Byť Rusínom je dnes moderné. Zapojte sa!

Kde sú príčiny vývoja, ktorý spôsobil, že v 19. storočí jedna z najvyspelejších častí Uhorska, severný Spiš, Šariš a priľahlé oblasti, sa koncom 20. storočia, naopak, zmenili na najzaostalejší región republiky? Prečo je dnes Prešovský kraj na úplnom chvoste ekonomiky a vývoja Slovenska? Na tieto otázky hľadal odpovede seminár, ktorý minulý piatok zorganizovalo v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska s finančnou podporou Nadácie otvorenej spoločnosti (Open society Fund).
 
Problematike sa po politickej a socio-ekonomickej stránke venoval prvý panel moderovaný politológom Alexandrom Dulebom, riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Vystúpili v ňom Stanislav Konečný zo Spoločenskovedného ústavu SAV, Grigorij Mesežnikov z IVO a Vladimír Benč z už spomínanej Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Téme národnostnej identity Rusínov, najpočetnejšej menšine, ktorá má na severovýchode Slovenska svoje korene, a ktorá ako etnikum najviac dopláca na zaostalosť kraja, sa venoval nasledujúci panel. Moderátorka Táňa Rundesová v ňom dala priestor Petrovi Rázusovi z Prešovskej rozvojovej agentúry, Michalovi Micenkovi, spolumajiteľovi spoločnosti Mega&Loman a Kamilovi Krajňákovi zo spoločnosti Venari.  
 
Hoci príčin zaostávania Prešovského kraja je veľa, medzi najpodstanejšie zahrnul S. Konečný nezachytenie industrializácie v 19. storočí, k čomu sa pridali negatíva geografickej izolovanosti, nízkej hustoty osídlenia, vysokej migrácie, absencie priemyselného spracovania surovín, agrárneho rázu krajiny či deformovanej sociálnej štruktúry obyvateľstva.
 

V súvislosti s voličským správaním obyvateľov na východe G. Mesežnikov určil niekoľko znakov: voličská základňa sa rozvrstvila na dva približne rovnaké bloky – voličov ľavice a pravice, zvyšuje sa počet nezávislých kandidátov s pomerne slušnou podporou, 60 percent hlasov vo voľbách do parlamentu získali tzv. kolektivistické strany preferujúce silnú rolu štátu, najvyššia podpora spomedzi všetkých krajov išla v tom Prešovskom aj v prospech ultrapravice – strany Pospolitosť, čo súvisí s nevyriešenou rómskou otázkou. Podľa V. Benča sa pod stav Prešovského kraja podpisujú okrem už spomenutých historických faktorov aj súčasná neukončená transformácia ekonomiky, periférnosť oblasti, žalostný prílev investícií a ekonomických stimulov, zlá infraštruktúra a málo ciest a železníc, nevyužitie ľudských zdrojov v spojení s príťažou zaostalého rómskeho etnika.
 
Ako možno pôsobiť na národnostnú menšinu, aby sa zmobilizoval jej vnútorný potenciál, aby sa začala zaujímať o seba a o „veci verejné“, a tým meniť svoj región, podmienky a vôbec  život i prácu pozitívnejším smerom, odprezentoval M. Micenko. Predstavil štúdiu o vzniku a akceptácii regionálnej strany z pohľadu voličov v nedávnych komunálnych voľbách. Prednášajúci predstavil nástroje a konkrétne dopady regionálneho marketingu, ako boli bannery na internetových portáloch, Direct mailing či bilbordy približujúce logo, ciele a kandidátov strany. K. Krajňák sa zameral na problém – ako vzbudiť pozitívny vzťah Rusínov k svojej identite, aby sa prihlásili k tejto národnosti v budúcoročnom sčítaní ľudu. V rámci workshopového prístupu k publiku rozobral štatistický vzťah, presnejšie nepomer medzi nižším počtom Rusínov, ktorí sa v tom-ktorom okrese prihlásili k svojej národnosti, a väčším počtom tých „utajených“, ktorí majú svoje dôvody, aby  sa k svojim koreňom neprihlásili. 

„Postavenie Rusínov dopláca na to, že pretrváva jeho nižší sociálny status. Preto treba rusínstvo ponúknuť ako modernú vec,“ povedal G. Mesežnikov. Podľa A. Dulebu by fakt, že sa niekto prihlási k Rusínom mal byť ten najprirodzenejší krok, a to z jednoduchého dôvodu – „lebo byť Rusínom je normálne“.  K receptom, ako to dosiahnuť, patria podľa viacerých vystupujúcich: zjednocovanie národnosti, informovanosť, odstránenie bariér, ako sú strach, prípadne hanba z toho, ak sa prihlásim k Rusínom, ďalej budovanie etnickej hrdosti, a najmä – oslovovanie a podchytávanie mladých ľudí.

 

Spracovala Táňa Rundesová

Fotky zo seminára nájdete tu: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=5546&l=sk