Bratislava s Budapešťou prehrala zápas o Maďarov na Slovensku, vraví bývalý kultúrny diplomat Hushegyi

Orbánov systém si zaviazal tých, ktorí dostávajú materiálne statky z Budapešti do takej miery, že to Slovensko nie je schopné zmeniť, tvrdí Gábor Hushegyi.

Gabriel Hushegyi bol ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti blízkym spolupracovníkom Rastislava Káčera, ktorý sa môže stať novým ministrom zahraničných vecí Slovenska. Hushegyi o prípadnom vymenovaní Káčera hovorí, že ak Slovensko naďalej bude mať ministra zahraničných vecí, ktorý má euroatlantické zameranie a odsudzuje Putinovu agresiu na Ukrajine, s Maďarskom môžeme mať spory.

Podľa Hushegyiho, ktorý je momentálne vedúcim zamestnancom bratislavského Fondu na podporu umenia, mnoho vecí odkazuje na to, že Slovensko sa môže vydať cestou úpadku demokracie, ktorou kráča Maďarsko. Maďarské zastúpenie na Slovensku podľa neho získa späť svoj význam vtedy, ak bude hľadať vzťah s celoštátnou slovenskou politikou.

Z nášho rozhovoru sa dozviete:
aký minister bol podľa Hushegyiho Ivan Korčok a akým môže byť Rastislav Káčer,
čo môže byť v pozadí štedrých podpôr, ktoré prichádzajú na Slovensko z Budapešti,
čo znamená, že Slovensko stratilo pomyselnú súťaž o Maďarov na Slovensku,
akých strategických chýb sa dopustili maďarské strany na Slovensku.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Čo hovoríte na to, že máme menšinovú vládu?

Dalo sa to očakávať, hoci do poslednej chvíle nebolo isté, čo sa stane. Problém súvisel s osobou, ktorá mohla aj v poslednej chvíli podniknúť nečakaný krok a všetko by sa vyvíjalo inak. Aj menšinová vláda je krokom vpred z vnútropolitickej patovej situácie. Nedá sa však predpovedať, dokedy sa bude dať udržať. Jej rozpad je možno otázkou týždňov, ale viem si predstaviť aj to, že ju budú udržiavať celé mesiace.

Som zvedavý, ktorí politicky nezávislí odborníci sa podujmú ísť do tejto vlády. Postavili ich pred neľahké rozhodnutia a nikto neručí za to, že im minister financií alebo nejaký iný minister nebude robiť napriek.

Demisiu podal aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý mal ostré konflikty s maďarskou vládou. Aký bol podľa vás Korčok ako minister zahraničných vecí?

Pána ministra Korčoka som spoznal ako štátneho tajomníka, keď som slúžil v kultúrnej diplomacii. Bol to mimoriadne korektný diplomat, so serióznymi odbornými znalosťami a medzinárodnými skúsenosťami. Vďaka nemu prezentovala slovenská vláda od prvej chvíle jednoznačné stanovisko v súvislosti s Putinovou agresiou voči Ukrajine.

Ostré výmeny názorov, ku ktorým došlo medzi ním a maďarským ministrom zahraničných vecí, respektíve ústavnými činiteľmi, môžeme pripísať tomu, že na slovenských ministerstvách nie je dosť zamestnancov, ktorí sa zaoberajú Maďarskom. Ministerstvá na Slovensku tak nevedia dostatočne uchopiť podstatu jednotlivých konfliktov. V Maďarsku sa u prezidentky, na ministerstvách či u predsedu parlamentu zaoberá Slovenskom oveľa viac ľudí.

Znamená to tiež, že Ivan Korčok nemohol tieto konflikty riešiť dobre, pretože na to nemal vhodné nástroje?

Ide skôr o porozumenie, hlbšie pochopenie dôvodov. O pochopenie toho, prečo robia maďarskí ústavní činitelia takéto vyhlásenia. V minulosti som zažil, samozrejme, na nižšej ako ministerskej alebo na úrovni štátneho tajomníka, že slovenské delegácie boli počas bilaterálnych slovensko-maďarských rokovaní vystavené mnohým zbytočným incidentom. Slovenskí diplomati to nechali bez slova, no maďarská strana nedosiahla nič, ak nepostupovala podľa zásad diplomacie.

Myslím, že sa to môže premietnuť aj do vnútornej politiky. Od politickej strany, ktorá nominovala ministra do funkcie, mohol prísť tlak, aby na prejavy maďarskej strany reagoval ráznejšie. To, čo sa stalo počas prejavu predsedu maďarského parlamentu Kövéra v Šamoríne pri odhalení pamätníka vysídleným, nebolo prvýkrát, mohli by sme spomenúť aj dotácie. Z pohľadu Slovenska nastoľuje veľmi vážny problém systém podpôr a nákupy nehnuteľností. Na obnovu a starostlivosť o pamiatky by sa mali použiť oveľa väčšie finančné zdroje.

Jedným z hlavných konfliktov bol práve nákup nehnuteľností a ich rekonštrukcia. Čo môže byť skutočným cieľom Orbánovej vlády pri nákupe nehnuteľností na Slovensku?

Nemám žiadne informácie zo zákulisia a nechcem ani hádať. Nemám potuchy, či to plánujú pre diplomatický zbor Maďarska, iné podniky alebo to chcú odovzdať Maďarom na Slovensku, ktorých si vybral Orbánov režim.

V prípade niektorých investícií do pamiatok sa objavuje otázka, či okrem charitatívnych cieľov neslúžia aj na politické. Takým je napríklad kaštieľ v Borši, Maďarsko na jeho rekonštrukciu minulo takmer 8 miliónov eur, kým Slovensko sotva niekoľko desiatok tisíc eur.

Rákocziho kaštieľ v Borši je podľa mňa osobitná téma. Výrazne predbehol tieto novšie nákupy nehnuteľností. Záštitu nad obnovou Rákocziho kaštieľa prevzali ešte prezidenti Ivan Gašparovič a János Áder pred aspoň desiatimi rokmi. Myslím, že zo strany Maďarska tu bolo najsilnejšou motiváciou zachovanie nehnuteľnosti, ktorá sa spája s Rákoczim. Napriek tomu, že to bolo neustále témou zmiešanej komisie (stála slovensko-maďarská komisia zriadená podľa zmluvy z roku 1995, pozn. red.), podarilo sa to uskutočniť len takto.

Zo slovenskej strany počuť aj hlasy, podľa ktorých sú takéto typy investícií znakmi kultúrnej expanzie zo strany Maďarska. Môže to byť pravda?

Nevidím na to dôkaz. Ide však o veľmi významné a symbolické nehnuteľnosti, dôležité sú aj z hľadiska architektonických dejín. Nákup nehnuteľností sa preto na istej úrovni dá považovať za expanziu. Zároveň vo viacerých prípadoch ide o pamiatky, ktoré Slovenská republika nebola schopná obnoviť, dokonca nevyužila ani právo na ich odkúpenie. Je veľmi ťažké niečo hodnotiť, kým neuvidíme, čo s týmito nehnuteľnosťami bude.

Jedným z hlavných argumentov Ivana Korčoka aj v súvislosti s nákupom a obnovou nehnuteľností bolo, že slovenská strana o tom vopred nevedela. Nakoľko sú tieto argumenty oprávnené?

Mojou skúsenosťou je, že strany sa zvykli o takýchto úmysloch veľmi podrobne informovať. Ako nezainteresovaný však neviem posúdiť, do akej miery to v týchto prípadoch dodržali. Hladko to funguje vtedy, ak si strany navzájom dôverujú. Odmlčanie sa objaví vtedy, ak má jedna zo strán problém alebo bočný úmysel.

Ivana Korčoka pre tieto konflikty označili za protimaďarského politika. Čo si o tom myslíte?

To je veľké zjednodušenie. Ak niekto kritizuje kroky súčasnej maďarskej vlády, ešte to neznamená, že je protimaďarský. Maďarská vláda má veľa kritikov aj spomedzi ľudí s maďarskou národnosťou alebo s maďarským štátnym občianstvom, ktorých nemožno označiť za protimaďarských.

Podľa doterajších správ môže byť následníkom Ivana Korčoka súčasný veľvyslanec v Prahe a niekdajší veľvyslanec v Budapešti Rastislav Káčer. Čo môže jeho vymenovanie priniesť do slovensko-maďarských vzťahov?

Ešte nevieme, či ponúkanú pozíciu prijme, preto by som túto otázku bližšie nekomentoval. Je to však mimoriadne skúsený diplomat, ktorý dokonale pozná Maďarsko. Strávili sme tam spolu štyri roky. Maďarským dejinám a aj Maďarsku je veľmi otvorený, no v otázkach základných hodnôt demokracie a prepojenia na Rusko je veľmi kritický. Je to diplomat orientovaný smerom k EÚ a NATO.

Ak ho teda vymenujú, nemôžeme rátať s tým, že by boli slovensko-maďarské vzťahy harmonickejšie.

Myslím, že kritika neznamená disharmóniu. Ak je opodstatnená, má svoje miesto aj v diplomacii. Potenciálny minister zahraničných vecí, nech je to už pán veľvyslanec Káčer alebo niekto iný, sa nebude zaoberať len Maďarskom. Respektíve nebude posudzovať Maďarsko len z pohľadu Slovenska, ale minimálne aj z hľadiska EÚ.

Ak bude mať Slovensko ministra zahraničných vecí, ktorý je euroatlanticky orientovaný a k Putinovej agresii na Ukrajine sa stavia správne, môže sa stať, že s Maďarskom budeme mať sporné otázky. Rovnako aj čo sa týka systému dotácií – predpokladám, že bude ministrom, ktorý veľmi dobre pozná slovensko-maďarskú rámcovú zmluvu z roku 1995 a jej inštitucionálny systém. Slovensko môže trvať na riešeniach, ktoré budú založené na tomto systéme a bude musieť prijať, že aj Maďarsko bude takto postupovať.

Čo sa týka dotácií, ide nielen o nehnuteľnosti a pamiatky, ale aj o mnoho iných foriem podpory. Na Slovensku zároveň nie je dvojité štátne občianstvo pre Maďarov, ktorí tu žijú, takže Fidesz na oplátku hlasy nedostane. Prečo poskytuje Maďarsko takéto obrovské dotácie Maďarom na Slovensku?

Orbánov režim podporuje úzku skupinu ľudí napríklad z Fondu Gábora Bethlena, zo zdrojov úradu vlády alebo iných vládnych zdrojov. Je rozhodnutím a stratégiou maďarskej vlády, že v nástupníckych štátoch si vytvorí klientelu, ktorá jej bude v plnej miere oddaná. Je to jeden z nástrojov budovania spojencov.

Časť verejnej mienky na Slovensku hľadí na túto podporu s podozrením, no Slovensko nerobí veľa pre to, aby sa situácia zmenila. Nepokúša sa ponúkať viac ako maďarská vláda. Bolo by riešením, ak by Slovensko vo väčšej miere podporovalo maďarskú kultúru, vzdelávanie a hospodárstvo na Slovensku?

Medzi prioritami oboch krajín je obrovský rozdiel. Maďarsko umiestňuje v rebríčku hodnôt kultúru, vedu a vzdelávanie oveľa vyššie ako Slovensko. Prejavuje sa to aj na úrovni rozpočtu. Slovensko by mohlo ponúknuť viac ako Maďarsko nielen v oblasti podpory kultúry, vedy a vzdelávania národnostných menšín, ale aj celoštátne. No musíme si tiež uvedomiť, že Orbánov systém si zaviazal tých, ktorí dostávajú tieto materiálne statky do takej miery, že to Slovensko nie je schopné zmeniť. Slovensko túto súťaž prehralo. Títo ľudia sú dnes už v plnej miere prepojení s Maďarskom.

Verejná mienka na Slovensku a časť politikov kritizuje Viktora Orbána a šíri názory, že z hľadiska územnej celistvosti štátu predstavuje Orbán hrozbu. Na druhej strane – akoby mu aj závideli. Čerstvý príklad: Peter Pellegrini v jednej z nedeľných diskusných relácií povedal, že v oblasti energetickej krízy treba požiadať o pomoc Viktora Orbána, s čím súhlasil aj Boris Kollár. Ako v skutočnosti slovenská politika vníma Orbána?

Ak treba, Orbána dokážu prezentovať ako čerta a autokrata, ktorý šliape po všetkých zásadách demokracie, ale ak by sa chceli prispôsobiť nálade verejnej mienky, tí istí politici ho v inej politickej relácii budú spomínať ako pozitívny príklad. Či už na vládnej, alebo opozičnej strane nájdeme mnohých politikov, ktorí by chceli vládnuť s takou mocou, akú má Orbán vďaka tomu, že štvrtýkrát v poradí má dvojtretinovú väčšinu v parlamente.

Súčasný politický systém v Maďarsku možno veľmi ťažko nazvať štandardnou demokraciou, pretože už má znaky autokratického systému. Mali by sme si dávať pozor, lebo aj na Slovensku je prikláňanie k autoritárskemu systému čoraz príťažlivejšie. Dostáva sa to na povrch nielen v nevinných víkendových diskusných reláciách, ale začína to nadobúdať aj hlbší rozmer. Politici sa pokúšajú získať moc nad čoraz väčšími oblasťami.

Akými oblasťami?

Máme tu napríklad najnovší návrh zaviesť osobitný odvod pre komerčné televízie. Existuje aj iný návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov. Výsledkom by bolo, že financovanie verejnoprávnej televízie by bolo v plnej miere závislé od vlády. Množstvo drobných náznakov odkazuje na to, že sa vytvára ozajstná úrodná pôda pre podobné zriadenie, aké vzniklo v Maďarsku počas uplynulých desaťročí.

Čo v praxi znamená, že Slovensko stratilo pomyselnú súťaž o južné Slovensko?

To, že značná časť Maďarov žijúcich na južnom Slovensku sleduje Budapešť a podľa nej sa aj riadi. Nielen obyvateľstvo, ale aj významná časť politickej elity Maďarov na Slovensku považuje Budapešť za východiskový bod. Veľakrát majú oveľa väčšie vedomosti o situácii v Maďarsku a jeho právnom prostredí ako o tom na Slovensku. Keď poviem, že Slovensko v tejto súťaži prehralo, mám na mysli toto. V dôsledku toho si mnohí neuvedomujú, že Maďari na Slovensku musia vyriešiť vlastné problémy tu a tiež sa musia aktívne podieľať na verejnom živote.

Uvidíme, akú účasť prinesú komunálne a župné voľby. Sledovanie Budapešti má jeden strašný dôsledok: maďarskí voliči na Slovensku majú čoraz menšiu motiváciu, aby sa zúčastnili volieb na Slovensku.

Jedným z dôvodov alebo už dôsledkov tohto stavu, ktorý opisujete, je, že maďarské strany sa nedostali do parlamentu?

Túto otázku nemožno odôvodniť takouto jednoduchou súvislosťou medzi príčinou a dôsledkom. To, že vo voľbách v roku 2020 súperili o hlasy maďarských voličov dve strany, predpovedalo, že nebude dosť hlasov na to, aby sa do parlamentu dostali obe. Obidve strany sa dopustili strategických chýb, ktoré ich vyradili z celoštátnej politiky.

O aké chyby išlo?

SMK sa definovala ako regionálna strana, čo je úplne legitímne. Zároveň si musíme uvedomiť, že na Slovensku je 141 miest. Máme málo veľkých miest, ale majú serióznu voličskú základňu a je v nich oveľa väčšia chuť zúčastniť sa volieb ako v malých obciach. Most-Híd uskutočnil manéver, na základe ktorého sa z celoštátnej mestskej strany stala vidiecka strana. V Bratislave dostal Most-Híd v roku 2016 22-23-tisíc hlasov, v roku 2020 o dvadsaťtisíc menej. V okrese Dunajská Streda klesol počet ich voličov o osemtisíc, v okrese Komárno o šesťtisíc. Most-Híd stratil v roku 2020 v mestách šesťdesiattisíc hlasov, na dedinách štyridsaťtisíc. V strane boli zrazu presvedčení o tom, že musia získať späť voličov z dedín a malých miest.

Niektorí politici z Most-Híd povedali, že v strane sú demokrati a takí, ktorí chceli radšej budovať kanalizácie. Rozhodnutie, že ostanú vo vláde po vražde Jána Kuciaka, sa skončilo víťazstvom Hídu. Uplatnili sa záujmy maďarských primátorov a starostov. Hoci aj medzi Maďarmi sa našli jednotlivci, ktorí boli za odchod. Týmto rozhodnutím sa Most-Híd vzdal voličskej základne, ktorá bola zameraná na základné hodnoty demokracie.

Medzi voličmi, ktorí sa od strany Most-Híd odvrátili, bolo aj mnoho Slovákov.

Nielen Most-Híd, ale aj staršia SMK mala slovenských voličov. Mali sme tu vrstvu umelcov-intelektuálov, respektíve skupinu ľudí žijúcich v zmiešanom manželstve, ktorí hlasovali za maďarskú etnickú stranu. A toto predstavovalo celoštátny rozmer obidvoch strán. V súčasnej maďarskej politike na Slovensku ide o deficit, s ktorým sa nedá dostať do parlamentu.

Má platforma Most-Híd v rámci Aliancie ešte zmysel? Vo vedení Aliancie sa ťažko nájde známy politik, ktorý by nebol Maďar, takže multietnický charakter strany Most-Híd sa stráca.

Nepoznám logiku v rámci strany. Pre mňa je Aliancia z hľadiska hodnôt úplne heterogénna. Ja to vnímam tak, že platforma SMK si na celoštátnej úrovni neželá spolupracovať so slovenskými stranami. Túto spoluprácu by obmedzili na úroveň krajov – v budúcnosti to môže byť strana, ktorá dosahuje úspechy na miestnej či regionálnej úrovni. Most-Híd sa však drží spoločnej politiky národností, respektíve toho, že na uplatnenie záujmov sú potrebné celoštátne politické strany. Tieto dve filozofie sú takmer nezlučiteľné a skôr či neskôr budú viesť k väčšiemu konfliktu, ako sme to videli pri nominovaní kandidáta do Trnavského kraja.

Presila SMK v Aliancii je jednoznačná, zneužívajú ju však nerozvážne. Vinou toho sa môže od strany odvrátiť potenciálna voličská základňa, ktorá predtým podporovala Most-Híd, a môžu dosiahnuť ešte horší výsledok ako predtým SMK. Sledujúc aktivity platformy SMK, ktorá sa snaží anulovať platformu Most-Híd, môžeme predpokladať, že v parlamentných voľbách budú mať úžitok z hlasov odovzdaných politikom Most-Híd práve József Berényi a spol. (József Berényi je niekdajší predseda SMK a súčasný šéf platformy SMK v Aliancii – pozn. red.) Na toto však musia nájsť odpoveď samotní politici Mosta-Híd.

Môže mať pád Aliancie za výsledok to, že sa do popredia dostanú radikálnejšie riešenia, hoci aj prostredníctvom Györgya Gyimesiho?

Ak Aliancia zlyhá, budeme čeliť úplne novej situácii. Potom prídu individuálne riešenia. Myslím, že vo viacerých slovenských celoštátnych stranách sa môžu objaviť maďarskí politici. Môže to znamenať nielen maďarskú platformu Progresívneho Slovenska alebo osobu Gábora Grendela, ale aj ďalšie osobnosti z prostredia Maďarov na Slovensku, ktorých mená môžu byť príťažlivejšie ako politici Aliancie.

Máte konkrétne tipy, o aké osobnosti by mohlo ísť?

Predpokladám, že Progresívne Slovensko bude mať kvôli vlastnému postoju opäť menšinový program. Ak v OĽaNO nedôjde k zemetraseniu, naďalej sa v ňom budú objavovať maďarskí politici. Ale cítim, že sa môžu objaviť aj v SaS. Pri ostatných stranách takúto možnosť nevidím. Nielen maďarskí politici na Slovensku, ale aj intelektuáli, ktorí formujú verejnú mienku, si však musia uvedomiť, že v prípade Gábora Grendela nie je reč o vyslovene národnostnom politikovi. On je odborník na bezpečnostnú politiku, rovnako ako veľvyslanec v Británii Róbert Ondrejcsák. Nemôžeme od každého očakávať, že sa bude zaoberať jazykovými právami alebo vzdelávaním. Maďarskí odborníci-intelektuáli a odborníci-politici sú veľmi potrební.

Varoval by som pred podceňovaním tých, ktorí dosiahli odborné úspechy na celoštátnej úrovni – riaditeľka Ústavu svetovej literatúry, primári, riaditelia nemocníc -, len preto, lebo spolupracujú so Slovákmi. Toto považujem za diskriminačný prístup.

Nasledovné tri hľadiská potrebujeme súčasne: aby boli menšinové práva prirodzenosťou v liberálnom a progresívnom prostredí, ďalej aby sa vďaka ďalším politickým stranám objavovali aj v zákonoch, no potrebné sú aj etnicky založené platformy. Tieto jednotlivé riešenia by sme nemali používať proti sebe, ale spoločne.

Nesvedčí kríza maďarskej politiky na Slovensku, o ktorej sme sa rozprávali, o tom, že vo vzťahu Maďarov na Slovensku k demokracii sú väčšie problémy? V minulosti existoval mýtus, že Maďari na Slovensku stoja vždy na správnej strane, na strane demokracie. Padol tento mýtus?

To nebol len mýtus. V krízových rokoch stáli maďarské strany na správnej strane a vždy pomáhali dostať sa z najťažších situácií. Len si pomyslime na voľby v roku 1998 a na komplikované vládne koalície, na ktoré sa podujala jednotná SMK a neskôr Most-Híd.

Odkazuje to skôr na to, že maďarská politika na Slovensku mala v tom období oveľa väčšiu autonómiu ako teraz. V súvislosti s Putinovou agresiou na Ukrajine alebo rasistickým vyhlásením Viktora Orbána sme zo strany platformy SMK Aliancie počuli koktavé vyjadrenia, ktoré sú v demokratickom štáte nepredstaviteľné a neprijateľné od politickej strany s celoštátnymi ambíciami v komunite mimo Maďarska. Ide skôr o to, že v Aliancii nevidím tých najlepších politikov, ale ľudí, ktorí sú slabšie pripravení.

Nie je teda isté, že ide o znak väčšej spoločenskej krízy, ale pre kvalitu politickej elity môže vzniknúť obraz, že demokracia už nie je pre Maďarov na Slovensku taká dôležitá?

Druhým dôležitým ovplyvňujúcim faktorom sú médiá v Maďarsku, ktoré vedú Maďarov na Slovensku k veľmi zjednodušenému svetonázoru. Aj toto môže prispieť k zníženiu hodnoty demokracie v kruhu Maďarov na Slovensku v porovnaní so slovenskou spoločnosťou.

Aká by mohla byť cesta von?

Je dôležité, aby spolupracujúci politici našli vzťah s relevantnými slovenskými aktérmi a dosiahli zníženie prahu zvoliteľnosti alebo aby vypracovali iné alternatívy, hoci aj v systéme menšinových samospráv. Nemusíme prevziať zákony z Maďarska, máme na to viacero príkladov. Túto prácu ale namiesto nás nikto iný nespraví.

Gabriel Hushegyi (1959)
Estét, umelecký spisovateľ, univerzitný pedagóg, kultúrny diplomat. Bol kurátorom Műcsarnok (Hala umenia) v Budapešti a Slovenského národného múzea, v rokoch 2013 až 2017 bol riaditeľom Slovenského inštitútu v Budapešti. Momentálne je manažérom oddelenia strategických a výskumných činností Fondu na podporu umenia. Venuje sa kritickej reflexii výtvarného umenia 20. a 21. storočia, umeniu vo verejnom priestore a histórii výtvarnej kritiky.

ZOLTÁN SZALAY, autor
NAPUNK

zdroj:
https://dennikn.sk/3003874/bratislava-s-budapestou-prehrala-zapas-o-madarov-na-slovensku-vravi-byvaly-kulturny-diplomat-hushegyi/

Foto: Gabriel Hushegyi
Foto N – Tomáš Hrivňák