Chlieb je plodom človeka, slnka a zeme

Chmeľovské Dni chleba v rámci 9. folklórnych slávností

Obec Chmeľová v spolupráci s Okresným výborom Rusínskej obrody v Bardejove a Hornošarišským osvetovým strediskom organizovala ojedinelé kultúrno-spoločenské podujatie pod názvom Chmeľovské Dni chleba, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 20. a 21. septembra 2008 v rámci 9. folklórnych slávností.

V sobotu 20. septembra 2008 od 9.30 hod. Po slávnostnom zahájení starostom obce Jánom Železným sa tunajšie ženy a ich priateľky z Bardejova a Košíc pustili s nadšením a v dobrej nálade do prípravy, miesenia a pečenia chleba tradičným ručným spôsobom s použitím kvasku. Súčasne s chlebom boli pripravované aj tradičné domáce jedlá (máčanka, kapustnica, kysnuté koláče, lokše, tradičná veľkonočná páska a ďalšie), ktoré v popoludňajších hodinách prichádzali ochutnať občania obce, ale aj náhodilí návštevníci. Dobrú náladu podnietili aj vystúpenia folklórnych nadšencov z Chmeľovej i okolitých obcí.

Voňavý chlieb bol už od nepamäti symbolom bezpečia, hojnosti a šťastia v kruhu rodiny. Chlieb znamená u Slovanov aj zrno a obilie na koreni, zrno za najväčší dar zeme. Chlieb mali v každom dome v úcte a menovali ho „Božím darom". Prejavovali k nemu bázeň ako k posvätnej veci. Báli sa, aby ho nestratili a preto bolo okolo neho hádam najviac povier a zvyklostí. Nesmel sa klásť načatým koncom k dverám, aby sa podaromnici nestrácal z domu. Vítali ním hosťa a vyprevádzali na cestu, požehnávali ho. Chlieb sa vyvinul z nekysnutých obilninových placiek po spoznaní kvasného procesu. Prípravu kysnutého chleba poznali už staroveké národy. Predpokladá sa, že Slovania ho i s názvom „hlaiba" prevzali od germánskych národov v priebehu 2. - 6. stor. n. 1. Kysnutý a v peci pečený chlieb nebol v minulosti na území Slovenska, ani u ostatných národov Európy každodenným pokrmom. Pre ľudové vrstvy boli počas stredoveku základom stravy kaše a placky. Na kysnutie chleba sa používal podomácky pripravený kvások, kvas. Najrozšírenejší bol kvások zo zvyškov chlebového cesta, ktorý sa zalial vodou a po čase pridal k múke. Chlieb má v histórii ľudstva osobitné miesto. Okrem svojho základného poslania - ako hlavnej obživy ľudstva - je už od pradávna motiváciou mnohých výtvarných umelcov a básnikov, ale často sa spomína aj v porekadlách, či ľudových prísloviach. Chlieb, ktorý dávame na stôl, je aj pojítkom medzi nami a našimi predkami, ktorí tu žili a dorábali svoj chlieb po stáročia. Chlieb je plodom človeka, slnka a zeme.

Slávnosti v Chmeľovej pokračovali v nedeľu o 13.00 hod. slávnostnou svätou liturgiou spojenou s požehnaním chlebov. V krojovanom sprievode boli chleby prenesené do kultúrneho domu, kde bol každý návštevník privítaný kúskom domáceho chleba a štamprlíkom dobrej slivovice. Program pokračoval oficiálnym príhovorom a privítaním hostí starostom obce, medzi ktorými boli prednosta Obvodného úradu v Bardejove Ing. Martin Choma, primátor mesta Bardejov a zároveň poslanec Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Boris Hanuščak, poslanec PSK MUDr. Andrej Havrilla, za Rusínsku obrodu Ing. Andrej Pavličko, o.PaedDr. František Dancák a ďalší hostia.

V bohatom kultúrnom programe vystúpili sólisti - laureáti rôznych súťaží, spevácke skupiny ako aj folklórny súbor Topľan z Giraltoviec. Všetci účinkujúci sa postarali o neopakovateľný zážitok, pozostávajúci z rezkých rusínskych, šarišských a slovenských piesni a tancov.

Rozišli sme sa s presvedčením, že sa o rok opäť stretneme na tomto zaujímavom podujatí a prinesieme so sebou nové nápady, recepty, nadšenie pre pútavú a pozoruhodnú akciu.

Marianna Železná