Budúcnosť hmotného kultúrného dedičstva je v našich rukách
Stav chrámu v obci Medvedie je naďalej v havarijný
Chrám z roku 1939 je zasvätený sv. veľkomučeníkovi Dimitrijovi Solúnskemu. Ide o trojdielnu stavbu s krátkou svätyňou, širokou a vysokou loďou, v ktorej sú v dvoch úrovniach tri okná. Pod stĺpikovou vežou sa nachádza nie veľká predsieň. Nevídanou skutočnosťou v karpatských chrámoch vôbec je podpivničená veža. Zaujímavá je drevená konštrukcia ikonostasu z obdobia výstavby chrámu. V časoch moru ho údajne preniesli zo susednej obce Šarbov, kde ho najskôr celý po kusoch rozobrali, a v Medveďom znova poskladali. Estetike chrámu neprospieva vonkajšie oplechovanie bočných stien a v interiéri klincami prichytená umelohmotná izolácia.
V súčasnosti chrám získal finančné prostriedky na rekonštrukciu, o spresnenie údajov a o informácie terajšieho stavu chrámu sme poprosili správcu farnosti Medvedie Alexandra Zalevského. „Oprava tohto chrámu je však beh na dlhú trať a je to časovo i finančne náročné. V roku 2007 sme dostali 73 000 Sk z NEFO fondu, ktoré sme použili na opravu elektrického vedenia a inštaláciu svetiel. V súčasnosti čerpáme 120 000 Sk, ktoré použijeme na opravu interiéru, okien. Podľa zmlúv a podmienok NEFO fondu musíme tieto prostriedky vyčerpať do konca tohto roka. Píšeme aj ďalšie projekty na Ministerstvo kultúry od ktorého by sme chceli získať prostriedky na úpravu exteriéru, podmurovky, schodov, strechy a odstrániť plechové obitie chrámu. To si však bude žiadať nemalé prostriedky. Celkový výpočet rozpočtu na rekonštrukciu chrámu máme približne na 4,5 až 5 miliónov Sk. Tento odhad bol však urobený z pred dvoch rokov a tak inflácia, ceny materiálu, prác stúpajú a predpokladám, že i celková suma bude vyššia. Snažíme sa urobiť všetko preto, aby tento kultúrny skvost ostal zachovaný. Zub času jednoducho robí svoju prácu, nikomu roky nepridávajú na mladosti a to platí aj čo sa týka budov. Myslím si, že ak by nedošlo ku rekonštrukcii, tento chrám by nemal dlhú životnosť. Drevo po odkrytí nie je dostatočne odolné poveternostným podmienkam tohto kraja. Od pamiatkového úradu máme určité požiadavky na základe ktorých musíme postupovať.
Chrám potrebuje svoju údržbu a starostlivosť. Stav interiéru aj exteriéru chrámu je však stále havarijný.“ Opýtali sme sa na špecifické obitie tohto chrámu plechom a zvnútra plastom. „Ľudia jednoducho robili čo mohli, a to že je chrám obitý plechom, je dôkazom toho, že to robili z dobrých pohnútok. Ich zámer bol hlavne izolovať chrám voči poveternostným podmienkam. Keď sme začali umelú hmotu odstraňovať, mali sme obavy z toho v akom stave bude drevo, ktoré bolo dlhé roky medzi plechom a plastom. Boli sme však milo prekvapení, že drevo sa zachovalo a vydržalo vo veľmi dobrom stave,“ informoval nás Alexander Zalevskij. Nakoniec sme sa opýtali správcu farnosti na to, čo si myslí o tom, že je nevýhodou tohto chrámu a prečo je oň prejavovaný takýto malý záujem. „Myslím si, že náš najväčší problém je nedostatok informácii. Ľudia sú o tom málo informovaní aj napriek tomu, že sa realizujú projekty ako Karpatská drevená cesta a pod. Väčšinou sa sústreďuje pozornosť na gréckokatolícke chrámy. Máme mapy, kultúrne trasy, cyklistické trasy a väčšinou sa však akcentuje na gréckokatolícke drevené kostolíky. Myslím si, že kultúrne dedičstvo nie je založené na príslušnosti k náboženskému vierovyznaniu. Je to záležitosťou každého z nás, a je to len na nás, aby sa tieto pamiatky zachovali či sú to gréckokatolícke, evanjelické, alebo pravoslávne chrámy. V rámci kraja by mali byť osadené informačné tabule, ktoré by naviedli návštevníkov ku kultúrnym pamiatkam. Nemali by sa zvýhodňovať niektoré obce len preto, že v nejakej obci sa chodí na poľovačku, alebo na hvezdáreň. A uprednostňujú sa tak, či už rekonštrukciou ciest, alebo iným spôsobom. Tým, že tu v Med-vediom nemáme niečo viac atraktívne okrem vleku a nášho chrámu, tak sa o našich problémoch málo vie. Chrám je kultúrnou pamiatkou a myslím si, že v tomto čase, keď význam duchovna je pre svetských ľudí druhoradý plní svoju úlohu tým, že nesie svedectvo doby. Aj napriek ťažkostiam prežil, prežíva a plní svoju úlohu,“ povedal nám Alexander Zalevskij.
-i.v.-
Chrám z roku 1939 je zasvätený sv. veľkomučeníkovi Dimitrijovi Solúnskemu. Ide o trojdielnu stavbu s krátkou svätyňou, širokou a vysokou loďou, v ktorej sú v dvoch úrovniach tri okná. Pod stĺpikovou vežou sa nachádza nie veľká predsieň. Nevídanou skutočnosťou v karpatských chrámoch vôbec je podpivničená veža. Zaujímavá je drevená konštrukcia ikonostasu z obdobia výstavby chrámu. V časoch moru ho údajne preniesli zo susednej obce Šarbov, kde ho najskôr celý po kusoch rozobrali, a v Medveďom znova poskladali. Estetike chrámu neprospieva vonkajšie oplechovanie bočných stien a v interiéri klincami prichytená umelohmotná izolácia.
V súčasnosti chrám získal finančné prostriedky na rekonštrukciu, o spresnenie údajov a o informácie terajšieho stavu chrámu sme poprosili správcu farnosti Medvedie Alexandra Zalevského. „Oprava tohto chrámu je však beh na dlhú trať a je to časovo i finančne náročné. V roku 2007 sme dostali 73 000 Sk z NEFO fondu, ktoré sme použili na opravu elektrického vedenia a inštaláciu svetiel. V súčasnosti čerpáme 120 000 Sk, ktoré použijeme na opravu interiéru, okien. Podľa zmlúv a podmienok NEFO fondu musíme tieto prostriedky vyčerpať do konca tohto roka. Píšeme aj ďalšie projekty na Ministerstvo kultúry od ktorého by sme chceli získať prostriedky na úpravu exteriéru, podmurovky, schodov, strechy a odstrániť plechové obitie chrámu. To si však bude žiadať nemalé prostriedky. Celkový výpočet rozpočtu na rekonštrukciu chrámu máme približne na 4,5 až 5 miliónov Sk. Tento odhad bol však urobený z pred dvoch rokov a tak inflácia, ceny materiálu, prác stúpajú a predpokladám, že i celková suma bude vyššia. Snažíme sa urobiť všetko preto, aby tento kultúrny skvost ostal zachovaný. Zub času jednoducho robí svoju prácu, nikomu roky nepridávajú na mladosti a to platí aj čo sa týka budov. Myslím si, že ak by nedošlo ku rekonštrukcii, tento chrám by nemal dlhú životnosť. Drevo po odkrytí nie je dostatočne odolné poveternostným podmienkam tohto kraja. Od pamiatkového úradu máme určité požiadavky na základe ktorých musíme postupovať.
Chrám potrebuje svoju údržbu a starostlivosť. Stav interiéru aj exteriéru chrámu je však stále havarijný.“ Opýtali sme sa na špecifické obitie tohto chrámu plechom a zvnútra plastom. „Ľudia jednoducho robili čo mohli, a to že je chrám obitý plechom, je dôkazom toho, že to robili z dobrých pohnútok. Ich zámer bol hlavne izolovať chrám voči poveternostným podmienkam. Keď sme začali umelú hmotu odstraňovať, mali sme obavy z toho v akom stave bude drevo, ktoré bolo dlhé roky medzi plechom a plastom. Boli sme však milo prekvapení, že drevo sa zachovalo a vydržalo vo veľmi dobrom stave,“ informoval nás Alexander Zalevskij. Nakoniec sme sa opýtali správcu farnosti na to, čo si myslí o tom, že je nevýhodou tohto chrámu a prečo je oň prejavovaný takýto malý záujem. „Myslím si, že náš najväčší problém je nedostatok informácii. Ľudia sú o tom málo informovaní aj napriek tomu, že sa realizujú projekty ako Karpatská drevená cesta a pod. Väčšinou sa sústreďuje pozornosť na gréckokatolícke chrámy. Máme mapy, kultúrne trasy, cyklistické trasy a väčšinou sa však akcentuje na gréckokatolícke drevené kostolíky. Myslím si, že kultúrne dedičstvo nie je založené na príslušnosti k náboženskému vierovyznaniu. Je to záležitosťou každého z nás, a je to len na nás, aby sa tieto pamiatky zachovali či sú to gréckokatolícke, evanjelické, alebo pravoslávne chrámy. V rámci kraja by mali byť osadené informačné tabule, ktoré by naviedli návštevníkov ku kultúrnym pamiatkam. Nemali by sa zvýhodňovať niektoré obce len preto, že v nejakej obci sa chodí na poľovačku, alebo na hvezdáreň. A uprednostňujú sa tak, či už rekonštrukciou ciest, alebo iným spôsobom. Tým, že tu v Med-vediom nemáme niečo viac atraktívne okrem vleku a nášho chrámu, tak sa o našich problémoch málo vie. Chrám je kultúrnou pamiatkou a myslím si, že v tomto čase, keď význam duchovna je pre svetských ľudí druhoradý plní svoju úlohu tým, že nesie svedectvo doby. Aj napriek ťažkostiam prežil, prežíva a plní svoju úlohu,“ povedal nám Alexander Zalevskij.
-i.v.-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Jazero Bajkal, je take čiste, že i ryby (vy)choďať na WC na bereh...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať