ČEMERICI SA nad Stakčínom DOBRE DARÍ

Nebohý Michal Šmiga z Humenného, bol veľkým znalcom a milovníkom prírody. Dobre ovládal všetky nádherné zákutia okolitého regiónu. Najmä to, kde sa nachádza vzácne rastlinstvo. Pri našich spoločných cestách do kraja, kde sa stretávajú tri hranice, ma do takýchto zákutí nie raz ochotne zaviedol, kde sme potom v tom – ktorom ročnom období spoločne obdivovali ich pestrú krásu. Tak ma predrokmi zoznámil aj s bukovo-hrabovo zmiešaným lesom v lokalite Hrunok, ktorý sa nachádza poniže vodnej nádrže Starina, nad rusínskou obcou Stakčín, v okrese Snina.

To, čo som sám uzrel, ma úplne fascinovalo, skoro vyviedlo z rovnováhy. Pod miernym briežkom som medzi stromoradím uvidel zvláštne zelené rastliny, ktoré odborníci poznajú pod názvom čemerica zelená, latinsky (Helleborus viridis), s ktorými som sa u nás predtým v lesnom prostredí nikde inde nestretol. Do spomínaného terénu sme zašli práve na sklonku zimy a tak sa tieto milé „dietky prírody“ ešte v plne neprebudenom okolí, výrazne vynímali medzi zimou zničenou trávou a ešte holými stromami, po každej stránke. Pán Šmiga ma ochotne zasvätil aj do rastu a života tohto zvláštneho jedinca. Čemerica zelená je trvalá rastlina, ktorá patrí po snežienkach medzi prvé kvetenstvo v jarou prebudenej prírode. Za priaznivého počasia sa môžu jej púčiky naplno rozvinúť už vo februári. Postupne však kvitne až do polovice mesiaca apríla. Čemerica zelená je celá sfarbená do zelena. V takýchto háboch sa človeku predstavuje nielen svojimi listami, ale aj celým zvončekovým kvetom. Čemericu zdobí niekoľko nezvyčajných vlastností. Má neopadavé pevne tmavozelené hlbokodlaňovité strihané listy. Jej kvety hoci nie sú malé, pre žltozelené sfarbenie sú pomerne nenápadné. Opeľujú ich prevažne včely. Čemerica je jedovatá rastlina s osobitnou, nepríjemnou vôňou, ktorú možno cítiť najmä v období kvitnutia.

V odbornej literatúre som sa dočítal, že takáto čemerica ras tie voľne v prírode iba v severovýchodnej a východnej časti našej republiky. Teda ako som už uvádzal – i v okolí Stakčína, kde sa aj sama bez pomoci ľudského tvora rozmnožuje koreňom i semenom. Michal Šmiga mi potom po nejakom čase doniesol domov zopár semienok z tejto neobvyklej kvetiny a ja som ich zasadil vo svojej záhradke, v osade Pokrok v Humennom. Tieto drobné zrniečka sa na novom pôsobisku pekne ujali, nerušene rástli a v určenom termíne nádherne zakvitli, ž čoho som mal veľkú radosť. Ich zahustené stromčeky sa z roka na rok dosť rýchlo rozširovali, pretože sme ich rast s manželkou podporovali hnojivami, ako ostatné ich rôznorodé „kolegyne“. A tak som postupom rokov korene čemerice a jej semienka venoval aj susedom, lebo aj ich opantali svojim skorým jarným prebúdzaním sa v zemine. Do kraja nad vodným dielom Starina – do Uličskej doliny – už tak často ako predtým nechodím. Ale ked tam zájdem v jarnom období, rád sa zastavím tam v lesnom priestore pod touto priehradou, kde v utešenom a nerušenom prostredí si kraľuje a pekne sa ďalej rozširuje moja obľúbená čemerica zelená. Zakaždým keď z nej vidím na stovky zelených stromčekov a kvietočkov som veľmi rád, že žije ďalej. Zároveň som nevýslovne šťastný, že z jej potomstva mám aj ja vo svojej záhradke, kde je po zakvitnutí stále stredobodom pozornosti a záujmu našich záhradkárov.

Jozef Hrubovčák, foto: net