Cer’kovna diplomacija – slova i gesta
Tekst u azbuci najdete TU: https://www.lem.fm/tserkovna-diplomatsiya-slova-i-gesta/
Vece jak slova nas v prypadi Mukačivskoj jeparchiji možuť tišŷty gesta.
Natysk, kotrŷj s’a za ostatnij vece jak rik robyť na Mukačivsku grekokatolyc’ku jeparchiju z ciľom, žebŷ jej pidpor’adkovaty pid čudžu – Ukrajiňsku grekokatolyc’ku cer’kov, stav tak hor’ačov spravov, že vŷžadav už i svoji reakciji.
Bŷv to maďar’skŷj metropolita Filip Kočiš, kotrŷj jak peršŷj, keď ne rachujeme aspostoľskoho administratora Nila, vŷslovyv s’a jasno v rozhovori pro Radio Vaticana, jaka je pozicija Grekokatolyc’koj cer’kvy v Maďar’sku na totu spravu. To, samosobov, ne mohlo potišŷty Kyjiv, bo maďar’ska cer’kov, kotra je tak samo ditynov Mukačova, jasno pidporyla svoju mater’sku jeparchiju v tim, žebŷ zistala mimo ukrajiňskoj cer’kvy. Dokinc’a vŷslovyv s’a, že Mukačivska jeparchija bŷ mala staty za joho pohľadom metropolijov.
No, povidžme sobi, že toto ne je absolutno mimo realitŷ. Mukačivska jeparchija maje vece virnykiv jak cila metropolitna cer’kov na Slovakiji. Čom išči v Užhorodi ne sydyť metropolita, na to može znova možeme hľadaty odpoviď lem v apetiti Kyjeva, kotrŷj vže ne raz vydiv Mukačovo na svojim obidovim stoli.
Tišŷty nas možuť i slova, kotrŷ mav povisty Visvaldas Kulbokas, novŷj apostoľskŷj nuncij na Ukrajini, kotrŷj Mukačivsku jeparchiju nedavno navščivyv.
Vitalij Baranov u video blogu, kotrŷj publikovav u službi Youtube, hovoryť, že jak učastnyk striči nuncija zo svjaščenykamy Mukačivskoj jeparchiji, podasť jakŷjs’ insight, pohľad do toho, što dijalo s’a na tij striči.
Podľa Baranova svjaščenycy maly s’a zvidaty, v povjazaňu z tyskom na jeparchiju, što z nyma bude. Nuncij mav povisty, že s’a na to zvidav u Papŷ Franciska. Holova Katolyc’koj cer’ky mala povisty, že vin ne je tot, chto maje vŷrišovaty o doli Mukačivskoj jeparchiji, keďže ona maje vlastnu istoriju, kotru sobi cinyť, i takov jak jej pryjav, takov jej oddasť i dale. Značiť, Papa ne rychtuje robyty žadnŷ zminŷ.
Pokľa suť totŷ slova pravdyvŷ, pak Mukačivska jeparchija, ale i dalšŷ cer’kovnŷ štrukturŷ, kotrŷ jej majuť za Matir’ Cer’kov, vŷhraly bytvu, lemže ne vojnu. Malo bŷ bŷty postarane o Mukačovo počas toho pontifikatu, ale ne je garancija toho, što bude pry novim Pontifikovy.
Omnoho vece v cilij situaciji je potišujuča inša sprava, kotra tak dakus zistala bokom. І je povjazana z navščivov Papŷ Franciska na Slovakiji.
Vladŷka Nil Luščak, kotrŷj je dnes’ administratorom jeparchiji, trymav s’a počas toj navščivŷ kolo slovac’kŷch grekokatolyc’kŷch jepiskopiv. Može najvažnišŷm z ciloho bŷlo, že Nil bŷv vjedno iz grekokatolyc’kŷma jepiskopamy u Bratislavi učastnŷj na striči, kotru mav Francisk zo slovac’kŷma jepiskopamy. Ne bŷv tam žadnŷj inšŷj jepiskop iz zahraniča, okrim mukačivskoho administratora.
Čom je to važnŷj moment? І keď bŷlo jasne, že cer’kovnŷ štrukturŷ, kotrŷ vŷnykly z Mukačivskoj jeparchiji, ne suť sohlasnŷ z aneksijov Kyjevom, holosnŷ projavŷ brakovaly. Keď s’a odnosno toj temŷ vŷslovyv metropolita Kočiš, bŷv vlastno sam, i ne pryšly dalšŷ pidpornŷ slova z boku reštŷ cer’kovnŷch štruktur povjazanŷch z Mukačovom.
No štoraz vece vydyme holovno z boku košŷc’koho jeparchŷ – archijepiskopa Kirila Vasyľa, prohlubľovaňa odnosyn z Mukačovom. Zaprošiňa slovac’kŷch jepiskopiv Nila medži sebe, keď iduť na striču z Papom, je jasnŷm simboličnŷm gestom, žebŷ vŷrazyty, medži koho Nil naležŷť, i de maje pidporu.
Bez ohľadu na to, što poviv abo ne poviv nuncij na navščivi Mukačivskoj jeparchiji, možeme konštatovaty, že diplomacija cer’kvej, kotrŷ suť naslidnykamy starodavnoj i slavnoj rusyňskoj jeparchiji, začala dijaty. Ne potrebujeme veľo slov, to v diplomaciji ne je potribne, potrebujeme micnŷ gesta. Totŷ s’a začinajuť jasno projavľaty.
Totŷ gesta nas možuť tišŷty vece jak slova. Ony jasno naznačujuť, na kotrim boci Karpat choťať naslidnykŷ Užhoroďskoj uniji vydity budučnosť Mukačivskoj jeparchiji.
І lem vďaka takij diplomaciji, namisto kryku proukrajiňskoho tysku, može ne bude až tak nerealne zbudovaty na fundamentach kolyšňoj velykoj jeparchiji nove ver’chovne archijepiskopstvo. Naše. Dnes’ vece narodiv, no jednoj, rusyňskoj tradiciji.
Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm.
Petro Medviď
Zdroj:
https://www.lem.fm/tserkovna-diplomatsiya-slova-i-gesta/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Hvaryť Vasyľ kamaratovi u korčmi:
-Dnyskaj mať Paraska narodenyny a ja iši furt ne znam, što ji mam podaruvaty...
-Pryď domiv terezvyj...!
-A čom, však ne mať okruhly...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať