Chmeľovské dni chleba

7. Folklórne slávnosti v Chmeľovej

V dňoch 19. a 20. augusta 2006 obec Chmeľová v spolupráci s Okresnou organizáciou Rusínskej obrody v Bardejove organizovala už 7. Folklórne slávnosti, ktoré sa už druhýkrát konali pod názov „Chmeľovské dni chleba" v rámci projektu Slávnosti rusínskej kultúry s podporou Ministerstva kultúry SR. V sobotu 19. augusta 2006 si od 10.00 hod. mohli domáci Chmeľovčania, ale aj ostatní z ďaleká i blízka prísť pozrieť, odvážnejší i vyskúšať miesenie a prípravu tradičného domáceho chleba, výstavku tradičných ľudových remesiel a tiež ochutnať niekoľko tradičných domácich chmeľovských jedál.

Poľnohospodár tisíce rokov rozrýval zem, kropil ju znojom v nádeji, že mu vydá svoje plody, ktoré umožnia žiť nielen jemu, ale aj celému obyvateľstvu. Archeológ zasa nazerá pod povrch zeme, zavrtáva sa do jej útrob v nádeji, že nájde plody ľudských rúk i umu, ktoré mu dovolia nazrieť do života zašlých spoločenstiev a civilizácií.

Voňavý chlieb bol už od nepamäti ako symbol bezpečia, hojnosti a rýdzeho šťastia v kruhu rodiny. Chlieb znamená u Slovanov aj zrno a obilie na koreni. A zrno za najväčší dar zeme. Chlieb mali v každom dome v úcte a menovali ho „Božím darom". Prejavovali k nemu bázeň ako k posvätnej veci. Báli sa, aby ho nestratili a preto bolo okolo neho hádam najviac povier a zvyklostí. Nesmel sa klásť načatým koncom k dverám, aby sa podaromnici nestrácal z domu, počas prípravy ho niekoľko razy prežehnali. Požehnávali zarábaný zákvas, cesto keď ho začali miesiť i keď už bolo vymiesené, keď ho váľali do slamienky alebo vahana, keď ho vyklopili pred pecou na lopatu, keď do pece vsadili posledný peceň a nakoniec, keď sa upečený chlieb prvý raz rozkrojil. Zvykom bolo každý kúsok chleba, ktorý spadol na zem zodvihnúť, pobozkať a potom zjesť. O význame chleba v našich dejinách svedčí i starý slovanský zvyk, podľa ktorého vítame hosťa chlebom a soľou.

Chlieb má v histórii ľudstva osobitné miesto. Okrem svojho základného poslania - ako hlavnej obživy ľudstva - je už od pradávna motiváciou mnohých výtvarných umelcov a básnikov, ale často sa spomína aj v porekadlách, či ľudových prísloviach. Chlieb, ktorý dávame na stôl, je aj pojítkom medzi nami a našimi predkami, ktorí tu žili a dorábali svoj chlieb po stáročia. Chlieb je plodom človeka, slnka a zeme. Úcta k chlebu sa nedá vyhrabať spod zeme, ani v múzeu ju nenájdeme. Ona je v nás, v našom srdci. Otvorme ho a ukážme svetu, najmä však svojim deťom, akú úctu k chlebu sme zdedili od svojich predkov.

Chmeľovské ženy na nedeľňajší program upiekli chleby v domácej peci (pekárniku). Týchto pecí sa dodnes v obci zachovalo iba niekoľko a zriedkakedy sa aj používajú. Slávnosti potom pokračovali v nedeľu, kde o 14.00h bola v miestnom chráme slávnostná svätá liturgia spojená s požehnaním chlebov. Potom sa chleby v krojovanom sprievode preniesli do Kultúrneho domu v Chmeľovej. Samotný kultúrny program sa začal o 16.00h symbolickým odovzdaním chleba „otcovi obce" a teda starostovi obce Jánovi Železnému, recitáciou, hovoreným slovom a rozdaním chleba všetkým prítomným. Program následne pokračoval oficiálnym príhovorom a privítaním vzácnych hostí starostom obce.

„Podme si divčata šumni zaspivati, ale perše treba hostiv privitati...", tak takýmito slovami ihneď v úvode privítala všetkých priaznivcov ľudových zvykov, ľudových tradícií a ľudového spevu z ďalekého i blízkeho okolia, samozrejme i všetkých Chmeľovčanov domáca speváčka Marianna Železná, zároveň režisérka, scenáristka i konferencierka programu v jednej osobe. Krásny program si pripravil detský spevácky súbor Kriničenka pôsobiaci pri miestnej základnej škole, ktorý vedie a pripravuje Mgr. Ivan Sidor. Po nich prišli na rad Martin Káraš a Ivana Sivuľková z Kamienky. Ich prekrásne zladené hlasy a výborný umelecký prejav určite nenechali ani jedného poslucháča chladným. Z neďalekého Becherova nás prišli pozdraviť súrodenci Šurkaloví. Patrik a Mária sú tiež niekoľkonásobnými účastníkmi prehliadok, či už Makovickej struny v Bardejove alebo Spevov môjho rodu v Humennom a tiež aj rôznych festivalov organizovaných v blízkom i ďalekom okolí. Program naozaj naberal na kvalite a dôkazom toho bolo i vystúpenie Tria Magurových z Humenného. Katka, Lenka a ich otec Ján sú najčerstvejšími laureátmi Makovickej struny v Bardejove. Ich vystúpenie v trošku modernejšom, no folklórnom štýle iste potešilo srdcia všetkých divákov v sále kultúrneho domu. No a ako to už býva na takýchto podujatiach zvykom nesmie chýbať ani rezká cimbalovka a samozrejme tanec. O to sa postaral folklórny súbor Chemlon z Humenného, ktorý patrí medzi popredné súbory východného Slovenska. Svojou činnosťou zachováva a oživuje ľudové tradície, piesne a tance z prostredia horného Zemplína a Šariša, so špecifickým zameraním na sotácku a rusínsku oblasť. Súbor úspešne reprezentoval Humenné a ľudové tradície východného Slovenska na folklórnych festivaloch v 15 krajinách, ročne uskutoční 30 - 40 celosúborových vystúpení. Mimoriadne krásne spevy prezentovala aj spevácka skupina Hačure a Chemlon si tiež ako hosťa do svojho viac ako hodinového programu prizval domácu speváčku, dvojnásobnú laureátku významných folklórnych podujatí Mariannu Železnú. Za značného potlesku prekrásne vyzdobenej preplnenej sály kultúrneho domu sme sa navzájom všetci spoločne rozlúčili známou a pre mnohých veľmi obľúbenou ľudovou piesňou „A čija to chyža".

V hlbokom presvedčení, že sa všetko vydarilo a všetci prítomní sa osviežili dúškom ľudových piesní a tancov, lúčime sa so všetkými, ktorí toto podujatie pripravili. Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce a obecnému zastupiteľstvu, Okresnej organizácii Rusínskej obrody v Bardejove, Klubu Rusínskej obrody v Chmeľovej ako aj občanom obce Chmeľová za dôstojnú atmosféru.

Marianna Železná