Cez malé mestá unikajú milióny z eurofondov. Napríklad na lavičky

 
Najväčšie prítmie nad eurofondmi je v chudobných malých mestách a obciach. Pre špekulantov je to raj.

Tri prípady plytvania s eurofondmi. Spoločný znak – malé obce, minimálna kontrola, nízka efektívnosť využitia európskych fondov. Všetci aktéri sú spokojní, aj preto polícia odhalí len malú časť z nich. Nie vždy musí byť v pozadí korupcia, niekedy je všetko len žalostne neefektívne.
 
Ivan Rončák z Transparency International Slovensko hovorí, že na vine je neschopnosť kvalitne manažovať toky peňazí, pocit, že to nie je z nášho, a preto to nebolí, a menšia kontrola ako v prípade veľkých miest a projektov.
 
Drahá škola
Rekonštrukciu základnej a materskej školy za vyše jeden a pol milióna eur Varínu schválili, keď do funkcie ministra životného prostredia nastúpil Marián Janušek z SNS.
 
Bývalý riaditeľ školy už počas opráv upozorňoval starostu na konkrétne podozrenia. Starosta neskôr riaditeľa odvolal. Momentálne čelí spolu s ďalšími dvomi žalobe zo zločinov subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
 
Podľa obžaloby si nechali preplatiť neexistujúci materiál a práce za tepelné obklady aj nezrealizované parketové podlahy.
 
Nové zariadenia kuchyne boli horšie ako predchádzajúce a iné ako v projekte. Neskôr na nich vymenili štítky firmy Lotus za drahšiu taliansku Silko.
 
Prokuratúra odhadla škodu takmer na 58­-tisíc eur.
 

Urobíme všetko
Urobíme za vás všetko za pár eur, navrhla starostom skupina obvinená z pokusu o machinácie pri verejnom obstarávaní. Polícia plánovaný zisk odhadla na vyše pol milióna eur.

Priebeh bol rovnaký: Našli obce a ponúkli starostom, že všetko za nich urobia za pár eur. O vopred vybraných firmách, ktoré zvíťazia vo verejnom obstarávaní, nehovorili. Papierovo všetko sedelo.
 
Výberové komisie nemuseli presviedčať ani podplácať. Sami vybrali firmy, ktoré sa prihlásili. Bolo úplne jedno, ktorá vyhrá. Neskôr dokumenty antedatovali, aby ich nemuseli zverejniť vo vestníku.
 
Prípad z obcí, ktoré žiadali o dotácie z envirofondu ukazuje, že prax je založená na systéme win-win. Všetci zúčastnení profitujú na obchode, ktorý zaplatia Európska únia a štát.
 
Skupina zabezpečí stopercentnú úspešnosť projektov a vopred dohodnutý dodávateľ profituje z nadštandardného zisku na predraženej zákazke.
 

Luxusné lavičky
Mesto Hnúšťa zaplatilo len za osem lavičiek, kovovú plastiku plameňa a preliezačky na detskom ihrisku vyše 151-­tisíc eur. Park v centre má hodnotu takmer 720-­tisíc eur.
 
Lavičky sú z dielne talianskeho návrhára Antonia Citteria, ktorého dizajnérske kúsky sú okrem iného aj v Centre G. Pompidou v Paríži. Cena jednej lavičky zo vzácneho dreva v Hnúšti sa blíži k ôsmim tisícom eur. Za osem zaplatili vyše 62-­tisíc.
 
Ďalším kúskom v parku je vyše dvojmetrový plameň z ušľachtilej ocele za takmer 54-­tisíc eur a preliezačka za 33,5-tisíca.
 
Všetko je v položke neoprávnené výdavky, ktoré musí zaplatiť mesto. Prevažnú väčšinu revitalizácie zaplatila Európska únia zo svojich fondov.
 
Primátor Michal Bagačka tvrdil, že ak by nevyužili príležitosť, nikdy by námestie nevyzeralo tak, ako vyzerá teraz. S nehospodárnosťou nesúhlasil.
 
Argumentoval tým, že počas verejného obstarávania minimalizovali náklady na projekt, ktorý robila autorizovaná firma. Neskúmali údajne jednotlivé položky.
 
Daniel Vražda

Zdroj: http://ekonomika.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=7186840