Bude 11. Rock pod kameňom?
Na jubilejný 10. ročník festivalu Rock pod kameňom v Snine sa tešili všetci jeho priatelia a vyznávači. Ako ho hodnotia organizátori, sme sa opýtali jedného z nich, riaditeľa Domu kultúry, PhDr. Daniela Andráška.
Tak začnime obligátne. Aký bol tohtoročný fest?
Mnohí ho považujú za najúspešnejší, čo je myslím si aj dôstojné vyvrcholenie jeho desaťročnej histórie. Plne s nimi súhlasím.
Desať rokov je dlhá doba. Spomeniete si, čo bolo na začiatku?
Najprv bola myšlienka propagácie projektu .Biele kamene" s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu. Toto, ale aj celých 10 rokov sa spájajú s menami JUDr. Ivety Bžánovej a Mariána Križáneka. Tento ročník ukázal túto mega-akciu ako jeden z najhodnotnejších projektov, ktoré v meste Snina vznikli. Za celé obdobie navštívili Sninu desaťtisíce turistov, priateľov hudby, rocku a nielen zo Slovenska, ale aj z celého sveta. Rockový festival na Sninských rybníkoch sa stal pojmom a z jeho existencie profitovali a profitujú mnohí -obchodníci, hoteliéri, taxikári, dopravcovia, majitelia pozemkov a poskytovatelia ďalších rôznych služieb.
Čím je pre organizátorov?
Pre mňa je to, ako sa zvykne hovoriť, pocit „dobre vykonanej práce" a spokojnosť ľudí. Festival je neskutočná drina a „nadšenie" už nestačí. Festival nikdy nemal komerčný charakter, a preto je veľmi náročný na organizovanie. Financovanie sa posunulo do závratných výšok a organizátori už nie sú schopní zabezpečiť zdroje, ktoré sú na festival potrebné.
Aké sú to náklady?
Festival takejto úrovne si vyžaduje náklady vo výške dvestotisíc eur. Aj samotný priestor Sninských rybníkov je limitovaný. Nároky návštevníkov, umelcov a technikov sa stupňujú. Bolo napríklad potrebné vytvoriť priestor pre tisíc stanov, čo je na Rybníkoch priam nemožné. S dokončením biokúpaliska vznikla dvojkombinácia, kde spolu s festivalom môže byt' v týchto dňoch na Rybníkoch aj desaťtisíc ľudí. Návštevníci to síce vnímajú pozitívne, ale rekreačná oblasť len veľmi ťažko je schopná absorbovať takýto počet ľudí naraz, bez toho, aby neutrpela kvalita služieb. Dopravnou situáciou počnúc a poskytovaním stravy končiac.
Čo navrhujete na zlepšenie alebo dobudúcna?
Ak sa má uvažovať o pokračovaní tohto festivalu, musí sa od základov zmeniť systém organizovania a jeho financovania. Dovolím si povedať, že festival nemôže byť organizovaný v súčasnej podobe. Nechcem sa zmieňovať o stovkách problémov väčších alebo menších, o ktorých vedia len dvaja - traja jednotlivci, ale 11. ročník ak má byt, musí ho organizovať súkromná spoločnosť, tak ako je to všade inde na Slovensku, alebo na celom svete. Nie mesto a tobôž nie MsKaOS. Legislatívne sa Mestské kultúrne a osvetové stredisko javí ako najmenej vhodná inštitúcia na organizovanie takéhoto festivalu. Mesto môže byť prispievateľom a kultúrne stredisko pomocníkom. Mám osobne pocity dva: jeden dobrý a jeden zlý. Dobrý z toho, že ked som sa za tie dni rozprával s ľuďmi napríklad v stanovom mestečku, v areáli festu, tak tí žasli. Nechápali, ako je to možné v tak malom meste v kúte Slovenska, že sa tu nájdu ľudia, čo dokážu takýto festival zorganizovať. Tí, ktorí boli po prvýkrát na festivale v Snine, povedali, že na takom dobrom a perfektne zorganizovanom podujatí tohto typu ešte neboli. A z toho mám dobrý pocit. Dobrý pocit mám ešte z množstva dobrovoľníkov a ochotných ľudí, čo chcú pomôcť. Ten horší pocit mám z ľudí, ktorí toto všetko považujú za samozrejmosť a festivalu neprajú. Hľadajú len chyby a malichernosti pováž uj ú za rozhod uj úce veci. Ak Sninčania neprejavia väčší tlak, aby festival bol, tak ten nemá oporu. Pretože rozdiel medzi finančnými zdrojmi, ktoré festival môže získať a nákladmi, ktoré musí vynaložiť, musí vykryť rozpočet mesta. A v tomto kontexte začína prevažovať negatívny pohľad nad pozitívnym. Mám taký pocit, akoby niektorí ľudia sa tešili, aká bude strata. Najlepšie to vystihuje veta, ktorú povedal v jednom rozhovore pre regionálnu televíziu pán Jozef Roško, predajca cukrovej vaty a pukancov. Povedal niečo v tom zmysle, že iní ľudia obdivujú a Sninčania hľadajú chyby. Podobné festivaly organizujú agentúry a podnikateľské subjekty za účelom zisku a celý rok. Ak sa takýto subjekt nájde, tak festival bude mať aj 11. ročník.
Ak sa má uvažovať o pokračovaní tohto festivalu, musí sa od základov zmeniť systém organizovania a jeho financovania. Dovolím si povedať, že festival nemôže byť organizovaný v súčasnej podobe. Nechcem sa zmieňovať o stovkách problémov väčších alebo menších, o ktorých vedia len dvaja - traja jednotlivci, ale 11. ročník ak má byt, musí ho organizovať súkromná spoločnosť, tak ako je to všade inde na Slovensku, alebo na celom svete. Nie mesto a tobôž nie MsKaOS. Legislatívne sa Mestské kultúrne a osvetové stredisko javí ako najmenej vhodná inštitúcia na organizovanie takéhoto festivalu. Mesto môže byť prispievateľom a kultúrne stredisko pomocníkom. Mám osobne pocity dva: jeden dobrý a jeden zlý. Dobrý z toho, že ked som sa za tie dni rozprával s ľuďmi napríklad v stanovom mestečku, v areáli festu, tak tí žasli. Nechápali, ako je to možné v tak malom meste v kúte Slovenska, že sa tu nájdu ľudia, čo dokážu takýto festival zorganizovať. Tí, ktorí boli po prvýkrát na festivale v Snine, povedali, že na takom dobrom a perfektne zorganizovanom podujatí tohto typu ešte neboli. A z toho mám dobrý pocit. Dobrý pocit mám ešte z množstva dobrovoľníkov a ochotných ľudí, čo chcú pomôcť. Ten horší pocit mám z ľudí, ktorí toto všetko považujú za samozrejmosť a festivalu neprajú. Hľadajú len chyby a malichernosti pováž uj ú za rozhod uj úce veci. Ak Sninčania neprejavia väčší tlak, aby festival bol, tak ten nemá oporu. Pretože rozdiel medzi finančnými zdrojmi, ktoré festival môže získať a nákladmi, ktoré musí vynaložiť, musí vykryť rozpočet mesta. A v tomto kontexte začína prevažovať negatívny pohľad nad pozitívnym. Mám taký pocit, akoby niektorí ľudia sa tešili, aká bude strata. Najlepšie to vystihuje veta, ktorú povedal v jednom rozhovore pre regionálnu televíziu pán Jozef Roško, predajca cukrovej vaty a pukancov. Povedal niečo v tom zmysle, že iní ľudia obdivujú a Sninčania hľadajú chyby. Podobné festivaly organizujú agentúry a podnikateľské subjekty za účelom zisku a celý rok. Ak sa takýto subjekt nájde, tak festival bude mať aj 11. ročník.
Za rozhovor poďakoval: Jozef Jenčik
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Chirurg Vasyľovi:
- Za vyťahnuťa klynca z vašoj holovy budete musity zaplatyty 1000.-€...!
- Ale ja soj predcyk plaču zdravotne poišťiňa...!
- Z takov poistkov - vam možeme klynec lem zahnuty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať