Čestné občianstvo im memoriam Alexandrovi Pavlovičovi

Vo štvrtok 29. septembra sa vo Svidníku uskutočnilo slávnostné udelenie čestného občianstva mesta Svidník in memoriam Alexandrovi Pavlovičovi. Tejto významnej udalosti sa zúčastnili mnohí hostia, vzdialení príbuzní Alexandra Pavloviča, arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak SJ, primátor mesta Ján Holodňák, poslanci Prešovského samosprávneho kraja, prednosta Obvodného úradu vo Svidníku Bohumil Kačmár, poslanci Mestského zastupiteľstva vo Svidníku, rovnako tak kňazi z blízkeho okolia. Slávnosť sa začala svätou liturgiou v Chráme Božej Múdrosti, ktorú celebroval prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak SJ. Po svätej liturgii nasledovala panachýda nad hrobom Alexandra Pavloviča, ktorá pokračovala položením kytíc k jeho pomníku.
 

Slávnostný akt udelenia čestného občianstva Alexandrovi Pavlovičovi in memoriam prebehol v Dome kultúry. Primátor mesta Ján Holodňák odovzdal listinu o udelení čestného občianstva prešovskému arcibiskupovi a metropolitovi Mons. Jánovi Babjakovi SJ. Pamätné listy boli pri tejto významnej udalosti odovzdané významným hosťom a to prešovskému arcibiskupovi a metropolitovi Mons. Jánovi Babjakovi SJ, hovorcovi arcibiskupského úradu gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove ThDr. Ľubomírovi Petríkovi PhD., vzdialeným príbuzným Alexandra Pavloviča, Občianskemu združeniu Pravoslávna Makovica, Miestnej organizácii Rusínskej obrody na Slovensku, so sídlom vo Svidníku, Okresnej rade Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska, Slovenskému národnému múzeu – Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Podduklianskému osvetovému stredisku vo Svidníku, Podduklianskej knižnici vo Svidníku, Štátnemu archívu v Prešove, pobočka Svidník, Občianskemu združeniu Chránime kraj pod Duklou, Speváckej skupine Makovickyj holos vo Svidníku, Mgr. Andrejovi Kaputovi a Prof. PhDr. Jurajovi Bačovi CSc.  Po udelení pamätných listov nasledoval kultúrny program v podaní speváckeho zboru Presvätej Bohorodičky pri gréckokatolíckej farnosti vo Svidníku a tria TROPAR v zložení Mgr. Miroslav Humeník, Anna Vaňková a Mária Labíková.
 

Zo života a diela Alexandra Pavloviča
Alexander Pavlovič, buditeľov Rusínov, gréckokatolícky kňaz, dekan na Makovici, konzistoriálny radca Prešovskej eparchie, národný spisovateľ, básnik, publicista pedagóg,  folklórista- „ pevec Makovice“. Veľký protagonista družby so Slovákmi, Poliakmi, so všetkým Slovanmi....taký bol Alexander Pavlovič. Narodil sa 19. septembra 1819 v Šarišskom Čiernom v kňazskej rodine manželom Jánovi a Anne. Bol najmladším zo siedmich súrodencov. Keď mal 5 rokov zomrel mu otec a keď mal 9 zomrela mu i matka. Presťahoval sa k bratovi- kňazovi do obce Beňkova Vyšnja pri Ľvove. Tu ukončil základnú školu. V rokoch 1833- 1835 študoval v Inštitúte svätého Juraja v Ľvove, kde ukončil tri poľsko- nemecké ročníky. Potom sa vrátil na rodnú Makovicu, do Chmeľovej, kde ako farár pôsobil jeho brat Jozef. V ďalšom štúdiu pokračoval na gymnáziu v Bardejove, potom v maďarskom Miškolci, kde sa učil kazateľstvu- rétorike a básnictvu- poetike. V Jágri študoval filozofiu, neskôr právo. To však nedokončil a na požiadanie brata odišiel do Trnavy študovať na Teologickú akadémiu. Okrem nej tu študoval i poľskú, nemeckú, ruskú, slovenskú a českú literatúru. Veľmi dobre ovládal poľský, nemecký, latinský, maďarský a grécky jazyk.

Hlboko na neho zapôsobila próza Adama Mickiewicza a aj preto boli jeho prvé básne po poľsky. Obľúbil si básnickú skladbu Andreja Sládkoviča Marína, ktorú neskôr preložil do jazyčyja. Rovnako si vysoko vážil i Ľudovíta Štúra. Prvú báseň venoval rodičom pod názvom Hory, hory zeleneňky, jak vas ne vidaty...
V roku 1848 bol vysvätený za kňaza. V roku 1850 pôsobil v Prešove ako biskupský- eparchiálny archivár. Veľký vplyv mal na Alexandra Pavloviča jeho priateľ Alexander Duchnovič. V roku 1851 sa A. Pavlovič presťahoval na faru v Beloveži, kde prežil 13 rokov, ktoré nazval vyhnanstvom na ostrove sv. Heleny, kde bol Napoleon Bonaparte. Tu sa naplno oddal básnickej tvorbe a napísal mnohé známe básne ako napr. Ja syn Beskydov a Ja v Karpatskom kraju rusku mamku maju. S jeho pôsobením v Beloveži je spätá aj iniciatíva založenia dobročinného spolku Tovaryšstvo Ioanna Chrestiteľa, ktoré v roku 1862 založil A. Duchnovič.
 

V roku 1863 bol Alexander Pavlovič menovaný administrátorom na fare vo vtedajšom Vyšnom Svidníku. Tu pôsobil až do smrti ( 25. decembra 1900) vyše 36 rokov. O preloženie na svidnícku faru požiadal prešovského biskupa J. Gaganca a to po smrti svidníckeho parocha Mikuláša Dzubaja. Dobré podmienky, ktoré tu mal mu umožnili naplno rozvíjať literárnu, kultúrno-osvetovú, náboženskú i sociálnu prácu. Celý svoj život spojil s osudmi biedneho ľudu na Makovici, ktorých život, radosti i bolesti veľmi dobre poznal. Na jeho obranu vystupoval ako básnik i pedagóg. Bojoval i s neresťami, najmä alkoholizmom a zadlženosťou. Ťažký život ľudí opísal v básniach Syritka služnycja, Pesň syroty a v iných. 
Pavlovič venoval veľkú pozornosť výchove mladých na hodinách náboženstva. Problematiku výchovy detí spájal s ich vzdelaním v básniach Uč na dobre syna, ta ne bude psyna a v iných. Priestor vo svojej tvorbe dal nešvárom makovického ľudu, vlastenectvu, historickej tematike i vysťahovalectvu. Alexander Pavlovič bol svedkom úpadku Makovice a Svidníka. Povzbudzoval ľudí k vzdelávaniu sa, pretože hlavnú príčinu ich ťažkého života videl v nevedomosti, negramotnosti a pasivite. Písal básne, príslovia ,porekadlá. Písal jazyčyjem, teda zmesou makovického, najmä svidníckeho nárečia, ale aj belovežského, cirkevnej slovančiny a ruského jazyka. Známe sú jeho básne Makovycja, Starodavnaja pesň Makovyci a iné.

SNM- Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku prostredníctvom známych vedeckých zborníkov venovalo životu a tvorbe A. Pavloviča veľkú pozornosť. I jedna z ulíc nášho mesta je pomenovaná jeho menom, podobne i námestie v Prešove. Na Makovici si A. Pavloviča každoročne pripomíname turistickým pochodom. Nemenej známa je i súťaž vlastnej tvorby Pavlovičov literárny Svidník. Vo farskom chráme v bývalom Vyšnom Svidníku má memoriálnu tabuľu. Vo Svidníku je pomník na hrobe a v centre jeho pamätník.

 

Autor: Rozka Fuzeriová