CENU DIELA OVPLYVŇUJE EDÍCIA, KONDÍCIA, TÉMA...

„Nie každý Warhol je dobrý Warhol, zlý neexistuje!“
Robert Rauschenberg, popredný predstaviteľ súčasného umenia nielen v USA,
držiteľ 1. ceny na Bienále v Benátkach.

Rozruch, ktorý spôsobilo hlasovanie poslancov VÚC v Prešove v súvislosti s nákupom diel Andyho Warhola pre zbierkový fond MMUAW v Medzilaborciach, je v podstate 90% na nepodložených fámach, a tak zavádza verejnosť, čím komusi poslúžil ako jeho možný „argument“ viac politického ako logického významu.

Ako zakladateľ MMUAW, predseda SAW a hlavný kurátor zbierok MMUAW dávam k tejto záležitosti nasledujúce stanovisko:

1. To, ako poslanci hlasovali, je vecouich svedomia a slobodného rozhodnutia. Je to ich problém a k tomu sa vyjadrovať nebudem. Cesty treba plátať rok čo rok...

2. Totálny nezmysel bol medializovaný v podobe vytrhovania z kontextu reality umeleckého obchodu. Zrejme účelovo sa hľadali také cenové relácie, ktoré by čím viac spochybnili cenovú politiku nákupu. V úvode som použil slová R. Rauschenberga. Ich obsah platí všade a pre každého umelca, ktorý sa etabloval na poli svetových osobností umenia vôbec. Čo to znamená? Sedliackym rozumom môžeme dôjsť k záveru, že ani auto tej istej značky nemôže byť za rovnakú cenu. Žiadny umelec na svete nevytvoril diela iba ako master work, ale z pohľadu art biznisu a umeleckých kritérií i hodnoty sú diela toho či iného umelca majstrovské, slabšie a možno aj také, ktoré by sám umelec, keby žil, nikdy nevystavil. O tom, píše aj Don Thompson, ktorý zverejnil okrem iného
aj štatistiku najúspešnejších a najvýznamnejších umelcov 20. storočia, kde z počtu 25 umelcov je Andy Warhol na druhom mieste. Ten istý Don Thompson, ktorý svoje poznatky získal dlhodobým štúdiom umeleckého trhu, kde dominujú (ako kupci) také významné osobnosti – zberatelia ako Fran Cohen, Joseph Lewis, Kent Logan, Charles Satchi... Ľudia, miliardári, ktorí istým spôsobom diktujú cenovú politiku a filozofiu art biznisu vo svete. Nuž a tak nie je žiadnym divom sveta, že napríklad grafika P. Picassa sa v istej aukčnej sieni predá za 500,- eur, ale limitovaná grafika toho istého umelca s dokázateľnou provenienciou, s vážnym certifikátom o autenticite, kúpená zo zdroja dôveryhodného a váženého zberateľa..., kúpená na značkovej aukcii alebo v značkovej galérii môže stáť napríklad (na aukcii Martin Lawrence) 3.000,- USD. Prosím, pozrieť si stránku www.martinlawrence.com. Žiadny súdny znalec, historik umenia, teoretik umenia, obchodník... nemôže stanoviť absolútnu hodnotu diela, preto je cena diela slovami významného galeristu Dr. Mira Smoláka: „ ...taká, akú ste za dielo zaplatili!“. Až čas, trh a dopyt potvrdia, či ten moment kúpy a daná cena bola dobrá alebo nie. No v histórii umeleckého trhu sa nikdy nestalo, aby diela svetových umelcov zlacneli. Môžeme nájsť lacnejšie dielo, ale skôr zlej kondície, s nejasnou provenienciou, slabšieho umelecko-historického významu a predávané skôr na „blšákovom“ trhu alebo na aukcii provinčného významu..., alebo ide o falzum. Napadá mi v tejto súvislosti jeden príbeh. Významný zberateľ sa pýtal majiteľa, ktorý mu ponúkal dielo Picassa: „ ...a kde ste to dielo kúpili?“. Majiteľ odpovedal: „V jednej galérii v Taliansku... “. Zberateľ iba odpovedal: „ ...ďakujem, neprosím... !“. Pochopiteľne! Zdroj a proveniencia istí autenticitu, a keď zoberieme fakt, že dnes na trhu je skoro 30% falzov... , myslím si, že každý rozumný zberateľ sa obracia na zdroje isté a nie na pochybné – „blšáky“.

3. Konkrétne k portfóliu „Desať portrétov Židov 20. storočia“. Ako sa zvyčajne dochádza k reálnej (ale aj tá môže byť relatívna) cene portfólia?:
- Dôležitá je proveniencia, teda pôvod diela. Od koho dielo bolo nadobudnuté. V tomto prípade išlo o nadobudnutie z The Andy Warhol Foundation (The Estate of Andy Warhola) v New Yorku. Tento fakt má vplyv na cenu diela! - Dôležitá je edícia diela. Uvedené portfólio je v katalógu evidované v edíciách: hlavný náklad: 200 ks, AP - autorská tlač: 30 ks, TP - skúšobné tlače: 25 ks... Najdrahšie sú unikátne diela - tlače značené ako TP a AP. Portfólio, ktoré majiteľ ponúkol VÚC, bolo z edície a značenia AP. Teda nízky náklad, autorská tlač, vyššia cena. 
- Veľmi dôležité je, kto vystavil certifikát o autenticite. V našom prípade to bol sám autor - Andy Warhol. Unikátna skutočnosť, podstatný vplyv na cenu.
- Dôležitá je kondícia diel. Ponúkané portfólio alebo portfólio sporu je vynikajúcej kondície a mimo The Estate of Andy Warhol a MMUAW nebolo nikde
inde vystavené. - Vplyv na cenu má aj číslovanie. Ak je náklad 30 ks, najdrahšie je 1/30, ale pre zberateľov je aj unikátne poradie
edície 30/30. Čím je menší náklad a menšie poradové číslo, tým je vyššia cena.
- Cenu ovplyvňuje aj téma diela, alebo, kto je na diele znázornený. Vyššie ceny dosahujú portréty významných osobností, udalostí, artefakty... Napríklad z portfólia Endangered Species z roku 1983 od Andyho Warhola je cena singla „Orangutan“ takmer o dve tretiny nižšia ako cena singla“ Sibirian Tiger“. Ďalší príklad. Singel „Mick Jagger“ z portfólia „ Mick Jagger“ z roku 1975, číslo F/Sch II.144 bol ponúkaný za 40.000,- USD, ale číslo F/Sch II.139 sa ponúka až za sumu 90.000,- USD. Ďalší príklad. Singel „Geronimo“ z portfólia „Cowboys and Indians z roku 1986 sa dá zohnať aj za cenu 25.000,-USD, ale singel „John Wayne“ z toho istého portfólia veľmi ťažko pod 70.000,- USD. Ceny uvádzam na základe prieskumu ponúk z minulosti. Dnes môžu, ale aj nemusia byť aktuálne! Teda, cenu ovplyvňuje edícia, poradie, značenie, kondícia, proveniencia, téma - motív, doklad o autenticite (kým vystavený...) atď. Taká je skutočnosť umeleckého trhu a zrejme bude taká stále.

Polemika (odborná i laická) okolo sporného portfólia, ktoré VÚC v Prešove ponúkol súkromný zberateľ, takmer z 90% nie je okrem subjektívnych dojmov, závisti, politických tendencií, ješitnosti... podložená iným než nezmyslami a zavádzajúcimi „faktami“. Škoda, že niektoré médiá sa nevenovali inej stránke hodnoty diela, inej stránke fungovania MMUAW (ale niet sa čo čudovať, ak poslanec, ktorý roky zohrieva stoličku na VÚC, nemá „šajnu“ o návštevnosti MMUAW a pritom VÚC je jeho zriaďovateľom), čo by skôr vytvorilo priestor reálnemu pohľadu na problém. Ale bulvár je „gastronomicky nastavený na iný „sortiment“ bytia. Nuž, a tak to skončilo iba ako „jedna baba povedala“. Škoda. 

Dr. Michal BYCKO, PhD.,
F.A.B.I., prezident SAW
a hlavný kurátor MMUAW