Chlapi v Rusiniji sú jedna veľká rodina

V sobotu 16. marca sa priestory autosalónu v Humennom zmenili na veľkú mobilnú transfúznu stanicu. Členovia Mužského speváckeho súboru Rusinija zorganizovali darovanie krvi pre svojho kolegu Mikolu. Na „darovačku“ prišli nielen členovia súboru, ale aj ich rodinní príslušníci, susedia, ale aj úplne neznámi ľudia.
 
„Bol to nápad našich chlapov. Akciu som zabezpečila len organizačne,“ hovorí manažérka súboru Milena Lancošová.
 
V praxi slovko „len“ znamenalo množstvo telefonátov a mailov, vybavenie Mobilnej transfúznej služby z Prešova, úpravu priestorov, zabezpečenie dobrovoľníčok z územného spolku Slovenského Červeného kríža v Humennom či  svojpomocnú prípravu občerstvenia, na ktorej sa podieľal aj „obdarovaný“.
 
„Prekvapil ma veľký záujem. Nie každý zo súboru môže darovať krv, tak si chlapi za seba našli náhradu. Niekedy aj dve.  Z 35 súboristov je nás nakoniec dokopy sedemdesiat,“ hovorí.
 
„Sme jedna veľká rodina. Máme napríklad darcu, ktorý prišiel o pol desiatej, aby o jedenástej stihol krst novorodeného syna. To sa cení,“ dodáva uznanlivo.
 
On dostal, kamaráti „vrátili“
Mikuláša Pisku, ktorého všetci volajú Mikola, vyradila z dvojročného členstva v súbore choroba. „Ochorel som na obličky. Chodím na dialýzu. Každý druhý deň si štyri hodiny odležím v dialyzačnom stredisku. Pred dialýzou mi menili krv na internom oddelení. Chlapi sa rozhodli, že krv, ktorú som dostal ja, 'vrátia' oni. Je to pekné gesto,“ hovorí.
 
Či sa medzi „svojich“ ešte niekedy vráti, dnes povedať nevie. „Zatiaľ mi nie je do spevu. Keď sú oni na skúške, ja na dialýze. Po nej som slabý, oťapený. Chodievam od januára, ešte si len zvykám. Budem sa musieť naučiť s tým žiť, ale nie je mi veru do spevu,“ dodáva.
 
Do spevu je však jeho „nasledovníkovi“, šesťročnému vnukovi Miškovi. Dedka prišiel podporiť s otcom Michalom Dovhunom. Bez ostychu nám s hudobným podmazom z vlastného mobilu zaspieval dve rusínske pesničky.
 
Kolegovia, ich rodiny, susedia ...
Pani Ľubica Mojsejová prišla s manželom Štefanom. „Manžel spieva v súbore. Keď doma povedal o akcii, bez váhania som sa pripojila. Teší ma, že môžem vykonať takýto čin. Už veľakrát som sa chystala, že pôjdem na Valentínsku kvapku krvi. Ale nikdy mi to nevyšlo, tak som naozaj rada, že mám dnes takúto možnosť,“ hovorí prvodarkyňa.
 
Pani Viere Novotnej sa už blížil termín odberu. „Toto je môj päťdesiaty prvý. Chodievam každé štyri mesiace. Až tu som sa dozvedela, že krv je pre môjho suseda,“ vysvetľuje.
 
„Robím to pre dobrý pocit. Darcovstvo pôsobí dobre aj na môj zdravotný stav. Keď sa blíži štvrtý mesiac, cítim, že sa musím  'zbojníckej' krvi zbaviť,“ dodáva so smiechom.
 
Mladú generáciu súboristov zastupovali bratia Rudolf a Lukáš Hucovičovci. Starší Rudolf v súbore spieva.
 
„Nebolo nás treba presviedčať. Veď ide o dobrú vec. Nebojím sa,“ hovorí prvodarca.
 
Mladší Lukáš daroval už asi štyrikrát. „Keď treba pomôcť, rád pomôžem,“ dodáva. „Krv potrebuje náš kolega. Stručne nám opísali jeho zdravotný stav. Prišli sme radi. Som prvodarca a verím, že budem chodiť darovať krv pravidelne,“ pridáva sa Miroslav Mitrik.
 
Hudobníka Jozefa Dzurjaka museli podľa vlastných slov presviedčať na darcovstvo asi pätnásť sekúnd.
 
„Toľko mi trvalo, kým som povedal áno. Keby sme neboli partia správnych chlapov a nestarali sa aspoň trochu jeden o druhého, vôbec by sme tu neboli. Všetci sme jedna veľká rodina,“ dodáva prvodarca.
 
Aj neznámi ľudia
Jozef Bakajsa prišiel na darovačku z Belej nad Cirochou. Je zamestnancom spoločnosti, v priestoroch ktorej sa Rusinija schádza a nacvičuje.
 
„V minulosti som chodieval darovať. Je dobré, že transfúzna stanica prišla za nami v sobotu, lebo cez týždeň nevyjde čas.  Ľutujem len, že som so sebou nestiahol viac kamarátov,“ a so smiechom dodáva, že rozsiahly dotazník darcu vyplnil pravdivo. „Ako na spovedi.“
 
Marcel Volohda sa o akcii dozvedel z médií. Súboristov ani obdarovaného osobne nepozná.
 
„Je to pekný počin,“ hodnotí. „Krv som daroval už niekoľkokrát. Vždy sa po tom dobre cítim a je to výborná preventíva. Vrelo ju odporúčam,“ dodáva.

Jana Otriová

Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/6745267/chlapi-v-rusiniji-su-jedna-velka-rodina.html