Bratislava vidí 250 hviezd, Kolonica až dve a pol tisíc

KOLONICA. Záver mesiaca už tradične patrí jednej z dominánt nášho regiónu. Tentoraz naše kroky viedli až na Kolonické sedlo, kde sídli astronomické observatórium s najväčším fungujúcim ďalekohľadom nielen na Slovensku, ale i v celej strednej Európe. Toto detašované pracovisko Vihorlatskej hvezdárne v Humennom oslávilo uplynulý rok už 30 rokov.

Merkúr, Zem a Slnko rozhodli V roku 1986 nastúpil do funkcie odborného pracovníka - astronóma Igor Kudzej, absolvent Odeskej univerzity, ktorý v tom čase inicioval myšlienku výstavby vysunutej pozorovateľne. Svetelné podmienky v Humennom boli už natoľko zlé, že vykonávať akékoľvek odborné pozorovania, ktoré by mali zároveň vedeckú hodnotu, bolo bezpredmetné. Nastali mesiace hľadania vhodného miesta z hľadiska polohy, svetelného znečistenia a ekonomických podmienok. Bohužiaľ, v blízkosti mesta boli ich najväčším nepriateľom vysoké finančné náklady. Až sa vo vyhliadke objavila Porúbka, ktorá má relatívne dobré pozorovacie možnosti. Problémom bolo, že chýbal prívod elektriny, čo je jedna z podmienok, aby prístroje fungovali. Potom im pomohla náhoda. V novembri 1986 sa ocitli na jednej priamke Merkúr, Zem a Slnko.

„Keďže sme boli najvýchodnejším okresom v celom Československu, kde bol tento úkaz pozorovateľný, obrátili sa na nás rôzne inštitúcie najmä z Čiech. Za úlohu nám dali nájsť miesto s otvoreným východným horizontom a oblohou bez svetelného znečistenia, aby bolo možné zaznamenať tento prechod Merkúra cez Slnečný disk. Úkaz je v dnešnej dobe z hľadiska astronomických výpočtov málo významný, keďže máme satelity, ktoré dokážu zaznamenať parametre v lepšej presnosti. Ale je zaujímavý z hľadiska astronomickej fotografie. Začali sme hľadať a objavili túto lokalitu,“ zaspomínal si dnes už riaditeľ Kolonického observatória Igor Kudzej. Miesto bolo pôvodne servisné stredisko pri letisku Agrochemického podniku, ktoré malo výborný výhľad na východný obzor, elektrickú prípojku, studňu, príjazdovú cestu a dve unimobunky. Samotný úkaz sa pozorovať nakoniec nepodarilo, pretože ráno prišla oblačnosť. Hlboký dojem však zanechala predchádzajúca noc. Svetlom nepozna- čená obloha vyvolala myšlienku práve tu postaviť pozorovateľňu, a tak už o dva týždne bola podpísaná zmluva o prenájme. „Najprv sme si areál prenajali len na tri dni, no zistili sme, že sú tu vynikajúce astroklimatické podmienky. Je tu veľmi čistý a priezračný vzduch, lebo všade okolo sú lesy. Nie je tu žiaden priemysel, čo je potrebné na to, aby nedošlo k absorpcii svetla z hviezd, ďalej je tu minimálne svetelné znečistenie, treťou podmienkou je dobrý pozorovací horizont a štvrtou dostatočná nadmorská výška.

Observatórium leží 483 m n. m., čo je už nad úrovňou hmiel, ktoré sú v dolinách. Plus sme ešte časom zistili, že je tu aj dostatok pozorovacích nocí,“ doplnil Kudzej s tým, že o mesiac od úkazu už zabetónovali petky pod pozorovateľňu s otvorenou plechovou strechou, ktorá plní svoju funkciu už 30 rokov. Majú ten najväčší V čase, keď odkúpili pozemok od Agrochemického podniku, sa začalo najmä s pozorovateľskými aktivitami. Humenčania, Sninčania a postupne ná- vštevníci z celého Slovenska sem robili expedície. Na báze dosiahnutých vý- sledkov vedenie získalo súhlas aj financie na výstavbu budovy s päť metrovou kupolou, čo sa zrealizovalo v roku 1999. O tri roky neskôr sa do nej podarilo umiestniť a spustiť veľký ďalekohľad s priemerom zrkadla jeden meter. Ten získali v rámci spolupráce s Astronomickým observató- riom v Odese. Je to najväčší fungujúci ďalekohľad na Slovensku i v časti strednej Európy, i keď už rok je v skú- šobnej prevádzke ďalekohľad s priemerom zrkadla 1,30 metra v Tatrách. Počas 15-tich rokov vykonal už množstvo dobrej práce a zaplnil biele miesto astronomickej techniky v strednej Európe. Po inštalá- cii ďalekohľadu observatórium získalo na váhe. Začali s pozorovaniami, ktoré mali už aj vedeckú hodnotu. Postupne získali nové záznamové zariadenia a pustili sa do projektu Karpatské nebo. V rámci tejto cezhraničnej spolupráce Slovenska a Poľska postavili planetárium, ktoré je výnimočné umiestnením prístroja na zdvíhaciu rampu, čo umožňuje využívať sálu aj ako konferenčnú miestnosť. Projekčná plocha planetária je z padáku, spoza ktorého sa vysaje vzduch a kupola sa napne. Výsledkom je vynikajúca akustika, s ktorou majú v iných planetáriách projekčné plechové alebo betónové kupoly problém. Edukačné stredisko kolonického planetária tak na Slovensku nemá obdobu. Tmu je potrebné si chrániť V roku 2010 vznikol v Poloninách Park tmavej oblohy ako vôbec prvý na Slovensku.

„Tmu si treba chrániť. Nie sme proti svieteniu ako takému, ale sme za rozumné svietenie. A najmä za to, aby aj budúce generácie, ktoré po nás prídu, videli Mliečnu dráhu a hviezdy tak, ako ich vidíme my. Už dnes, keď sa pozrieme na mapu svetelného znečistenia, je len táto časť Polonín v modrej zóne a zvy- šok republiky je presvetlená. Kým my na Kolonici vidíme za jasného neba voľným okom okolo 2,5 tisíc hviezd, za tých istých podmienok v Bratislave ich vidia len 250. Je to obrovský rozdiel, a preto sme iniciovali túto časť hviezdneho neba, ktorú chceme uchrániť. Založenie bol veľmi dobrý počin, lebo sa stal impulzom, čo sme ani nečakali, rozvoja cestovného ruchu,“ opísal pozitíva rozhodnutia zriadiť observatórium práve v Kolonici riaditeľ. Turisti sem chodia za tmavým nebom. Park zaberá celú oblasť Polonín a katastrálne oblasti obcí Ladomirov a Kolonica. Musí byť chránený pohoriami od svetla veľkých miest. Teda po chrbtoch horských masívov sa vyčlenilo práve toto územie. Podľa nášho vzoru vytvorili v roku 2013 aj Poliaci Bieszczadzki Park Narodowy a v roku 2016 vznikol Užanskij nacionaľnij prirodnij park na Ukrajine. Pri príležitosti vlaňajšieho okrúhleho vý- ročia založenia observatória podpísali tieto tri parky memorandum, na základe ktorého vznikol Tripark tmavej oblohy Východné Karpaty. Ten je najväčší svojho druhu v celej Európe. V pláne je aj spoločné informačné centrum. Patrónom Parku Tmavej oblohy v Poloninách je prvý slovenský kozmonaut plk. Ing. Ivan Bella, ktorý slávnostne prestrihol pásku počas otvorenia planetária v roku 2012. Exkurzie cez deň i v noci Počas rokov observatórium neustále dopĺňali a zabezpečovali technikou. Dnes tu funguje osem ďalekohľadov, ktoré sú prepojené a každý z nich má svoju záznamovú techniku. Čo sa pozorovacej techniky týka, je observatórium v Kolonici jednotkou na Slovensku. Vďaka tomu získalo aj certifikát z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Aj napriek tomu, že zaradením v rámci štruktúry spadá pod Prešovský samosprávny kraj ako kultúrno - výchovné zariadenie, na báze uvedeného certifikátu je na rovnakej úrovni ako Vedecké observatórium astronomického ústavu na Štrbskom plese, v Modre, alebo univerzitné observatóriá. Čo mu dáva možnosť uchádzať sa o granty. V rámci edukácie organizujú rôzne astrostáže pre študentov stredných škôl a gymnázií. Taktiež sa konajú astronomické dopoludnia s prehliadkou prístrojov, prednáškou a filmom. Ako jediné observatórium je počas leta otvorené od pondelka do nedele. Dvakrát denne, o 14.00 hod. a o 21:00 hod. sa konajú exkurzie, na ktoré prichádzajú ľudia z celého regiónu. Čo iní vidia očami, oni môžu rukami Zaujímavosťou, čo nemá nikto na Slovensku, je tyfloplanetárium pre nevidiacich, ktorí sú ukrátení o krásu na oblohe a nemôžu ju zachytiť očami. Hlavné hviezdy sú vyznačené výčnelkami. Nevidiaci alebo slabozraký môže rukami prechádzať po hviezdach a pocíti, ako vyzerá nebo.

-sta