Československo vzniklo ako štát Čechov, Slovákov a Rusínov
Česká národná eufória a urýchlený vývoj emancipačného procesu slovenského národa sa odrazili v rozvoji rusínskej spoločnosti a pomáhali jej prekonávať storočné zaostávanie.
Bratislava 29. apríla (TASR) – Československá republika nevznikla v roku 1918 len ako štát Čechov a Slovákov. Šlo o zjednotenie troch národných celkov, tretiu národnú štátotvornú zložku tvorili Rusíni. K ČSR bola ich vlasť, ktorú versaillskí mierotvorcovia nazvali „územie juhokarpatských Rusínov", pripojená na základe ich vlastného želania. Rusíni rozhodnutie prijali v rámci svojho politického orgánu – Centrálnej rusínskej národnej rady so sídlom v Užhorode. Pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR to skonštatovala organizácia Okrúhly stôl Rusínov Slovenska (OSRS).
Bola to možno náhoda, avšak šťastná, zhodnotili udalosti, ktoré sa odohrali pred storočím, predseda organizácie Ján Lipinský a Táňa Rundesová. „Rusíni sa ocitli v európsky vyvinutej, civilizovanej československej spoločnosti, ktorá v danej chvíli dosiahla svoj vrchol v národno-emancipačnom procese a vytvorila vlastný štát, hoci územne dosť zvláštny, pretože zjednotila tri rôzne národné celky s úplne odlišnou sociálnou a politickou štruktúrou," uviedli. Česká národná eufória a urýchlený vývoj emancipačného procesu slovenského národa sa podľa nich odrazili v rozvoji rusínskej spoločnosti a pomáhali jej prekonávať storočné zaostávanie.
Pod Podkarpatskú Rus v čase založenia ČSR historicky spadal aj región tzv. Prešovskej Rusi. „Treba si uvedomiť, že ocitnúť sa bez Rusínov by pre ČSR znamenalo, že vôbec nie je isté, či by mala územie, ktoré dnes označujeme ako „východ" Slovenska. Hranica medzi Prešovskou a Podkarpatskou Rusou ešte v tom období vytýčená nebola, to prišlo až neskôr," pripomenuli predstavitelia OSRS. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk sľuboval, že Rusíni nebudú rozdelení, ale budú v jednom administratívnom celku.
Krajina pod Karpatmi dovtedy nemala ani meno, poukázali predstavitelia Rusínov. Dostala ho až od vlády ČSR v dokumente týkajúcom sa jej štatútu – v Generálnom štatúte pre organizáciu a administratívu Podkarpatskej Rusi. Republika týmto získala zanedbaný región, ktorého obyvateľstvo, zvlášť vidiecke, žilo ešte na patriarchálnej úrovni. Nová vláda ČSR musela po vzniku republiky konsolidovať tunajšie pomery a zaplniť medzeru, ktorá vznikla odchodom časti úradníkov do maďarského vnútrozemia. Druhá časť odmietla zložiť prísahu novej republike a očakávala jej skorý zánik. Vláda preto poslala na toto územie tisícky úradníkov, vojakov, ale aj lekárov či učiteľov.
„Ich pobyt na území Podkarpatskej Rusi sa chápal ako dočasný, avšak mnohí z nich tam strávili celých 20 rokov prvej republiky a vytvorili na Podkarpatskej Rusi zvláštny československý svet," priblížili Lipinský a Rundesová. Prvá vlna Čechov a Slovákov bola pritom podľa nich šokovaná z toho, čo uvideli v podkarpatských mestách, mestečkách a obciach. Kraj sa im javil ako veľká neznáma, akýsi temný kút, Orient v strednej Európe.
Československá administratíva sa sústredila na riešenie pálčivých sociálnych a hospodárskych otázok, hlavne na agrárnu reformu, rozvoj infraštruktúry miest a krajiny ako celku, na výstavbu nemocníc a škôl. Snažila sa však vytvoriť i nový československý kultúrny svet. Zakladali sa spolky Sokola, športové družstvá, dokonca sa tam hral hokej, v kraji doposiaľ neznámy, uvádza OSRS. Dôstojníci nielen cvičili vojakov, ale usporadúvali i koncerty dychovej hudby, ich manželky organizovali plesy. Akcie boli prístupné pre všetkých, čo bol protiklad oproti „starým časom", keď sa konali len pre vybranú spoločnosť maďarskej smotánky.
Rusíni neskôr so zbraňou v ruke, najprv v československých légiách, ale predovšetkým v 1. Československom zbore bojovali a zomierali za slobodné Československo. „Formujúcu sa vojenskú jednotku pod vedením Ludvíka Svobodu v Buzuluku tvorili predovšetkým Rusíni, v tom čase oslobodení alebo zbehnutí väzni zo sovietskych gulagov, ktorých bolo vyše 90 percent. Počet Rusínov v zbore počas slávnej bojovej púte do Prahy po celý čas prevyšoval počet Slovákov," doplnili Lipinský a Rundesová.
Autor TASR
Zdroj:
http://www.teraz.sk/slovensko/ceskoslovensko-cesti-slovaci-rusini/322330-clanok.html
Na ilustračnej snímke návštevníci pri prehliadke expozícií Múzea rusínskej kultúry.
Foto: TASR - Roman Hanc
Bratislava 29. apríla (TASR) – Československá republika nevznikla v roku 1918 len ako štát Čechov a Slovákov. Šlo o zjednotenie troch národných celkov, tretiu národnú štátotvornú zložku tvorili Rusíni. K ČSR bola ich vlasť, ktorú versaillskí mierotvorcovia nazvali „územie juhokarpatských Rusínov", pripojená na základe ich vlastného želania. Rusíni rozhodnutie prijali v rámci svojho politického orgánu – Centrálnej rusínskej národnej rady so sídlom v Užhorode. Pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR to skonštatovala organizácia Okrúhly stôl Rusínov Slovenska (OSRS).
Bola to možno náhoda, avšak šťastná, zhodnotili udalosti, ktoré sa odohrali pred storočím, predseda organizácie Ján Lipinský a Táňa Rundesová. „Rusíni sa ocitli v európsky vyvinutej, civilizovanej československej spoločnosti, ktorá v danej chvíli dosiahla svoj vrchol v národno-emancipačnom procese a vytvorila vlastný štát, hoci územne dosť zvláštny, pretože zjednotila tri rôzne národné celky s úplne odlišnou sociálnou a politickou štruktúrou," uviedli. Česká národná eufória a urýchlený vývoj emancipačného procesu slovenského národa sa podľa nich odrazili v rozvoji rusínskej spoločnosti a pomáhali jej prekonávať storočné zaostávanie.
Pod Podkarpatskú Rus v čase založenia ČSR historicky spadal aj región tzv. Prešovskej Rusi. „Treba si uvedomiť, že ocitnúť sa bez Rusínov by pre ČSR znamenalo, že vôbec nie je isté, či by mala územie, ktoré dnes označujeme ako „východ" Slovenska. Hranica medzi Prešovskou a Podkarpatskou Rusou ešte v tom období vytýčená nebola, to prišlo až neskôr," pripomenuli predstavitelia OSRS. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk sľuboval, že Rusíni nebudú rozdelení, ale budú v jednom administratívnom celku.
Krajina pod Karpatmi dovtedy nemala ani meno, poukázali predstavitelia Rusínov. Dostala ho až od vlády ČSR v dokumente týkajúcom sa jej štatútu – v Generálnom štatúte pre organizáciu a administratívu Podkarpatskej Rusi. Republika týmto získala zanedbaný región, ktorého obyvateľstvo, zvlášť vidiecke, žilo ešte na patriarchálnej úrovni. Nová vláda ČSR musela po vzniku republiky konsolidovať tunajšie pomery a zaplniť medzeru, ktorá vznikla odchodom časti úradníkov do maďarského vnútrozemia. Druhá časť odmietla zložiť prísahu novej republike a očakávala jej skorý zánik. Vláda preto poslala na toto územie tisícky úradníkov, vojakov, ale aj lekárov či učiteľov.
„Ich pobyt na území Podkarpatskej Rusi sa chápal ako dočasný, avšak mnohí z nich tam strávili celých 20 rokov prvej republiky a vytvorili na Podkarpatskej Rusi zvláštny československý svet," priblížili Lipinský a Rundesová. Prvá vlna Čechov a Slovákov bola pritom podľa nich šokovaná z toho, čo uvideli v podkarpatských mestách, mestečkách a obciach. Kraj sa im javil ako veľká neznáma, akýsi temný kút, Orient v strednej Európe.
Československá administratíva sa sústredila na riešenie pálčivých sociálnych a hospodárskych otázok, hlavne na agrárnu reformu, rozvoj infraštruktúry miest a krajiny ako celku, na výstavbu nemocníc a škôl. Snažila sa však vytvoriť i nový československý kultúrny svet. Zakladali sa spolky Sokola, športové družstvá, dokonca sa tam hral hokej, v kraji doposiaľ neznámy, uvádza OSRS. Dôstojníci nielen cvičili vojakov, ale usporadúvali i koncerty dychovej hudby, ich manželky organizovali plesy. Akcie boli prístupné pre všetkých, čo bol protiklad oproti „starým časom", keď sa konali len pre vybranú spoločnosť maďarskej smotánky.
Rusíni neskôr so zbraňou v ruke, najprv v československých légiách, ale predovšetkým v 1. Československom zbore bojovali a zomierali za slobodné Československo. „Formujúcu sa vojenskú jednotku pod vedením Ludvíka Svobodu v Buzuluku tvorili predovšetkým Rusíni, v tom čase oslobodení alebo zbehnutí väzni zo sovietskych gulagov, ktorých bolo vyše 90 percent. Počet Rusínov v zbore počas slávnej bojovej púte do Prahy po celý čas prevyšoval počet Slovákov," doplnili Lipinský a Rundesová.
Autor TASR
Zdroj:
http://www.teraz.sk/slovensko/ceskoslovensko-cesti-slovaci-rusini/322330-clanok.html
Na ilustračnej snímke návštevníci pri prehliadke expozícií Múzea rusínskej kultúry.
Foto: TASR - Roman Hanc
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Pan dochtor, žaludok bolyť...
-Ujku a borovičku pjete?
-Hej, pju...
-A tonic pjete?
-Lem z borovičkov...
-Tonic ne pyjte, paskudnyj pro žaludok...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať