CHANUKA – SVÄTENIE

 
Je to sviatok SVETIEL alebo opätovného zasvätenia jeruzalemského chrámu. Viaže sa na historické udalosti, spojené s víťazným bojom Makabejov nad sýrsko-gréckym kráľom Antiochusom – Epifaneson 4, roku 167 pred počiatkom občianskeho letopočtu. Panovanie Antiochusa bolo poznamenané despotizmom a vyhrotenou náboženskou neznášanlivosťou. Zakázal obrady židovskej viery, zneuctil jeruzalemský chrám a dopustil sa mnohých násilností. Prvým dôsledkom tejto hrôzovlády bolo vyľudňovanie dedín a miest, ktorých obyvatelia utekali do hôr. Takto si zachraňovali životy aj náboženskú slobodu. Po dlhšom čase došlo k zúfalému pokusu o povstanie židovského obyvateľstva. Žoldnieri kráľa Antiochusa mali mnohonásobnú presilu. Vznik povstania je spojený s dedinou MODIN, ktorá bola sídlom MATATIÁŠA z rodu Hasmonejovcov. Bezprostredný popud na vznik povstania dalo vyčítanie veliteľa žoldnierov Appelesa v Modine. Vodcom celého povstania sa stal MATATIÁŠ a jeho synovia Jochanan Gadi, Simon Tharsi, Juda Makabi, Eleasar Chavran a Jonathan Chopus. Meno tretieho z nich JUDU MAKABEJSKÉHO sa stalo synonymom celej rofiny a pod týmto menom vošlo povstanie aj do dejín, čo je hlavne aj súčasťou posvätnej židovskej liturgie. Najprv sa povstalci zdržiavali v horách a podnikali len menšie akcie, neskôr sa víťazne vysporiadali aj s početnými žoldnierskymi oddielmi vyslanými na potlačenie povstania. V dlhých bojoch zahynula aj väčšina Hasmonejovskej rodiny, ale koniec vojny priniesol oslobodenie krajiny spod cudzej nadvlády. Kľúčový význam malo oslobodenie Jeruzalema a jeruzalemského chrámu, ktorý predstavoval náboženské centrum židovstva.
 
Pri vstupe do chrámu sa zjavil pred zrakmi židovských vojakov obraz spustošenia a  zneuctenia všetkého, čo im bolo sväté. Neoslavovali svoje víťazstvo, ale poradili sa so znalcami Zákona a podľa rady začali chrám čistiť a pripravovať na pôvodnú službu. Po očistení zapálili svietnik, herb. MENORU  s večným svetlom, avšak pri dolievaní oleja zistili, že k dispozícii je len jedna malá nádoba opatrená pečaťou veľkňaza, ktorá obsahuje posvätný olej, jednodenné množstvo. Tradícia hovorí, že sa stal zázrak a toto malé množstvo vydržalo svietiť po celých osem dní, ktoré boli potrebné na výrobu nového oleja. Na pamiatku znovuzasvätenia chrámu zapaľujeme v židovských domácnostiach 25. Kisleva - pondelok 3. decembra a počas ďalších ôsmich dní vždy o jednu sviečku navyše. Chanukové sviečky staviame zvyčajne do chanukového svietnika, ktorý má deväť ramien. Osem slúži na sviečky, deviate na upevnenie tzv. ŠAMESA (sluhu). Prvú zapaľujeme šames sviečku a ňou ostatné. Ak svietia, nemá sa pracovať, ani ženy vykonávať domáce práce.

Tento zvyk má svoj pôvod v tom, že súčasne s Makabejcami si pripomíname JUDITU, ktorá tiež stelesňovala boj za národnú a náboženskú slobodu a v židovských dejinách je ženským ekvivalentom Makabejcov. Ďalší zvyk pripomínajúci Judituje Stôl s prestretými mliečnymi jedlami, ktoré sú pripomienkou, že Judita dodržala predpisy o dovolenom jedle aj počas hostiny v Holofernesovom stane. S jej postavou tiež súvisia niektoré miestne zvyky, napríklad vo Francúzsku môžu ženy vstúpiť počas sviatku Chanuka do mužskej časti synagógy. Sviatok je veselý. Jeho popularita je veľká v celom šírom židovskom svete. V európskych krajinách je zvykom počas horenia chanukových svetiel hrať spoločenské hry. Populárny je TRENDEL resp. STELLEIN – podoba kocky so štyrmi symbolmi určujúcimi hodnotu získanú hráčom. Pre deti je chanuková oslava príležitosťou na karnevalové spievody a iné zábavy. Počas Božej liturgie v Božích chrámoch sa spieva, okrem iných, nádherný žalm: MA OZCUR – Ó, Pevnosť, skala mojej spásy.
 
Štefan Ogurčák