Bugár: Vláda nezachováva ľudské a menšinové práva

Hoci vláda dlhodobo hovorí o garantovaní status quo v oblasti ľudských a menšinových, podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugár to tak nie je. A hoci sa premiér Robert Fico chváli dobrými vzťahmi s Budapešťou, Bugár upozorňuje, akú cenu za to musíme platiť. Nielen o týchto témach sa Aktuálne.sk rozprávalo v druhej časti rozhovoru s predsedom Mostu-Híd.
 
Počas prvej vlády Roberta Fica sa veľa hovorilo o postavení Slovenska v zahraničí. Ako to vidíte teraz? Je na tom Slovensko rovnako ako za vlády Ivety Radičovej alebo sa to zhoršuje či zlepšuje?
Zahraničie vníma to, že nie sú hádky. Ak sa teda vedia dohodnúť s Ficom, vedia to dobre Smeru-SD vysvetliť, vedia, že úspech je stopercentný. Osemdesiattri poslancov totiž zahlasuje tak, ako Fico chce.
Aj keď som čítal rozhovor s predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľubošom Blahom v denníku Sme ( v rozhovore Blaha odsúdil angažovanie sa Slovenska vo vojenskej misii v Afganistane, pozn. red.), ja byť Ficom, tak minimálne si to vyprosím.

Druhá vec je, že keď vláda hovorí o udržaní trojpercentného deficitu, to je tiež veľmi dobrý signál smerom do zahraničia. Boli však už náznaky pri konsolidačných opatreniach, keď nám ľudia z medzinárodných inštitúcii radili, aby sme šetrili viac na štátnych výdavkoch. Ale ešte stále hovoria, že štát šetrí. Toto je odkaz, ktorý upokojuje zahraničných partnerov.

My však vidíme, že tieto konsolidačné opatrenia stačiť nebudú a vláda bude musieť zaviesť ďalšie. Už teraz pritom vidíme, že niektoré vládne kroky negatívne dopadli na občanov. Problém majú dohodári, živnostníci, presne tak, ako sme upozorňovali. Vláda nám neverila a teraz majú ďalší výpadok. Vidíme, že bude ešte horšie, čo nás vôbec neteší.  Zahraničie to však zatiaľ takto nevníma.

Čo však už začínajú vnímať, je to, čo už naznačil aj minister financií Peter Kažimír. Keď sa objavila ďalšia diera v rozpočte, povedal, že chceme udržať deficit blízko troch percent. Už teda nehovoril, že pod troma percentami. Toto je pre mňa jasný signál a možno to bude varovaním aj pre zahraničie, že niektoré sľuby nie sú až také pevné.

Ako vnímate viacnásobné vyhlásenia Roberta Fica, že sa chce z tejto krízy preinvestovať?
Čo to znamená preinvestovať? Ako sa chce preinvestovať, keď všade na okolí majú nižšiu daň pre právnické osoby? Ako môžeme vytvoriť nové pracovné miesta s pomocou zahraničných firiem, keď vláda zničila atraktívnosť Slovenska. To nie je len zvýšenie dane z 19 na 23 percent, ale aj nepružný Zákonník práce, nehovoriac o nových pravidlách pre dohodárov a živnostníkov.

To znamená veľký problém, pretože keď chce získať zahraničného investora, musí pustiť perie, sľúbiť mu niečo, ako napríklad 40-tisíc eur na jedno pracovné miesto. Tak to teda ďakujem pekne.

Prečo potom rovnako nedostávajú aj domáci investori?
To bola chyba aj predchádzajúcich vlád, ale teraz keď zdvihli daň pre právnické osoby o štyri percentá, týmto si už ich nekúpia. Vláda pritom nemá vytvárať pracovné miesta, ale podmienky na to, aby tieto pracovné príležitosti vznikli.

Mohli by to pritom urobiť napríklad ako my, keď sme vďaka protipovodňovým opatreniam vytvorili 16-tisíc pracovných miest. Smer to však hneď po nástupe zrušil. Keď zistili, že urobili chybu, spustili to znovu, ale zle. My sme totiž hovorili, že každá obec musí prispieť 5-timi percentami, oni to zdvihli na 20 percent a pritom obce dostávajú zo štátneho rozpočtu menej.

Pre vašu stranu boli vždy podstatné aj otázky postavenia národnostných menšín. Prednedávnom ste pritom odvolali Lászlóa Nagya z pozície vládneho splnomocnenca pre národnostné menšiny. Ako teda vnímate postavenie menšín na Slovensku po viac ako roku vlády Roberta Fica?

Ak by ste sa pýtali hociktorého predstaviteľa vlády alebo Smeru-SD, povedal by, že udržujeme vysoký štandard. Tak hovorme o tom, že počas vlády Ivety Radičovej sme prijali zákon o používaní menšinových jazykov. Ale uviesť ich do života musí ďalšia vláda. A to táto vláda nerobí.

Ak by sme teda mali hovoriť, či vláda zabezpečuje to, čo vyplýva z tohto zákona, tak to nie. Preto napríklad úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny rokoval pol roka s ministerstvom dopravy a Železnicami SR a každý hovoril, že sa to nedá. Nie je to pritom nič viac, než na 180 miestach vyvesiť tabulu, kde je vypísaný názov stanice okrem slovenčiny aj v menšinovom jazyku. Dohromady by to pritom stálo približne len 16-tisíc eur. Keď sa ja naježím, tak tie peniaze vyzbierame. Nepustili však vykonávací zákon.

Pritom, keď Lászsló Nagy nastúpil ako splnomocnenec, povedal, že skúškou jeho úradu bude, či takýto zákon bude alebo nebude prijatý. Nebol prijatý, tak sme s ním hovorili a súhlasil, že nemá význam v úrade zostať.
To však nie je jediný prípad. Bola snaha totiž odvolať šéfa súboru Ifjú Szivek (Mladé srdcia) Dušana Hégliho potom, čo vraj kontrola zistila vážne nedostatky. Päť mesiacov robili túto kontrolu, premerali každú miestnosť, akoby mal niekto zálusk na tú budovu.

Hovoril som pritom o tom aj s premiérom, že najvážnejším nedostatkom riaditeľa bolo, že na internetovej stránke úradu vlády neboli zverejnené zmluvy, ktoré vedenie súboru podpísalo. Zverejnili ich však na vlastnej web stránke, len nevedeli, že musia aj na vládnej. Dali to však do poriadku a kontrola dokonca riaditeľa za to pochválila a podpísali s ním predĺženie zmluvy. A keď premiér išiel do zahraničia, vtedy šéf úradu vlády Igor Federič pána Hégliho odvolal. Premiér pritom o tom ani nevedel.

Sú teda zachované ľudské a menšinové práva?
Bude sa situácia menšín na Slovensku môže zhoršovať aj ďalej? Pán premiér sľúbil, že nie. Otázne je, či teraz klepne po prstoch Federičovi. Dajú sa totiž vykonštruovať rôzne dôvody, prečo k tomu odvolaniu prišlo. To sa samozrejme dá, ale pre nás to bude informácia, že niečo tu nie je v poriadku. To už nie je o tom, že je tu zachovaná nejaká úroveň.

Prvá Ficova vláda mala značne komplikovaný vzťah s Budapešťou. Teraz je však ticho a to aj v prípadoch, keď voči niektorým krokom maďarského premiéra Viktora Orbána namieta Európska únia. 

Ako si to vysvetľujete?
Na jednej strane Berényi ide hneď informovať Orbána, čo všetko by sa mal opýtať Fica, na druhej strane vidíme, že obe vlády sa zaoberajú len ekonomickou spoluprácou. Počas jedného kultúrneho vystúpenia som pritom mal príležitosť hovoriť aj s maďarským ministrom zahraničia Jánosom Martonyim, ktorý mi hovoril ako dobre spolupracujú. Tak som sa ho opýtal, že v čom , nech mi ukáže aspoň jeden neuralgický bod, ktorý vyriešili. Nič.

Či to je dvojaké štátne občianstvo alebo ďalšie záležitosti. Existuje pritom napríklad aj balík europeňazí na cezhraničnú spoluprácu. Zatiaľ čo Slovenská republika využíva tieto prostriedky v prípade spolupráce Českom a Poľskom na 70 percent, s Maďarskom je to iba na 40 percent. Riadiacim orgánom je pritom Maďarská republika. Už sme stratili 10 miliónov eur na ipeľské mosty, ktoré nebudú postavené. Meškajú s výstavbou mosta v Komárne, čo bolo podpísané ešte za ministrovania Jána Figeľa v rezorte dopravy.

Jedinou vecou, ktorú v tejto súvislosti vnímam pozitívne, je, že nie sú zbytočné histerické reakcie na niektoré otázky z druhej strany. Čo sa teda týka napätia medzi Slovenskom  a Maďarskom, akoby neexistovalo. Otázka je za akú cenu. Neriešia sa veci, ktoré sú pod pokrývkou.

Kto je teda tým problémovým hráčom v tomto prípade?
Neviem, nie som členom slovenskej vlády a zároveň nemám informácie zo strany maďarskej vlády. Na to by mohol odpovedať Berényi, ktorý je pred každým stretnutím Fica s Orbánom v Maďarsku.

Na Slovensku sa v týchto dňoch veľa hovorí aj o vojenských misiách. Ako by sa malo v nich Slovensko ďalej angažovať?

Keď som čítal spomínané vyjadrenie pána Blahu ohľadne toho, čo sa stalo v Afganistane, pán Blaha by nemal byť predsedom výboru pre európske záležitosti. Keby som bol jeho šéfom, nechám ho okamžite odvolať. Oficiálna politika vlády je absolútne iná, ako politika parlamentu? Ako šéf dôležitého výboru, zastupuje totiž parlament. To sa nedá.

Ak si teda niekto myslí, že terorizmus nás obchádza, stačí si pripomenúť nedávny prípad zavraždenia slovenských horolezcov. To je jedna vec. Druhá vec je, že títo naši chlapci vedia, že tam je riziko, môže tam vybuchnúť granát či nástražná mína. Tá síce nemusí byť práve proti nim, ale teroristi sa snažia odstrašiť každého. Teraz je otázka, či snaha o vyvolanie strachu je je účinná alebo nie je. Myslím si, že v tomto prípade nie je.

Aj predstavitelia slovenskej vlády povedali, že nestiahneme našich vojakov. Aj tí, ktorí boli ľahko zranení, tam ostali. Aj preto, keby som mal klobúk, dám ho dole a pokloním sa pred nimi. Vedia totiž, čo znamená plniť úlohy, ktoré tam majú. To nie je o tom, že sa postavili na jednu stranu konfliktu. Oni sa postavili na stranu demokratického princípu. Každá  demokracia musí mať aj represívnu silu, vycvičenú armádu, aby vedela zakročiť, keď je to potrebné.

To, že v Afganistane slovenskí vojaci zostali, znamená, že vedia o tom, aká dobrá je ich misia a že pomôže tejto krajine.

Ladislav Bariak

http://aktualne.atlas.sk/bugar-vlada-nezachovava-ludske-a-mensinove-prava/slovensko/politika/