Bude na Slovensku po gotickej aj karpatská drevená cesta?

Pred nedávnom vyšla z tlače neveľká, ale o to zaujímavejšia publikácia Karpatská drevená cesta Slovakia s podtitulom Úvod do karpatoturistiky 21. storočia. Kniha je určená pre širokú, najmä turisticky zameranú verejnosť, ktorú zaujímajú naše drevené kostolíky. Je pravdou, že o kostolíkoch bolo v uplynulých rokoch vydaných už viacero publikácií, výnimočnosť tejto však spočíva v tom, že ju autori pojali v širšom, predtým nevyužitom rámci. Ak sa doteraz spomínali drevené chrámy, skoro výlučne išlo o tie, ktoré boli zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Iné drevené kostolíky, ktoré kvôli svojmu nízkemu veku, či jednoduchšej architektúre a výzdobe neboli do tohto zoznamu zapísané, zostávali bokom záujmu autorov.

Keď sa niekto opýta, aký drevený kostolík na východnom Slovensku pozná, alebo o ňom počul, ako odpoveď sa zväčšia uvádza rímskokatolícky kostol v Hervartove, alebo gréckokatolícke či pravoslávne cerkvi v Jedlinke, Vyšnom Komárniku alebo v Hunkovciach. Publikácia Karpatská drevená" cesta Slovalčiä však prináša informácie aj o takých drevených chrámoch, ktoré nie sú zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Takéto kostolíky stoja vo Vyšnej Polianke, Varadke, Hutke, Kurimke, Havranci, Medveďom či Šmigovci. Jeden z nich (z obce Malá Poľana) bol v roku 1929 umiestnený v parku až v ďalekom Hradci Králové. V knihe však môžete nájsť aj vzácne reprodukcie fotografií a kresieb zaniknutých drevených chrámov v Ondavke, Vyšnom Mirošove, Nižnom Orlíku, Kružlovej, Rovnom a Šarišskom Štiavniku.

Pekným počinom od vydavateľa, ktorým bola nezisková organizácia „Záchrana a obnova NKP - Drevené chrámy pod Duklou" bolo to, že do publikácie zahrnuli aj evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku a tri rímskokatolícke drevené kostolíky v Starom a Dolnom Smokovci a v Tatranskej Javorine. Prečo by aj nie? Veď práve severovýchodné Slovensko, resp. Prešovský kraj je z náboženského a národnostného zloženia jednou z najrozmanitejších častí strednej Európy. Je to vskutku veľká príležitosť, keď návštevník nášho kraja môže na relatívne malom území vidieť cirkevnú drevenú architektúru s alpským zrubom či hrázdením (typickým to znakom pre nemecké etnikum), a zároveň aj drevené cerkvi východného gréckeho obradu s neodmysliteľnými cibuľovitými vežičkami a s dvoj či trojramennými krížmi na ich vrcholoch. Škoda len, že do knihy neboli pojaté aj niektoré ďalšie zachovalé drevené kostolíky zo stredného Slovenska. Možno sa objavia pri jej novom vydaní.

Čo však v tejto publikácii nechýba je heslovitý textový a obrazový prehľad o drevených kostolíkoch v prihraničnej oblasti Poľska. Podľa dostupných informácií na juhovýchode Poľska, od Tatier až po Bieščady stálo v minulosti cez 200 drevených chrámov, z ktorých sa doteraz zachovalo vyše 140. Niektoré z nich sú vo vynikajúcom stave, iné stoja pred zánikom. Na ’nebláhom’ osude mnohých sa podpísala nielen 2. svetová vojna, ale aj rabovanie a ničenie, ktoré bolo spojené s „vysídlením" okolo 170 obcí obývaných lemkovským (rusínskym) obyvateľstvom.

Okrem informácií o samotných kostolíkoch, sa čitateľ môže v knihe dočítať aj o zemepisnej polohe a hospodárstve tohto územia, o jeho histórii, kultúre, náboženskom a národnostnom zložení obyvateľstva. Kniha je určená nielen pre slovenského čitateľa, ale aj pre turistu zo zahraničia, keďže spolu so slovenským sa v nej paralelne nachádzajú anglické a poľské texty.

Pri návštevách kostolíkov sa zíde aj vysvetlenie poznania nielen ich vonkajšieho vzhľadu, ale aj vnútorného usporiadania a zariadenia. V liturgickej časti tejto publikácie sa tak čitateľ môže dozvedieť niečo o tradícii, obradoch a zvykoch veriacich gréckeho obradu v Karpatoch, nájde tu aj vysvetlenie takých pojmov ako predsieň, loď, svätyňa, ikonostas či ikona.

Publikácia má bohatý obrazový materiál s názornými mapkami a náčrtmi. Autormi textovej časti sú Michal Kosť z Ladomírovej a o. Jaroslav Popovec z Čirča. Autorom fotografií je Ivan Marko zo Svidníka. Dostať ju možno buď u vydavateľa alebo vo vybraných turistických a informačných kanceláriách.

Vydavateľom knihy je už vyššie uvedená nezisková organizácia Záchrana a obnova NKP - Drevené Chrámy pod Duklou. Jej zakladatelia si dali za cieľ nielen samotnú záchranu drevených chrámov v okolí Svidníka (čo sa im aj vďaka ktitorstvu - patrónstvu takých osobností ako Michal Kováč, Alexander Kšiňan, Zuzana Martináková, Magda Vášáryová, Jan Marinus Wiersma a ďalší aj darí), ale dosiahnuť zapísanie našich drevených kostolíkov do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Zároveň sa tu núka príležitosť vybudovať po vzore gotickej aj tzv. karpatskú drevenú cestu, ktorá by viedla po najzaujímavejších drevených kostolíkoch po oboch stranách slovensko-poľskej hranice. Keďže na drevené chrámy je mimoriadne bohaté aj susedné Zakarpatsko, ako aj niektoré oblasti Rumunska, táto turistická cesta by mohla v budúcnosti viesť i týmito karpatskými regiónmi.

Nikde inde v Európe (snáď okrem Nórska) sa nezachovalo toľko drevených kostolíkov ako v Karpatoch, najmä v ich strednej časti, kam patríme aj my. Na jednej strane to spôsobila chudoba tunajšieho obyvateľstva, na strane druhej drevené bohatstvo lesov. A práve vďaka bohatým karpatským lesom sa stali naše kostolíky výnimočné, pretože v rovnako chudobných, (ak nie ešte chudobnejších) oblastiach južnej Európy či írska sa kvôli nedostatku dreva stavali kostoly najmä z kameňa.