Čarovné trio jubiluje

V roku 1954 z iniciatívy Okresnej vojenskej správy v Medzilaborciach a kultúrnych potrieb tunajšieho obyvateľstva bol založený Súbor piesní a tancov Verchovina, v ktorom ako akordeónista. účinkoval aj Ivanko Mihalič. Spoza akordeónu ho síce ešte nebolo poriadne vidno, ale jeho nástroj znel presvedčivo. Postupne bol vedúcim orchestra a aj umeleckým vedúcim celého súboru. Jeho vynikajúca hra na akordeóne, ktorým sprevádzal spevákov - sólistov, bola zárukou úspechu pri mnohých vystúpeniach, resp. súťažiach. Tak napríklad, na krajskej súťaži v Košiciach sólisti Jozef Mihalič a Michal Gališin obsadili 1. miesto, ktoré obhájili aj na celoslovenskej v Nitre a dostali pozvanie na ústredné kolo do Karlových Varov. Majstrovské ovládanie nástroja Ivanom Mihaličom, najmä z technickej stránky, vysoko hodnotila každá porota. V jeho spoľahlivom doprovode je istota spevákov, že vystúpenie bude kvalitné. Ako mladý učiteľ základnej umeleckej školy (Medzilaborce, Humenné), hre na akordeón a spevu zostal verný doteraz. Spomínaný súbor prestal pracovať, ale Ivan Mihalič s ľudovou piesňou neprestal komunikovať.

V roku 1971 sa dohodol s Mikulášom Horňákom, že vytvoria spevácke duo. Folklórne festivaly, slávnosti a iné vystúpenia potvrdili, že Ivan Mihalič v úspechoch pokračuje. Okrem prvých miest na mnohých súťažiacich prišlo aj ocenenie od predsedu vlády a ministra kultúry. Program bol vždy zaujímavý už aj preto, že sa skladal z piesní takmer všetkých slovanských národov. Po deviatich rokoch speváci chceli niečo nové, náročnejšie. Prišiel návrh založiť trio, čo by znamenalo vyšší stupeň viac-hlasného spevu. Stalo sa a tak v histórii Horného Zemplína vzniklo prvé mužské spevácke trio, ktorého členom sa stal aj Mikuláš Petrašovský. Podaktorí muzikológovia v oblasti ľudového spevu správne postrehli, že v minulosti v našom regióne trojhlas v ľudovej piesni nebol známy. Mali pravdu oni, ale majú pravdu aj tí, ktorí tvrdia, že trojhlas sa ujal a diváci si ho s veľkým záujmom vypočujú a nešetria uznaním, čo potvrdzujú potlesky.

Dnes, len v našom regióne, evidujeme štyri spevácke triá, ktoré na ústrednej" prehliadke ľudových piesní Makovická struna v Bardejove si vyspievali titul laureáta. Pravda, prvými laureátmi v kategórii trio spev boli práve Humenčania. Titul získali na 17. ročníku roku 1989. Humenskému hudobnému triu tlieskali diváci nielen vo Svidníku, Východnej, Medzilaborciach, Humennom, Košiciach a ďalších mestách i obciach Slovenska, ale aj v Holandsku, Dánsku, Anglicku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku i na Ukrajine. Bol som svedkom jedného "nedorozumenia", keď pri ich vystúpení na Zakarpatskej Ukrajine ich obecenstvo považovalo za umelcov z Kyjeva, vraj to sú laureáti, ak nie už národní umelci. Po vystúpení som požiadal toto skvelé trio, aby prišli k skupine nadšených divákov z ich výkonu a povedali im, že nie sú ich rodáci, že prišli zo susedného Československa. Boli to prvé kroky tohto tria, ale na výkone asi nik nezbadal, že spev v tejto dobe sa iba formuje. Bohatý repertoár dovoľuje,aby sa už pri desiatom výročí existovania uskutočnil celovečerný koncert. Okrem toho, trio vydáva svoj prvý album rusínskych piesní popretkávaný humorným slovom Mikuláša Horňáka pod názvom Zabavme sa ľudkovia.

V roku 1991 Mikuláša Horňáka nahradzuje spevák Michal Sijka a spieva sa ďalej. Nahráva sa v rozhlase i televízii. O päť rokov neskôr dochádza opäť k výmene. Na miesto Mikuláša Petrašovského prichádza Jozef Ovšianik. V tomto zložení (Sijka - 2. hlas, Ovšianik - 1. hlas, Mihalič - 3. hlas a doprovod na akordeóne) trio pôsobí doposiaľ. Spievajú doma i v zahraničí. Vydávajú ďalší album piesní zo Zemplína a Šariša na CD a MG nosičoch. Nahrávky vyšli pri príležitosti 20. výročia koncertnej činnosti. Koncert trval takmer tri hodiny za účasti pozvaných hosťujúcich spevákov a humoristov. Bohatý a kvalitný repertoár Humenského speváckeho tria umožnil vydať ďalší album trojhlasných piesní pod názvom Keby ja mal frajiročku. Jubilejný program snímala televízia Global, Humenská televízia a Slovenský rozhlas v Košiciach. Na koncert prišlo 600 divákov. Pravda, nevošli sa do Domu kultúry v Humennom všetci a na mnohé požiadavky na sklonku roka 2001 sa koncert zopakoval. Spevákov sprevádzala aj ľudová hudba Sokolej. Divadelná sála bola opäť plná.

Čím je trio Ivana Mihaliča iné, čím je zvláštne? Prečo je stále úspešné? Humenské spevácke trio pozdvihlo ľudovú pieseň na kvalitatívne vyššiu úroveň, že sa rozhodlo spievať trojhlasne. Ivan Mihalič upravil pre toto trio. do 200 ľudových a autorských piesní, ktorým vytvára charakteristický doprovod vychádzajúci z jeho virtuóznej hry na akordeóne. Jeho medzihry sú prakticky nenapodobiteľné, má perfektné predohry, ktoré už v začiatkoch vytvárajú náladu k piesni. Rovnako aj s dohrou vie poslucháča prekvapiť až nadchnúť.

Akordeónista vždy zaujímavo a podľa zásad používa harmonické funkcie. Ak sa melodický úryvok opakuje, využíva dvojaké použitie akordov. V minulosti boli modulácie v ľudových piesňach zriedkavosťou. Prechod z jednej tóniny do druhej v podaní tohto tria je vždy pre poslucháča príjemným prekvapením, lebo pieseň graduje a my očakávame, aké prekvapenie príde ďalej, čo upravovateľ ponúkne v ďalšej časti piesne Vysoká úroveň piesne spočíva aj v tom že je v nej použitá romantická harmonická paleta. Upravovateľovi k výberu akordického materiálu nestačia hlavné harmonické funkcie. Pieseň doplňuje vedľajšími akordmi, respektíve mimotonálnymi a alternovanými akordmi. Aj tá najjednoduchšia pieseň podložená vhodným akordickým materiálom dostáva iný prejav, ktorý na nás pôsobí nielen esteticky, ale aj citovo.

V repertoári tria Ivana Mihaliča každá pieseň je iné čaro na ľudskú dušu. A čarovať každý nedokáže. Možno raz od vďačných poslucháčov vyjde návrh na premenovanie Humenského speváckeho tria na Čarovné trio... Hrať a spievať 25 rokov je veľmi dlhá doba, ale čo je dobré, nedá sa rátať na roky, ale hľadíme na kvalitu a kreativitu, ktorej nikdy nie je dosť. V úspešnej činnosti trio pokračuje - spieva, zabáva, poučuje k dobru, aby sme bolí ešte lepší. O cieľavedomej práci svedčí aj ďalšia príprava na vydanie nového nosiča tohto čarovného tria. Nech sa im darí, lebo s piesňou sa žije krajšie. Aj im, aj nám.