CARPATHIA A ĽUDIA ZÓN

 

Maroš Krajňak, finalista Anasoft litera 2012 a jeho kniha Carpathia boli hosťami v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach. Podujatie pripravené pre študentov stredných škôl a širokú verejnosť bolo obohatené o fotografickú projekciu autora a čítačky z knihy.

Talentovaný autor Maroš Krajňak vyrastal v dedine Vyšná Jedľova. Ukončil Univerzitu Komenského v Bratislave a Medzinárodný obchod v Brne. Jeho profesionálna kariéra je zameraná na marketing v telekomunikačných službách a v on-line. Žije v Bratislave. Kniha Carpathia je jeho debut a nesporný talent autora ju hneď posunul medzi desať finalistov prestížnej literárnej súťaže na Slovensku. Ide o novelu, cestopis o putovaní autora rusínskym krajom. Inšpiráciou pre túto knihu bola práca na konkrétnom geneologickom projekte, ktorý autorovi umožňoval intenzívne cestovať po geografickom priestore Karpát.

 

Mladý spisovateľ využíval pre svoj výskum a pohyb v krajine „Carphatia“ auto, motorku, bicykel, pešiu turistiku i stopovanie. Stretával ľudí zón, viedol s nimi rozhovory, premýšľal, fotografoval a vciťoval sa do krajiny, ktorou putoval. Priestor podelil na zóny 0 (poľská Lemkovščina),1, 2, 3 (slovenská oblasť Rusínov) a zónu X (Zakarpatská Ukrajina). V knihe Carpathia vstupujete nielen do piatich rusínskych zón, ale aj do „ emigrantského“ prostredia Bratislavy a USA. V zónach sa všetko odohráva v časopriestore, kde sa zlieva a preplieta prítomnosť s budúcnosťou a minulosťou (... „zblízka ho pozoruje ten, ktorý mi to raz povie. Teraz je chlapcom a sedíme na strome“), aby v určitom okamžiku toto prelínanie reality a ireality, v čase a bez času, vyústilo v rozhodujúcom okamžiku, ako pri vzkriesení. Lyrizovaná próza je postavená na skutočných príbehoch doplnených silnou fantazírujúcou fabuláciou. Jej cieľom je zvýrazniť tragickosť a akútnosť reálnych situácií. Jednotlivé zóny majú plietajú medzi žijúcimi súčasníkmi v časovom období zhruba od prvej svetovej vojny po súčasnosť, kde veľa príbehov sa viaže na spomienky z druhej svetovej vojny. V diele je silná poetizácia a vizualizácia obrazu, ktorá vyráža dych a pozitívne masíruje našu predstavivosť.

 

Napríklad pri tragickej scéne postavy pastiera, ktorý zo strachu sa chce skryť pred nepriateľom do stromu: „Vrásť do jeho koruny, otvorenými ústami zachytávať dážď a sneh, svit mesiaca, slnka, ďalších hviezd a planét, hltať hmlu a mraky, zmiesiť sa postupne so stekajúcou živicou a prežiť tu v bezpečí zvyšok svojho života. A potom bezpečne vstúpiť na nebo.“ Autor sa dotkol duchovného arche-typu Rusínov, načrel do duchovného genofondu, ktorý nezaniká ani asimiláciou. Vysoko tieto hodnoty vyzdvihol v recenzii A. Červenák: „Vedomie rozprávača Maroša Krajňaka je hlboko ponorené do kozmických a koz-mologických sfér genofondu a duchofondu troch zón, ktoré splývali tisícročia, ale napriek tomu zachovali si svoje duchovné vône a energie... Taký (aj taký) je recepčný zmysel netypického, ale vysoko tvorivého debutu Maroša Krajňaka. Hľadám preňho nejaký vzor v súčasnej mladej slovenskej próze, ale nenachádzam ho. Jeho duchovná angažovanosť poeticko-filozofická reflexia, štylistická vynaliezavosť atď. nemajú takmer nič spoločné so šoumenskou a kuchárskou literatúrou dneška, ale napájajú sa na esteticko-antropologické a duchovné prieniky k ontológii sveta a človeka takých tvorcov, ako Goethe, Dostojevskij, Ťažký, Tužinský a ďalší trpitelia, ukameňovaní na kríži umeleckého slova...“

Daniela Kapráľová