Brak nepevnosty, čy boj za privatnŷ interesŷ?

"...Magočij – takyj presni rusyn, jak Karl Maj indijan."

Ja tam bŷl. Naraz zos inšŷma (Ladislavom Gubom, Ivanom Byckom, Mirkom Kalyňakom, Petrom Fecurom, Ladislavom Rogačom), koho čas ta „new power“ distaľi poza hru. Mŷ bŷľi bezposeredňjo v kurži ďila i sme pozorovaľi jak ša dakotri kryjuť za masku bojovnyka za slobodu. I ja vtovdŷ to prijimal jak dar slobodŷ, jak vŷsledok bezsyľľa staroho strannyckoho aparatu i peredvšŷtkŷm, vŷsledok ,,perestrojkŷ“ Gorbačova, jakoj napevno, ša najveci bojaľi tovarišŷ zpoza ,,veľikoho Sovjetskoho sojuza“.

Sami proty sobi
Najivne dzvenkaňa kľučami i artystyčnŷ manerŷ „kňažkovcoch“ (M. Kňažko slovenskŷj aktor, jakŷj v novembru 1989-ho roku ša dostal do politykŷ. Spoluorganyzator i moderator mityngoch V. Havela, poslanec parlamentu v toďišňej ČSFR) mi pripominaľi vojnu z rohatkami (s prakmi). Ni, ne je geroj ,,Nižnej revoluciji“, bo nychto totu demokraciju ne vŷbojoval. My ju dostali vďakujuči rišiňju ,,vyššej polityckej agenďi medžinarodnej sily“. I zato my totu demokraciju i tak cinyme. Nyjak! Jak zoloto, za jake my ne mušiľi zaplatyty, ľem kuščok pocupkaľi na novembrovim moroži. Nyč veci. A šŷtko inše – to ľem pripovidka o ,,novembrovŷch nočoch“, jakej už malo chto viryt i jaka malo koho zaujimat.

Rusynŷ?
Zbalamučene i zakomplexovane spoločeňstvo, jake prijalo novembrovu revoluciju tak neperesvičyvo..., nakonec od lideroch „renesanciji“ ne bŷlo možne očekovatŷ nyč inše, okrem tužbŷ po vlastnych vŷhodach. Komedyja, švidkom jakej bŷl i ja. Do dnyska škoduju, što ja v tŷm novembrovŷm virvari, ne otvoril šŷrše oči. Bez pozeraňja na toto, že šŷtko bŷlo, jak ,,burja, chmarŷ, viter vyje, sŷpe šňich, jak z rukava...“. Radisť z perevratu prezentuvana publično pro masy, ale hlavňi kuvaňja planoch v kuľoaroch – to je pravdyvŷj obraz novembra 1989.

Chto vťuk, chto zostal...
KSUT (Kuľturnŷj sojuz ukrajinskŷch truďjaščich) v Prjašovi? Totŷ ľude z ľegijonarskov predispozicijov do perekonaňja, že ony ukrajinci, skirše dupkali pjatami, jak ša spravŷ rušŷľi z misca. Česť tŷm, što ostaľi, abo počekaľi za ,,stromom“. Što išti mohľi ony zrobity, okrim toho, že ostaľi? No i totŷ, što ne mohľi toto zrobity, zahadnŷm sposobom ša peretvoryľi na rusynoch i to za pomoči dyvnoho, jakbŷ rusyna, doktora Magočija, v ďijach jakoho je ťaško rozobraty, začaľi invaziju proty samŷm sobi.

Ja bŷl za to, žebŷ zrobiľi zminu v učiňju ukrajinskoho jazŷka, unykatŷ slovoch - novotvoroch, jakŷ maľi bŷty zamiňenŷ archajizmami, aľe nyč ne vŷšlo. Peresadžoval jem, žebŷ predmet ,, ukrajinska mova“ cez antypatyju staršoho pokoľiňja, jaku zpryčinyl staľiňskŷj syndrom 50-ŷch rokoch, pererobiľi na ,,materiňske slovo“, žebŷ zachranyty azbuku, vŷchodnŷj obrjad i žebŷ istorikŷ, jakŷ dovtovdy drimaľi , objasnyľi misce rusyna v istoriji od časoch Kijevskej Rusi. Aľe šŷtko daremno. Tu išlo hlavňi o toto, chto, što, de i kodŷ - biznys i vlastnŷ ambiciji...

Minulŷ rusifilŷ naraz staľi znalcami rusynyfikaciji, kodyfikaciji novoho jazŷka pre rusynoch i protyvnykami ukrajinyzaciji, pričomu nedavno bŷľi zajedno z todišňom vladom. Nychto ne bŷl zaujatŷj vŷrišŷňom problemu na zasadach zhodŷ, porozumiňja... Jedna i druha strana dumaľi pro sebe. Kvazi teoriji ,,fachovcoch“, što mŷ potomkove etruskoch (hvarjat, od slova ,,etrus“ - ,,eto rus“), cez ideju samostatnoho naroda i štatu, jaka pid tlakom imperiji odtorhnula ša, až do stanu - jakbŷ za Vorholom - ,,Ja pochodzu z nykadŷ“.

Takoj ša vŷjavylo, že mŷ jakbŷ stratyľi štat – Pidkarpatsku Rus (ľem ša ne pamjatam, že ona dakodŷ bŷla štatom-, jakbŷ to ne bŷlo Českosloveňsko. Jednŷm slovom – chaos, duraci a preredvšŷtkŷm – ambiciji. ,,Spasyteľ“ rusinoch Dr Magočij, što zrobil sobi karjeru na samostatnosty rusynoch, mi svojim ďijaňom (okrem inšoho!) pripominal Karla Maja, bo si mŷsľu, što Magočij – takyj presni rusyn, jak Karl Maj indijan. Tak isto to človek z nykadŷ, aľe znamŷj... Budujuči svoju karjeru v ukrajinskŷch akademičnŷch zaloch za oceanom, piše pre nas, jak K. Maj o indijanoch. Toto ša dobri čitat, imaginarna romantyka literaturŷ faktoch, jakŷ vŷvertajut inakšŷ istorikŷ. A što rjadovyj rusyn? V tŷm sut inakšŷ probľemŷ, jak sledovaňja politykŷ užhorodskoho ,,baťuškŷ“, jakŷj najpravdipodobňiše, pidporenŷj silom micnoho Ruska, už vydiľuje pasporty štatu Pidkarpatska Rus. A chto ša stal peršŷm občanom? Endi Varhol!?. ,,Baťuškovi“ ne perekažat, što vin už 20 rokŷ mertvŷj. Pro Endiho vŷdaľi pasport №1. Ľem kodŷ i jak jomu tot pasport peredast?

,,Ľem bišida nam ostala!“
Što zrobiš? My chtiľi zachranyty azbuku, obrjad, kuľturu... Šŷtko toto, što mŷ vŷdobŷľi i što tvorilo našu avtentyčnosť. Kompenzujut nam to kodyfikacijom jazŷka, kuľturŷ i virospovidanňom. Keruje nami jezujit, z chramiv ša vŷtračuje dijaľekt i starŷj cerkovnŷj jazŷk, a chto ľem kus holosniše „podychat“, tak tot je voroh.. Moloď (za vŷňatkom dakeľo ambicijoznŷch budučnych rusyňskŷch kvazi naukovcoch) dobrovoľno ša globaľizuje, služŷt kapitalu za minimalnu placu desi v Angľijskŷm kraľovstvi, dohľadajuči na didoch i babŷ. Ridnŷj jazŷk – dijalekt ša piddavat slovackij mišanyňi z uľici. Hnejska pre tridsjatnykoch je jazŷkom angľičtina, jaku ša učat jak sluhove v anglijskŷch famiľijach, aľe ked porivname jich angľijskŷj jazŷk z ,, kraľovskom angličtinom“ - to nebo i zemľja.

Piddaľi sme ša moraľnej prostytuciji i stračame tvar. Kolaps ,,perestrojkŷ“ rusynoch na Sloveňsku – to je lem opros času. Pripadat mi to jak povnŷj avtobus pasažŷroch, de za kormaňom može syďity choc chto, ľem ne šofer. Dumam sobii, terpjat i našŷ pokojnŷ jepiskopŷ – mučenykŷ za viru, jakŷch nyjaka brutaľna sila ne zmohla peretvority v atejizacijnych hibrydoch, predstaviteľoch veľkoho červenoho imperija. V jednŷm misti Juľija, maty Varhola, piše svojej sestri Evi Bezekovej styšok: ,, Pamjatajte šŷtkŷ, od veľikŷch po mala, šŷtko sme stratyľi, ľem bišida nam ostala!“ Spravdy ne jem si istŷj što rusynom na Sloveňsku zostalo, choc ľem iši toto. Što už....

Michal Bycko, Laborec
Pereklad: Miro Knap
Publikovane v žurnali UŽ (Ukrajinskyj žurnal) 1/2009, s. 30-31