Bude Kurov dejiskom Európskeho festivalu národnostných menšín?

V čase od 1. do 15. júla t. r. už po desiatykrát v susednom Poľsku sa konal medzinárodný festival Európske stretnutia národnostných a etnických menšín „Pod Kyčerou". Jubilejný desiaty ročník tohoto prestížneho festivalu bol venovaný 60. výročiu deportácie Lemkov z ich pôvodných miest v južnom Poľsku na tzv. „zemie odzyskane" v prímorskej oblasti severozápadného Poľska. Hlavným organizátorom festivalu bol lemkovský súbor „Kyčera" pôsobiaci pri Centre kultúry v meste Legnica na Dolnom Sliezsku. Dušou celého podujatia bol vedúci súboru „Kyčera" Juraj Starinský, ktorý sa netajil skutočnosťou, že inšpiráciou pre neho boli festivaly a súbory Rusínov a Ukrajincov východného Slovenska, predovšetkým folklórny súbor Kurovčan z Kurova.

Prvá časť festivalu (1. - 9. júla) prebiehala v západnom Poľsku, v 17 lokalitách s najväčším počtom lemkovských presídlencov (Legnica, Rudná, Glušica, Radvanice, Olšany a i.). 10 júla sa súbory autobusmi presunuli na miesta, skadiaľ Lemkovia boli vysťahovaní pred 60 rokmi: Krynica, Gorlice, Vyspva, Bortné, Gladyšov, Zyndranova, Losie, Bielanka, Olechovec, Tylič a Novica. Všetky tieto lokality sa nachádzajú v blízkosti hraníc Staroľubovnianskeho, Bardejovského a Svidníckeho okresu. V každej z nich sa konali veľkolepé koncerty za účasti takmer všetkých súborov.

Festivalu, ktorý sa niesol pod heslom „Svet prichádza k Lemkom", sa zúčastnili súbory z ôsmich krajín Európy a hosťujúce súbory z Izraela, Kostariky, Nepálu, Cyprusu a Nigérie. Každý z nich doniesol na festival svoju autentickú ľudovú kultúru. Na týchto koncertoch sa nielen účastníci z mnohých krajín sveta, ale aj tisícky návštevníkov (a prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov aj milióny čitateľov novín, poslucháčov rozhlasu a televíznych divákov) dozvedelo o velikánskej krivde učinenej na civilnom obyvateľstve južného Poľska pred 60 rokmi. V marci r. 1947 v priebehu troch-piatich hodín museli svoje domovy opustiť státisíce nevinných ľudí, ktorých armáda deportovala do nehostinných prímorských oblastí Poľska. Iba nepatrná časť z nich sa po desiatich rokoch mohla vrátiť do svojich domovov. V súčasnosti poľská vláda odsúdila „Akciu Wisla" ako nezákonnú akciu komunistického režimu, avšak mnohé otázky, predovšetkým majetkoprávneho charakteru, zostali nevyriešené. O tom sa verejne hovorilo takmer na každom zo 40 koncertov festivalu X. Európske stretnutie národnostných a etnických menšín „Pod Kyčerou". Vstup na vystúpenie bol voľný.

Českú republiku na festivale prezentoval folklórny súbor „Skejušan" z Chomutova. Ich ďalekí predkovia v prvej polovici 19. storočia sa presťahovali z dvoch rusínskych dedín východného Slovenska - Jarabiny a Kamienky do rumunskej dediny Skejuš v Temešvarskej župe. Po viac ako sto rokoch - v r. 1947 sa takmer všetci obyvatelia Skejuša (viac ako 500 ľudí) presťahovali do českého a moravského pohraničia (do mesta Chomútov a dediny Troskotovice okres Znojmo).

Na festivale „Skejušan", medzi iným predviedol tradičnú rusínsku svadbu. Ich vystúpenia mali medzi divákmi obrovský úspech. Po jednom z nich vedúca súboru Katarína Romaňáková na otázku novinárov, ako vznikol ich súbor odpovedala: „Keď sme sa v r. 1947 presťahovali zo Skejuša do Československa, mysleli sme si, že sme Slováci, lebo naši ďalekí predkovia skutočne pochádzajú zo Slovenska - z Kamienky a Jarabiny. Ale pred viac ako 30 rokmi prišiel k nám jeden etnograf z Prešova, začal zapisovať naše piesne, zvyky, rozprávky, a presvedčil nás, že my sme predsa Rusíni. Vtedy my mladí sme si svoju reč a svoj folklór vôbec nevážili, ale keď sme zostarli, začalo nám byť smutno za ľudovou kultúrou našich predkov. Založili sme si v Chomutove folklórnu skupinu „Skejušan", v ktorej oživujeme a pestujeme naše starodávne rusínske tradície, väčšinou na základe zápisov tohoto etnografa". Tým etnografom bol autor tohoto príspevku.

Z Ukrajiny na festival, do Poľska pri cestoval súbor krymských Tatárov zo Simferopoľa. Ich osud bol podobný osudu Lemkov v Polsku. Aj oni boli v r. 1944 násilím deportovaní z rodných miest do strednej Ázie a iba v 70. rokoch boli rehabilitovaní a mohli sa vrátiť do svojej vlasti.

Slovensko na X. Európskom stretnutí národnostných a etnických menšín „Pod Kyíerou" reprezentoval (už po druhýkrát) folklórny súbor Kurovčan z Kurova a prešovská speváčka Anna, Servická, rodáčka z Gerlachova. Tá svojím čarovným hlasom sprevádzala takmer všetky hlavne koncerty druhej časti festivalu. Zvlášť dojímavým boli jej mariánske piesne na odpuste na hore Javor nad Vysovou (neďaleko Cigelky) a na posvätení kaplnky na mieste neexistujúcej dediny Regetov (neďaleko od Regetovky na našej strane).

Sprievodnými akciami festivalu boli sprievody účastníkov miestami konania festivalových koncertov, výstavy obrazov, remeselníckych výrobkov a fotografií, poznávacie súťaže pre mládež, semináre, prednášky, ochutnávky jedál jednotlivých národnostných menšín atď.

Kurovčania mali na festivale štyri vystúpenia v jeho druhej časti: dva v Krynici a po jednom - na Vysovej a v Gorliciach. 25-členná skupina denne po práci dochádzala na večerné koncerty vlastnými autami. Pred tisíckami vďačných divákov predviedli veľkonočné chorovody Hyškaňa, Prijímanie za parobka a Dožinky. Toto posledné vystúpenie na záverečnom galakoncerte v Krynici bolo v podstate ľudovým divadlom, dej ktorého sa odohrával v 18. storočí na krajnom majeri Makovického panstva v Kurove. Podlá rozprávania dnes už nebohého deda Dzambu za panštiny na žatvu do Kurova často prichádzali Lemkovia zo susednej Haliče. Traja z nich - mládenci z Kliunkovej, Labovej a Mušinky si počas žatvy nahovorili kurovské dievčatá. Bez súhlasu pána (ktorému dievčatá - poddané nevoľnice patrili) chceli ich zobrať domov do Haliče, a tam sa s nimi oženiť. Kurovskí mládenci im to nedovolili, previnilcov aj s dievčatami na hranici pochytali a doviedli na súd k pánovi. Ten, presvedčiac sa, že sú to dobrí robotníci, požehnal ich sobáš a každému z nich dal v Kurove pozemok na stavbu domu, drevo a iný materiál a na dodatok ešte aj po kravičke. Takto Kurov sa rozrástol o rodiny Klinkovských, Labovských a Mušinkovcov, existujúce v obci dodnes.

Príslušníci týchto rodín sú zakladajúcimi členmi súboru „Kurovčan" a pôsobia v ňom doteraz. Babička Žofia Kľinkovská-Molčanová - aj so svojím synom, dcérou, nevestou, vnukom a vnučkou. V kompletnom rodinnom zložení v súbore vystupuje aj rodina Ing. Milana Bujdu, rodina starostky obce Márii Spirkovej a iné rodiny. Za 38 rokov existencie súboru sa v ňom vystriedalo takmer 400 ľudí. Súbor „Kurovčan" založili učitelia Mária a Ivan Popovcoví v r. 1969. Po ich odchode do dôchodku súbor (ako aj vedenie školy) vedie ich syn Ivan Popovec s manželkou Janou. Aj ich maloleté deti sú už členmi „Kurovčana".

Od r. 1974 so súborom spolupracuje profesionálny etnológ M. Mušinka, ktorý s ním dodnes vystupuje v originálnej dedovej čuhe, otcových chološňach, v brusliku, bočkorách, baranici a s neodmysliteľnou pastierskou goguľou. On je autorom všetkých programových čísiel súboru, postavených výlučne na miestnom folklóre. Po vystúpení v Krynici ku Kurovčanom podišiel riaditeľ festivalu Juraj Starinský a povedal: „Boli ste jedným z najlepších súborov festivalu. Doniesli ste nám časí svojej autentickej ľudovej kultúry a svojimi vystúpeniami ste nás názorne presvedčili, že Lemkovia v Poľsku a Rusíni na Slovensku tvoria jeden celok. Naša „Kyčera" sa nedávno stala členom Medzinárodnej Rady Združení folklórnych festivalov pri UNESCO. Dostali sme úradný certifíkát na organizovanie Európskych stretnutí národnostných a etnických menšín „Pod Kyčerou" na päť budúcich rokov. O dva roky by sme chceli v rámci cezhraničnej spolupráce jeden alebo dva festivalové dni uskutočniť u vás v Kurove. Doviezli by sme tam súbory z Európy, Ameriky a Afriky a usporiadali veľkolepý galakoncert. Čo vy na to?"

Kurovčania tento návrh privítali s nadšením. Ako by aj nie! Veď o dva roky „Kurovčan" bude oslavovať svoje štyridsiate narodeniny a takýto festival by bol najlepším darčekom k jeho jubileu. Medzinárodný festival takého vysokého rangu by zviditeľnil nielen Kurov a Bardejovský okres, ale aj Slovensko. Bola by škoda nevyužiť takúto skvelú ponuku. Jej realizácia bude záležať iba od miestnych a okresných činiteľov.

Prof. Mikuláš Mušinka, DrSc.