Čaká Ukrajinu studený mier?

PÍŠE GWYNNE DYER
Zelenskyj nie je hlupák a má plán 

Ukrajinci si pripomenuli šieste výročie masových protestov.

Po tom, ako sa v pondelok v Paríži prvý raz osobne stretol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, sa nevyhnutne museli objaviť obvinenia, že Putin s neskúseným Zelenským vytrel podlahu. Napokon, čo zmôže bývalý televízny zabávač proti bezohľadnému bývalému spravodajskému dôstojníkovi?

Tak však otázka neznie. Nejde o to, akí sú hráči bystrí, ale o to, aké majú karty – a proti Putinovým kartám by neuspel ani diplomatický tím s Talleyrandom, Metternichom a Henrym Kissingerom. Bez ohľadu na to, že pozdĺž frontovej línie na juhovýchode Ukrajiny dodnes umierajú ľudia, Rusko túto vojnu vyhralo už pred rokmi.

Článok pokračuje pod video reklamou
Video reklama
Zelenskému pripadla úloha ukončiť vojnu bez toho, aby Rusku ďalej ustúpil a aby Putinovi nedal rozhodujúci vplyv na budúci kurz ukrajinskej politiky. Aj to bude mimoriadne náročné.

Po 68 mesiacoch bojov a s trinástimi tisícmi obetí sa vojenský pat na východe Ukrajiny zdá trvalý, to je však len ilúzia. Je zrejmé, že ukrajinská armáda pat nevie prelomiť, pretože by inak dávno nanovo získala stratené územia. Rusko však môže konať, kedykoľvek sa mu zapáči.

Diplomatické náklady
Rusov od ďalšieho postupu odrádza obrovská diplomatická cena vrátane dramatického posilnenia síl NATO pozdĺž ich západnej hranice a ešte prísnejšie sankcie.

Okrem toho predstava vládnutia desiatkam miliónov nespokojných a zbedačených Ukrajincov je v Moskve nesmierne nepopulárna a ľahko by sa mohla zmeniť na večnú protiruskú gerilovú vojnu. Rusko si už preto nechce viac odkrojiť z Ukrajiny.

Každý realisticky uvažujúci Ukrajinec si želá ukončiť vojnu, zmieriť sa s územnými stratami odštiepeneckých regiónov v okolí Donecka a Luhanska a usilovať sa o lepšiu budúcnosť pre zvyšných 95 percent krajiny. Mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom je preto možná, ale nie nevyhnutná.

“Putinovi v rukách zostali východné polovice dvoch oblastí, sčasti vyľudnené postindustriálne rumovisko.„ Skutočným meradlom Zelenského realizmu je jeho plán B. Nemôže o ňom hovoriť nahlas, pretože by ho ukrajinskí supervlastenci, ktorí ignorujú realitu, odsúdili ako defetistu a zradcu. Jeho poradca Andrij Jermak však na minulotýždňovom stretnutí v Londýne hovoril pomerne otvorene.

Ukrajinou preferovaná mierová dohoda by znamenala prinavrátenie odštiepeneckých regiónov so širokou autonómiou a odchod ruských vojsk, neznamenala by však zriadenie federácie, v ktorej by tieto dve oblasti mohli vetovať rozhodnutia z Kyjeva. Ak však Zelenskyj nedokáže Rusko presvedčiť o tejto dohode, Kyjev rozhovory jednoducho opustí.

Donecký múr
„Ak na ruskej strane neuvidíme ochotu smerovať k mierovému riešeniu v dohľadnom časovom horizonte, postavíme múr a život pôjde ďalej,“ povedal Jermak.

Aký múr? Nešiel do podrobností, ale očividne mal byť politický aj hmatateľný. Ukrajina opustí odštiepenecké regióny, ohradí ich a bude sa starať o vlastné problémy.

Keďže väčšina ľudí, ktorí zostali na tých Ruskom ovládaných územiach, by uprednostnila pripojenie k Rusku (jeden a pol milióna tých, ktorí chcú byť Ukrajincami, odtiaľ už odišlo), neznamenalo by to veľkú zradu nevinných ukrajinských občanov. A Ukrajincov by to oslobodilo od nevyhrateľnej, a teda aj nezmyselnej vojny.

Možno to nebude nutné. Je možné, že Putin bude ochotný uzavrieť dohodu, ktorá obnoví ukrajinskú suverenitu nad stratenými územiami na východe (hoci nie nad Krymom), ktoré získajú autonómiu bez toho, aby mohli vetovať rozhodnutia centrálnej vlády. Nie je to však pravdepodobné.

Celý konflikt je Putinovou odpoveďou na takzvanú revolúciu dôstojnosti z februára 2014, pri ktorej bol zvrhnutý nesmierne skorumpovaný proruský prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč.

Aby Putin potrestal Ukrajinu, o mesiac sa zmocnil Krymu a v apríli podporil vzburu proruských odštiepencov v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Rumovisko naše
Putinovým cieľom bolo nejako udržať dominantný ruský vplyv nad kyjevskou vládou. V tom neuspel a v rukách mu zostali východné polovice dvoch oblastí, sčasti vyľudnené postindustriálne rumovisko. Možno teda uzavrie dohodu, ktorá ich prinavráti Kyjevu a obnoví primerane rozumné vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom. A možno nie.

Tak či onak, vzťahy zostanú veľmi chladné, pretože ruská verejná mienka Putinovi nikdy neumožní vrátiť Krym. Historicky je to ruské územie a Ukrajine pripadlo v rámci čudných machinácií v rámci Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

To najlepšie, v čo možno dúfať, je studený mier, pričom ani ten nie je zaručený, ale Zelenského plán B ukazuje, že nie je hlupák. „Nevie, kto koho porazil,“ povedal po parížskom rokovaní.

„Keďže sme ledva otvorili rozhovory, myslím si, že bude primerané hovoriť diplomaticky. Nateraz povedzme, že je to remíza.

GWYNNE DYER
Autor je historik a publicista, žije v Londýne

Zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/22282117/caka-ukrajinu-studeny-mier.html

Foto:
Ukrajinci si pripomenuli šieste výročie masových protestov.
(Zdroj: TASR/AP)