Československý hraničný orientačný stĺp z hraničného priechodu vo Vyšnom Komárniku

Označenie štátnych hraníc novovzniknutého Československa s dĺžkou viac ako 4 000 km bolo jedným z mnohých problémov, ktoré riešili štátne orgány „mladej“ republiky v prvých rokoch jej existencie. V prípade štátnej hranice vyvstala potreba zaviesť nový systém označovania v súlade s vtedajšími technickými možnosťami a právnymi normami. Obstaranie technických prvkov označenia štátnej hranice bola zverená ministerstvu verejných prác, ktoré problematiku riešilo v zmysle novoprijatého zákona č. 245/1921 Zb. o štátnych hraniciach zo dňa 30. júna 1921 v dvoch smeroch. Z hľadiska diplomacie bola problematika riešená účasťou čs. členov v medzinárodných delimitačných komisiách, ktoré sa zaoberali vytyčovaním hraníc v zmysle medzinárodných dohôd. Vo vyššie citovanom zákone sa stanovovalo, že štátne hranice Československej republiky budú v teréne zreteľne označené prostredníctvom hraničných medzníkov a značiek, ktoré budú viditeľným spôsobom naznačovať miesto prekročenia štátnej hranice a vstup na územie suverénneho štátu. Z technického hľadiska išlo o praktické vytýčenie a označenie hraničných čiar. Za týmto účelom bolo na štátnych hraniciach postupne osadených 31 647 rôznych hraničných kameňov a takmer 4 800 hraničných kolov  na kopcoch. Vzhľadom na skutočnosť, že sa ustanovenia zákona v plnom rozsahu nedodržiavali a viaceré hraničné priechody neboli dostatočne označené, na podnet ministerskej rady vznikla špeciálna medziministerská komisia, tvorená zástupcami jednotlivých záujmových ministerstiev. Komisia sa zaoberala nótou ministerstva vnútra č. 6820/22/2 z 25. októbra 1922, v ktorej sa uvádzalo, že je potrebné všetky priechody cez hranice opatriť primeraným stĺpom so štátnym znakom. V polovici januára 1923 bol následne vydaný výnos ministerstva verejných prác, ktorý mal vyriešiť nedostatočné značenie na hraničných priechodoch. V čs. pohraničí bolo identifikovaných 366 komunikácií pretínajúcich čs. hranicu a z nich bolo potrebné určiť tie, ktoré majú byť označené hraničnými stĺpmi.

Autorom architektonického návrhu stĺpov bol Josef Havlíček a sochárom Bedřich Štefan, ktorí sa stali víťazmi verejnej súťaže. Orientačné stĺpy boli kosoštvorcového prierezu, nafarbené podľa vzoru štátnej vlajky a nachádzali sa na nich protiľahlé liate štátne znaky s emailovanou povrchovou úpravou s nápisom „Československá republika“. Vyrábali ich Štátne železiarne a oceliarne v Podbrezovej úpravou železných rúr. Každý stĺp musel byť označený výrobným číslom, ktoré bolo vyrazené v jeho strede. Hmotnosť stĺpu, vrátane smaltovaného znaku, bola asi 146 kg, jeho cena sa pohybovala vo výške cca 1 390 Kč. Celkovo bolo vyrobených 250 kusov, pričom osadených bolo 232 stĺpov.

V roku 2011 počas expedície po bývalých hraniciach ČSR poukázali českí bádatelia Zdeněk Zidka a Petr Voborník na nesmierny historický význam stĺpu, ktorý sa zachoval na hraničnom priechode Vyšný Komárnik –  Barwinek. Keďže sa na území dnešnej Slovenskej republiky na pôvodnom mieste osadenia zachoval iba jediný takýto hraničný orientačný stĺp, v roku 2013 bol tento stĺp z hraničného priechodu demontovaný a následne členmi občianskeho združenia Spolok histórie colníctva a finančnej správy Bratislava pod vedením predsedu Tomáša Achsu kompletne zrekonštruovaný. Stĺp sa zachoval v pomerne dobrom stave, preto nebola potrebná rozsiahla rekonštrukcia. V priebehu obnovy po oklepaní vonkajších vrstiev náterov sa v strednej časti stĺpu našlo v kruhu vyrazené poradové výrobné číslo 18, ktorým sa potvrdzuje pravosť tohto stĺpu. Stĺp prežil ťažké boje Karpatsko-duklianskej operácie, o čom svedčí aj množstvo priestrelov po guľkách rôznych kalibrov, ktoré sa dodnes na tele stĺpu zachovali. Po ukončení prác na obnove tohto originálneho hraničného orientačného stĺpu bol prevezený do Svidníka. Na jeho pôvodnom mieste osadenia bola 21. mája 2016 slávnostne odhalená jeho verná replika. Obnovený originál československého hraničného stĺpu bol v októbri 2017 osadený v priestoroch Centrálnej expozície „Vojenské dejiny Slovenska 1914 – 1945“ vo Svidníku, kde ho môžu návštevníci vidieť a bol zaradený do zbierok VHM – Múzejného oddelenia Svidník.

Predmetný československý hraničný orientačný stĺp bol vyrobený v roku 1925 z oceľového plechu v Štátnych železiarňach a oceliarňach Podbrezová. Na hraničnom priechode vo Vyšnom Komárniku bol osadený až koncom roka 1927. Stĺp bol natretý zvnútra térovým náterom, zvonku základným náterom, a na mieste osadenia bol ešte natretý predpísanými farbami, v ČSR to bola farba Malva. Na mieste osadenia na stĺp primontovali dva štátne československé znaky z liatiny, ktoré boli vyrobené v zlievarňach Hronec, a ktoré v priebehu rokov prechádzali na stĺpe rôznymi úpravami.

Použitá literatúra:
VHÚ – VHM Piešťany, Výskumná správa č. VHÚ-VHM-35-7/2019 zo dňa 2. decembra 2019.
O delimitaci našeho štátu. In Důstojnícke listy, roč. 7, 1927, č. 2, s. 5.
VOBORNÍK, Petr. Hraniční orientační sloupy Č.S.R.: vznik a vývoj symbolu samostatného československého státu. Dvůr Králové nad Labem : FORTprint, 2013, 159 s. ISBN 978-80-86011-52-3. 
BOREK, Vojtěch. Mlčenliví strážci hranic: Hraniční orientační sloupy jako symbol hrdosti i útlaku. Dostupné na: https://www.stoplusjednicka.cz/mlcenlivi-strazci-hranic-hranicni-orientacni-sloupy
Hraniční orientační sloupy. Dostupné na: https://www.fronta.cz/hranicni-orientacni-sloupy
Osadzovanie repliky historického československého hraničného stĺpu. Dostupné na: https://www.vhu.sk/osadzovanie-repliky-historickeho-ceskoslovenskeho-hranicneho-stlpu/

Text/Foto: Mgr. Lenka Vrabľová

zdroj:
https://www.vhu.sk/ceskoslovensky-hranicny-orientacny-stlp-z-hranicneho-priechodu-vo-vysnom-komarniku/