Bukové pralesy sú unikátnym laboratóriom celosvetového významu

Poskytujú útočisko viac než 10 000 druhom.

STAKČÍN. Karpatské bukové pralesy poskytujú útočisko viac než 10 000 druhom rastlín, živočíchov a húb.

Lokality svetového prírodného dedičstva, ktoré UNESCO pôvodne uznalo na popud Slovenska a Ukrajiny, v súčasnosti nesú názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a nachádzajú sa v 18 európskych krajinách.

Na Slovensku k nim patria Vihorlat, Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Udava.

Výnimočný buk
„V bukových lesoch svetového dedičstva nejde ani tak o biotopy, ale predovšetkým o jedinečnú ukážku biogeochemických cyklov, ako aj neoceniteľného genetického rezervoára buka," uviedla Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.

Podľa jej slov je buk lesný (Fagus sylvatica) výnimočnou drevinou.

Poslednú dobu ľadovú prežil v malých „spoločenstvách" na juhu a juhovýchode Európy, no za posledných 4000 rokov získal v Európe dominanciu.

Súčasné lesné porasty majú potvrdzovať veľkú produkčnú a regeneračnú schopnosť bukových ekosystémov.

„Buk je drevinou s veľkou vitalitou a schopnosťou prispôsobiť sa zmeneným podmienkam, v optimálnych prírodných podmienkach vytvára monodominantné porasty, čím potvrdzuje svoju jedinečnú konkurenčnú schopnosť," podotkla s tým, že vrcholom jeho 'snaženia' sú bukové pralesy.

Buraľová: Návrat k rovnováhe je ešte možný
Ako Buraľová uviedla, bukové lesy zahrnuté v lokalite svetového prírodného dedičstva sú výnimočné tým, že vytvárajú reťaz „ostrovov" pôvodného prírodného lesa.

„Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom území ponúka široké zastúpenie ukážok málo ovplyvnených bukových lesov na území celej Európy. Ich prostredníctvom je možné pochopiť historický vývoj buka ako druhu dreviny. Bukové pralesy Karpát nesú veľké posolstvo, ľudstvu pripomínajú, že návrat k rovnováhe je ešte možný," priblížila Buraľová zmysel UNESCO lokality.

Unikátne laboratórium
Podľa Buraľovej bukové pralesy dostali status „unikátneho laboratória celosvetového významu", zameraného na výskum a praktické využitie poznatkov a modelov regulácie kolobehu látok, predovšetkým vody a uhlíka.

„Jeho spomalenie je zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so sebou prináša globálne a regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo, naopak, sucha," doplnila environmentalistka.

V zozname prírodného dedičstva
Pôvodný nominačný projekt na zaradenie Karpatských bukových pralesov na zoznam prírodného dedičstva UNESCO pripravovali v pôsobnosti ministerstva životného prostredia v súčinnosti s rezortom pôdohospodárstva na pôde Technickej univerzity vo Zvolene, Slovenskej agentúry životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR.

Pri posudzovaní nominácie bolo rozhodujúcim kritériom, že lokalita je „výnimočným príkladom reprezentujúcim podstatné prebiehajúce ekologické a biologické procesy pri evolúcii a vývoji pevniny, vody, pobrežného a morského ekosystému a spoločenstiev rastlín a živočíchov".

Zápis do Zoznamu svetového dedičstva pod názvom Karpatské bukové pralesy schválil Výbor svetového dedičstva v roku 2007, pre nezhody medzi údajmi v mapovej a tabuľkovej časti sa jasné hranice slovenských lokalít definovali v roku 2019, výbor svetového dedičstva ich definitívne schválil vlani.

Jadrovú zónu, prísne bezzásahové územie, dnes tvorí približne 4450 hektárov, striktná nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, kde nie je možné vykonávať výruby drevín, má rozlohu približne 2325 hektárov a širšia nárazníková zóna, kde je možné hospodárenie len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu hospodárenia, má výmeru vyše 13 100 hektárov.

Červeným chodníkom z Novej Sedlice
Stužica je so svojou výmerou 615 hektárov naším najväčším kompaktným pralesom.
Oblasť je ľudskou rukou nedotknutá a prelínajú sa tu všetky vývojové štádiá lesa - mladé stromčeky, mŕtve drevo stojace i ležiace, v rôznych stupňoch rozkladu.
V pralese sa nachádzajú mnohé pôvodné karpatské rastliny a živočíchy vrátane niekoľkých endemitov, teda druhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde.
Pri jedli bol nameraný najhrubší obvod kmeňa 392 cm, pri buku 322 cm.
V poslednej dobe sa tu začína objavovať zubor európsky, z Poľska sa občas zatúla i los mokraďový.
Lokalita pralesa je dobre prístupná aj po turistických chodníkoch. Cez lokalitu prechádza červeno značkovaný turistický chodník z Novej Sedlice na Kremenec, ktorý v údolí, pri Stužickej rieke, vedie na malej časti aj priamo po násype bývalej lesnej železničky.
Po hrebeni Polonín na hranici s Poľskom prechádza modro-červená turistická značka a po západnej hranici lokality pralesa ide zase zeleno značkovaný turisticky chodník.
(severovychod.sk)

TASR,  Tlačová agentúra

Zdroj: 
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22941183/bukove-pralesy-su-unikatnym-laboratoriom-celosvetoveho-vyznamu.html

Foto: Bukové pralesy
zdroj: unesco.sk