Charizmatický a hrdý Rusín Štefan Štec spríjemnil nedeľný večer svojim vystúpením

Milovníci folklóru, rusínskych piesní a tanca si uplynulú nedeľu prišli na svoje. V MsKS sa konal koncert, kde vystúpil FS Hornád a spevák Štefan Štec. Hoci sa Štefan Štec narodil v Košiciach, jeho srdce i duša, ako aj spomienky na detstvo patria rusínskej obci Habura. Tento spevák so zlatom v hrdle naštartoval svoju úspešnú kariéru predovšetkým po účinkovaní v súťaží Zem spieva a veru len málokto tušil, aký poklad máme.

„U nás doma sme stále spievali, nijako zvlášť sme si neuvedomovali, že sme folkloristi. Narodil som sa síce v Košiciach, ale mamka aj otec pochádzali z Habury a dodržiavali tradície, ktoré si priniesli do Košíc, čiže automaticky, aj keď sme sa narodili v Košiciach, sme doma stále rozprávali rusínsky. Naši dosť na to dbali a chceli si to udržať, no nebolo to také násilne, ale spontánne. Počas prázdnin sme boli stále u babky, zažívali sme rôzne oslavy, rôzne rodinné stretnutia, kde sa hralo, spievalo, tancovalo, chodili sme na svadby. Bol som najmladší a nevenoval som sa ničomu špeciálne. Sestra hrala na klavír, brat bol maliar – umelec a mne teda asi ostal ten spev,“ hovorí s úsmevom Štefan Štec.

Pracuje ako redaktor národnostného vysielania košickej redakcie Slovenského rozhlasu. Na svoje detstvo poznačené folklórom, piesňami i súťažami spomína veľmi rád.
„Stále som si spieval, mamka mi púšťala platne Makovická struna, spieval som všetky piesne, aj keď niektoré slová som komolil. Neskôr som sa prihlásil na rôzne súťaže – makovická struna v rámci tohto rusínskeho ruchu, aj slovenské súťaže a takto nejako to celé začalo,“ zaspomínal na svoje začiatky Š. Štec.

Ako ďalej hovorí, do FS Hornád sa dostal v roku 2006, keď sa vrátil z krátkeho pracovného pobytu v Prahe. „Tam som začal ako tanečník, momentálne som umelecký vedúci v našom FS. Pripravujem členom FS Hornád tance a choreografie. Popri tancovaní v súbore zistili, že viem aj spievať a vtedy sa to najviac zlomilo. Keď človek tancuje aj spieva, musí sa ešte viac vytrénovať, pretože potrebuje tých viac zložiek ovládať a vtedy som zistil, že sa mi tá technika spevu ešte viac zdokonalila,“ priznal a dodal, že vôbec nerozmýšľal, že sa prihlási do súťaže Zem spieva, pretože sa na to necítil.

„Viedol som súbor a svoju energiu som skôr venoval tomu, no manželka mi povedala, že nemám čo stratiť a že spievať viem. Mal som určitý rešpekt voči týmto súťažiam, pretože to niekedy zvykne tak byť, že si z niekoho potom robia srandu. Najprv sme teda prihlásili súbor, potom som sa prihlásil ako sólista,“ priblížil začiatok svojej kariéry.

Ako sám hovorí, jeho život pred súťažou bol určite pokojnejší a mal viac voľných víkendov. „Teraz, hlavne keď sme vydali CD, nás ľudia pozývajú na koncerty. Momentálne sme ukončili naše prvé turné – v Prešove, Lučenci a v Bratislave. Turné bolo úspešné, takmer všade bolo vypredané, čiže súťaž nás veľmi posunula a môj život sa zmenil hlavne v tom, že mám veľmi málo voľného času,“ povedal a dodal, že ani súkromie už nie je aké bývalo, ale nebanuje. Naopak sa teší, že ľudí jeho spev osloví, že sa ich téma piesni osobne dotýka. Nie je to len taká zábava. To, čo chce ľuďom podať cez texty piesni, ľudia prijímajú a nájdu sa aj takí, ktorí tomu rozumejú. Chce ľuďom ukázať, že aj neznáme piesne majú skrz text a tému veľkú silu. 
„Nejde mi o nejakú masovú zábavu, kde každý spieva a tlieska, skôr chcem, aby ma ľudia počúvali, aby sa preniesli do svojich rodných končín, aby sa niekedy zamysleli nad tým o čom tie piesne sú,“ povedal.
Myslí si, že nie je zlé, keď mladý človek vycestuje do sveta, pretože získa nové skúsenosti, ktoré potom môže preniesť do svojich končín, ak sa rozhodne vrátiť. 

„Nikdy nie je zlé, ak dobré rozumy prídu domov. Ak sa aj rozhodnú domov nevrátiť, nech nikdy nezabúdajú na ten svoj rodný kraj, pretože pre Slovákov, pre Rusínov a všetky menšiny, ktoré tu žijú, je to to, čo nás identifikuje a to, na čo môžeme byť hrdí. Aj keď nemáme more, či super ekonomiku, ale je to náš rodný kraj, ktorý je nádherný. Netreba na to zabúdať, ale treba byť hrdý. Ak budeme hrdí na to, čo máme, budeme oveľa bohatší – možnože len duchovne, ale niekedy je to viac ako materiálne statky, čo je veľmi dôležité. Ak si mladí nájdu čas na folklór, či už v mestách, v zahraničí, je to skvelé,“ vyznal sa Š. Štec.

Ako ďalej uviedol, do folklórneho súboru Hornád prišlo naozaj veľa mladých ľudí, ktorých možno iniciovala súťaž Zem spieva. Folklór podľa Š. Šteca určite nie je trápny a práve mladí ľudia by sa mu mali venovať.
Nezadržateľne sa blížia Vianoce. Spoločne s FS Hornád plánujú v Košiciach na 15. december 2018 koncert. „Pripravujeme teda nejaké koledy, no skôr sa teším na to obdobie, kedy sa všetci stíšime a budeme aspoň jeden týždeň doma,“ priznal.

V Stropkove koncertoval po prvýkrát, lístky na koncert boli vo veľmi krátkom čase úplne vypredané. Tí, ktorí ho nestihli u nás v Stropkove, ho mohli vidieť v Tokajíku na spomienkovom stretnutí pri príležitosti 74. výročia vypálenia tejto malebnej obce, ktoré sa konalo uplynulý víkend.

„Stropkov je úplne perfektný! Veľmi sa mi páčilo stropkovské publikum, ktoré je „vychované“, pretože počúvali a vnímali, vedeli kedy majú tlieskať a kedy nie, nebolo to rušivé, ako to niekde zvykne byť. Na záver nás ocenili krásnym potleskom, čo si veľmi ceníme. Naozaj sa nám tu vystupovalo dobre a veľmi sme si to tu užili. Veď napríklad aj keď som spieval pieseň „Keď ja nadešol do kraja“, komplet všetci sa zapojili! Nie všade sa ľudia vedia takto zapojiť a spievali naozaj pekne a rád som si ich vypočul,“ dodal v závere Štefan Štec.

Text a foto: Andrea Fecková