Bývalý „Makovičiar“ Pavol Fecenko organizačným vedúcim prešovského súboru

 

Pavol Fecenko: „Folklórom žijem každý deň“

 

Folklorista telom i dušou. Tance a piesne jednoducho patria do jeho života. A hoci sa zo Svidníka, kde strávil niekoľko rokov vo folklórnom súbore Makovica, vysťahoval, na čaro folklóru nezanevrel. Ba naopak, folklóru sa venuje aj naďalej. Folklór, ktorý je súčasťou jeho života, mu priniesol manželku, ale aj akési čaro života.

 

Pavol Fecenko sa narodil vo Svidníku, kde žil 24 rokov a aktívne sa venoval folklóru. Veď nečudo, bol členom folklórneho súboru Makovica. Hádam niet Svidníčana, ktorý by tento súbor nepoznal. Pavol Fecenko mu venoval krásnych a nezabudnuteľných sedem rokov. V Makovici tancoval i spieval. Oženil sa však a zmenil svoje bydlisko. Svidník vymenil za Prešov, kde dnes žije so svojou rodinou - manželkou a synom Samkom. Láska k hudbe, tancu a folklóru ako takému Pavol Fecenkov ňom však ostala aj naďalej. Jednoducho patrí k jeho životnému štýlu. 

„Folklór je pre mňa, dá sa povedať, životný štýl, nedá sa povedať, že hobby, lebo hobby robíme príležitostne, ja folklórom žijem každý deň, už len pri počúvaní hudby v aute, rádia v práci, pití kávy z peknej šálky, ktorá mi pripomína nejaký zážitok spojený s folklórom, denné sledovanie aktuálneho diania vo folklórnom živote, tréningy môjho súboru, aktivity mojej manželky až po uspávanie malého, krásnou uspávankou - spevom mojej manželky. Neexistuje deň, keby som sa čo i len päť minút nevenoval folklóru. Proste folklórom žijem každý deň a uvedomujem si to, že proste to tak je a prichádza to nejako samo, čiže beriem to ako súčasť života. No, samozrejme, súbor nie je moja práca,“ hovorí bývalý „Makovičiar“ Pavol Fecenko. Ako sme už spomínali, na tanec a hudbu nezanevrel, ani po zmene svojho bydliska. Naďalej sa mu venuje vo svojom živote. Dnes je totiž organizačným vedúcim Folklórneho súboru Dúbrava v Prešove. No spomienky na Makovicu ostávajú stále živé v pamäti. „Makovica bola pre mňa veľkým medzníkom v mojom, živote. Veľa som sa naučil od tanca cez spev, spoznal som mnohé krajiny, ale i stretol množstvo ľudí, s ktorými priateľstvá trvajú dodnes a nikdy, keď sa stretneme, nebude núdza o zábavu. Skvelé vedenie súboru mi tiež dalo smer, ako by to malo byť vo všetkom, či v správaní, či v komunikácii medzi ľuďmi a vzťahoch zároveň. Na potrhané cvičky a prepotené tričko sa tiež nedá zabudnúť,“ spomína Pavol Fecenko. Zmena mesta priniesla časom so sebou aj zmenu súboru. 

 

„Prišiel čas usadiť sa, určiť si priority a preto som zo Svidníka postupne odchádzal za vtedy ešte mojou priateľkou. Pracovali sme obaja v Prešove a plánovali svoju spoločnú budúcnosť, no a nakoniec sme sa po šiestich rokoch priateľstva zobrali. Spojil nás, samozrejme, folklór, ako ináč... Odchod z Makovice som bral ako ďalšiu ukončenú etapa života, no dlho mi Makovica chýbala a chýba mi dodnes. Od všetkých ľudí, ktorých som tam stretol, disciplínu až po pódium, zároveň aj vystúpenia, zájazdy a nekonečné množstvo drobných ale i veľkých zážitkov. Preto som si povedal, že nemôžem zavrieť dvere pred tým, čo mám rád a čo viem robiť a stále som vedel, že ja čosi ešte vymyslím, aby som uspokojil svoju dušu a zároveň, akýmkoľvek spôsobom naďalej šíril odkaz našich predkov a tešil ľudí okolo seba,“ dodáva Pavol Fecenko. A ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu. Za svojou láskou putoval do Prešova, ale aj do Folklórneho súboru Dúbrava. A opäť je pri folklórne. Nie však iba ako akýsi pozorovateľ, ale venuje sa mu aktívne. „K Dúbrave som sa dostal cez moju manželku Moniku, ktorá okrem aktivít v speváckej skupine ROSA, pôsobí aj v Dúbrave už desať rokov, ako aktívny člen a zároveň ako vedúca speváckej zložky v súbore. Dlho som tam pôsobil iba ako fanúšik a pozorovateľ či ako manžel, ktorý prišiel po manželku, no neskôr som začal členov, ale i priateľov Dúbravy spoznávať hlbšie a pomáhal som, ak som vedel ako. No začiatkom tohto roka, keď sa menilo vedenie súboru, bol som aj oslovený, a zároveň som aj mal kdesi v hlave myšlienku, že by som mohol pomôcť súboru viac a zároveň aspoň takto sa prinavrátiť do folklórnej dediny a preto som prijal pozíciu organizačného vedúceho FS Dúbrava,“ dopĺňa folklorista Pavol Fecenko.

 

Folklórny súbor Dúbrava vznikol v roku 1979 v Prešove. V súčasnosti má asi 40-45 členov v troch samostatných zložkách. Repertoár súboru tvoria tance, spevy a zvykoslovné pásma z regiónu Šariš a Zemplín. Folklórny súbor je schopný v súčasnosti pripraviť programové čísla od 10-90 minút. Program je vyplnený tancami, spevom aj samostatnou muzikou. Región Šariša a Zemplínu umožňuje súboru čerpať námety aj z menšinových oblasti regiónu. „Preto sú v našom programe aj tance Rusínov a Rómov. Súbor Dúbrava počas svojho viac ako tridsaťročného pôsobenia navštívil okrem Európy aj Áziu a Afriku. Zúčastnil sa festivalov v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Izraeli. Účinkoval tiež v Egypte, Portugalsku, na Cypre, v Rusku a v ďalších štátoch Európy. Folklórny súbor Dúbrava viac ako tridsať rokov prispieva k udržiavaniu a zachovávaniu folklórnych tradícií ľudu v našom regióne. Súbor sa zúčastňuje aj na súťažiach folklórnych súborov v rôznych kategóriách,“ ozrejmuje Pavol Fecenko, ktorý v súbore zaujal funkciu organizačného vedúceho. 

 

„Funkciu v súbore beriem tak, že som člen ako každý iný. Niekto má na starosti spev, niekto tanec, niekto má na starosti kroje a tréning, no a ja mám na starosti, dať to všetko dokopy a do nejakej pravidelnej formy. Vybavujem vystúpenia, zájazdy, snažím sa súbor spropagovať a ukázať ľuďom, že súbor je aktívny a pracuje. No, hlavne sa snažím s ľuďmi veľa rozprávať a zároveň ich motivovať k ďalšej práci a pôsobení v súbore, aby vnímali to, že do súboru majú chodiť preto, že chcú a nie preto, že tam chodiť musia.“ Podľa Pavla Fecenka sa súboru v tejto chvíli darí. 

Hudobnú zložku totiž obohatili mladými hudobníkmi v spolupráci s Dúbravienkou, ktorá tiež vychováva kvalitných folkloristov. Vo svojej činnosti majú rušno. „Okrem toho, že už máme pár vystúpení v okolí regiónu za sebou, ešte nás pár vystúpení čaká. Jednou veľkou vecou je, že speváčky spoločne s hudbou úspešne nahrali nové cédečko „Čuduju še ľudze...“ a po štrnástich rokoch tak Dúbrava opäť ukázala, že vie tvoriť a bude tvoriť aj naďalej. Vďaka tomu tieto zložky spoločne s tanečnou zložkou, pripravili koncom júna jeden pekný program spojený s krstom nového cédečka. Divadlo bolo plné a ohlasy boli natoľko uspokojujúce, že mňa to osobne motivovalo pracovať v súbore ďalej a tvoriť viacero takýchto programov pre potešenie ľudí. Takisto súboristi boli veľmi spokojní so svojim výkonom, čo je veľmi dôležité. Ako som spomínal, manželka pôsobí v Dúbrave ako vedúca speváckej zložky a občas si aj s nimi na javisku zaspieva. Je veľmi dôležité, že pôsobíme v jednom telese, nakoľko sa vieme navzájom dopĺňať a pomáhať si, prípadne naplánovať dôležité aktivity, tak aby sme vždy vedeli byť prítomní, buď ja alebo ona, nakoľko sa musíme postarať aj o nášho malého, už skoro ročného fešáka,“  hovorí Pavol Fecenko. 

 

Leto však býva pre folkloristov pestré. Makovica sa nedávno prezentovala v Izraeli, Dúbrava z Prešova sa chystá na Sardíniu. „Leto bude pestré, máme naplánovaných cca desať vystúpení v regióne i mimo, no jednou z perličiek je zájazd na medzinárodný folklórny festival na Sardínii, na ktorý odchádzame 23. júla na osem dní. Podľa propozícií ide o veľmi zaujímavý festival s pestrým programom, cestujeme autobusom a všetci sa tešia aj na osemhodinovú plavbu trajektom tam aj späť. Druhou perličkou je štvordňový zájazd na medzinárodný festival v Červenom Kostelci v Česku, kde sa Dúbrava dostala znova hneď už po roku, čo vraj podľa slov organizátorov je veľmi ojedinelé, aby jeden súbor bol dvakrát na tomto festivale a hneď už po roku. Je to ale na ich žiadosť, nakoľko Dúbrava u nich zanechala veľmi dobré pocity. Súbor sa na tento festival tiež veľmi teší, na základe minuloročných zážitkov.  Nesmiem zabudnúť, že nás ale tento rok čaká kopec práce, na už pripravovanom programe, ktorý chceme uviesť v novembri pri príležitosti 35. výročia vzniku súboru.“

 

„Makovičiar“ Pavol Fecenko je teda folkloristom ako sa patrí. A k folklóru pričuchol aj jeho syn Samko. Bude aj z malého folklorista? „Samozrejme, že budeme veľmi radi, ak zo Samka bude folklorista a aj ho k tomu vedieme, no určite si vyberie sám. Ale už od teraz vnímame, že veľmi dobre vníma hudbu a skvelé sa na ňu pohybuje a dokonca už ako desaťmesačný mal svoju premiéru na javisku. Bolo to dokonca v Prahe na medzinárodnom festivale „Praha srdce národú,“ kde boli hosťom spevácka skupina ROSA s mojou Monikou. Spievala mu uspávanku a on jej ležal na rukách, bolo to veľmi dojímavé a malo to veľké ohlasy. Náš malý sa akoby dokázal vcítiť a veľmi užasne zvláda situácie, kedy sa obaja musíme venovať súboru a on s božským pokojom čaká na nás a pozoruje našu prácu. Je to obrovské plus pre naše aktivity, keď vieme, že sa už teraz na neho vieme spoľahnúť,“ usmieva sa Pavol Fecenko. Hoci dnes aktívne v súbore už netancuje, rád si zaspieva. Aj na spomínanom cédečku si zanôtil s chlapcami z Dúbravy. Za tancom dvere ale nezatvára. „Tanec nevylučujem, určite by som si ešte niekedy rád zatancoval, nedá sa ani za týmto úplne zavrieť dvere, no v tejto chvíli na to nie je priestor, nakoľko chcem aby všetko šliapalo podľa mojich predstáv a to dosť zaberá času. V už avizovanom výročnom programe by som chcel nejaký ten tanec zatancovať, ale to ukážu okolnosti.“

 

Životná etapa s Makovicou síce skončila, no život beží ďalej. Možnosť stáť a byť pri folklórnom súbore Dúbrava však dáva nové možnosti a spestruje život. Pavol Fecenko má nové plány a ciele. „Dokončiť sezónu, pripraviť výročný program a uskutočniť ho a naďalej pracovať tak, aby sme budúci rok začali znova s veľkou motiváciou a chuťou do práce a minimálne udržiavať „latku“ súboru, tak aby sa tam všetci vracali s dobrým pocitom a aby sa na Dúbravu tešilo obecenstvo v regióne a mimo neho. Neplánujem, nie vždy to vyjde, ale skúšam „ako“ by to mohlo vyzerať a verím, že krok po kroku to všetci spoločne povedieme tam, prečo to všetci robíme - dobrý pocit,“ uzavrel Pavol Fecenko, ktorý je jasným dôkazom toho, že svidnícka Makovica vychováva skvelých folkloristov, ktorí sa vedia uplatniť aj inde.

 

(ks)