krista. ktorú tak potrebuje." vyhlásil. Nejde však o jednotu v zmysle podriadenosti jednej doktríne, alebo zliatie sa do jednej štruktúry. Ide o jednotu v zmysle úplnej tolerancie, spolupráce a otvorenej diskusie. V dnešnom rýchlom a komplexnom svete je kresťanstvo, kresťanská kultúra a morálka pod stálym a narastajúcim tlakom. Vnútorné spory v kresťanskom svete ho oslabujú zoči-voči výzvam iných kultúr a náboženstiev. Nejde pritom len o vieru, ale aj o ekonomické, demografické a sociálne faktory. Kresťania musia byt jednotní, aby prekonali súčasné ťažké časy. Je zaujímavé, že my Sninčania tento ideál v podstate žijeme. To, že si to v bežnom živote ani neuvedomujeme a nie je dôvod sa nad tým zamýšľať, je najlepším dôkazom v akej zhode v našom meste popri sebe nažívajú príslušníci rôznych cirkví. Pritom príslušnosť ku ktorejkoľvek z nich nie je ani na škodu, ani výhodou, v žiadnej oblasti života. Nikto nie je diskriminovaný ani zvýhodňovaný. Niet ani stopy po nenávisti. A hoci sa to zdá samozrejmé, nie je to samozrejmosť. Naopak, mesto ako je naše zvykne byť na zemi skôr výnimkou. Musíme si to vážiť a stavať na tom.

Benedikt XVI. sa osobitne sústredil na zlepšenie vzťahov s ruskou pravoslávnou cirkvou. Pápež napríklad podporil postoj Patriarchu Kirila v prípade škandálu okolo punkovej skupiny Pussy-Riot. Najvýznamnejšia postava v dialógu s Rímom, Volokolamský metropolita Hilarion, predseda oddelenia zahraničných stykov Moskovského Patriarchátu, ktorý s pápežom za ruskú pravoslávnu cirkev komunikoval najviac sa o ňom vyjadril: Je to vysoko rešpektovaný teológ, expert na pravoslávne tradície." V pochopení pravoslávia sa skrýva jeho úspech, Benedikt XVI. jednoducho poznal učenie a dejiny pravoslávia tak dobre, že bola radosť s ním viesť dialóg. História nepozná obdobie, kedy by boli vzťahy medzi Moskvou a Rímom lepšie ako dnes. Preto je aj z pohľadu pravoslávnych veriacich dôležité, kto bude novým rímskym biskupom. Ak má pokračovať v ekumenickom diele svojho predchodcu, mal by chápať partnerov rovnako dobre.

Z tohto pohľadu je najsľubnejším pre pokračovanie dialógu medzi katolicizmom a pravoslávnymi cirkvami kanadský kardinál Mare Ouellet. Nielen, že má špičkové teologické vzdelanie a kariéru profesora, pripomínajúcu svojho predchodcu. Ale aj výbornú znalosť pravoslávia, pretože vdáka emigrácii za posledných 150 rokov, žije v Kanade početná skupina pravoslávnych veriacich a navyše pôsobil ako sekretár Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. Táto rada má ekumenizmus ako najdôležitejší bod svojej činnosti. Žiaden ďalší z médiami ponúkaných favoritov na uprázdnený stolec, z Afriky, či Karibiku, nemá taký prehľad a toľko skúseností. Bola by škoda nepokračovať v nastúpenej ceste, pre ktorú Benedikt XVI. tak veľa urobil.

 

Ing. Michal Vohar