Chrám v Šarišskom Štiavniku zbúrali. Bol by pamiatkou UNESCO

 

V obci známej kúpeľmi a liečivým prameňom, či ostrými serpentínami, stál hodnotný drevený sakrálny objekt východného rítu. Chrám s množstvom architektonických detailov v Šarišskom Štiavniku (okres Svidník) by dnes určite patril do súboru pamiatok UNESCO, ale zachoval sa iba na fotografiách známeho nadšenca pre pamiatky, fotografa Kornela Divalda.

 

ŠARIŠSKÝ ŠTIAVNIK. Obec vznikla začiatkom 15. storočia na panstve Makovica. Prvou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1414 („possessio Sawch“), podľa ktorej patrila Cudarovcom.

 

Jej názov bol odvodený od šarišského slova ščavica, čo svedčí o slovenskom pôvode prvých obyvateľov.

 

Koncom 15. storočia bola dedina opustená a koncom 16. storočia dosídlená v rámci valašskej kolonizácie prevažne rusínskym etnikom. Preto tu bol roku 1773 vybudovaný drevený chrám východného obradu.

 

Chrám stál na južnom úpätí vrchu s dnešným názvom Krúžky, severne od doliny riečky Radomky.

 

Vznikol ako trojpriestorová, trojvežová zrubová stavba s orientáciou východ-západ. Zrubová konštrukcia bola postavená na vyvýšenej kamennej podmurovke. Kamenný základ vysoký približne 0,5 m vyrovnával sklon terénu, ktorý klesal západným smerom.

„Najvyššia veža bola na západnej strane, nad babincom. Mala štvorcový základ a po stranách sa nachádzali bočné obdĺžnikové priestory zakryté pultovými strechami. Tie sa tiahli aj popri lodi a slúžili prevažne ako sklad. Vežu ukončovala stanová strecha s mohutnou cibuľou, nad ktorou bola osemboká laterna s makovicou a kovovým zdobeným jednoramenným krížom. Loď so štvorcovým pôdorysom bola krytá kupolou. Strechu mala stanovú, ktorej jednotlivé časti spolu s pultami bočných miestností vytvárala pyramidálne usporiadanie. Strechu lode ukončovala rovnaká cibuľa s laternou, makovicou a krížom, len bola umiestnená o 1 meter  nižšie. A rovnaká bola aj strecha svätyne, položená nižšie ako strecha lode, vytvárajúc tak vzostupnú úroveň stavby v smere východ-západ. Chrám tak týmto usporiadaním veží a tvarmi pôdorysov svätyne, lode a podvežia jednoznačne svedčí, že bol vybudovaný v rámci tzv. lemkovského architektonického typu,“ popísal už neexistujúcu pamiatku odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.

 

Postavili nový chrám a pôvodný zbúrali v roku 1928

Ako ďalej  Sabol dodal, vstup do objektu viedol zo západnej strany, cez podvežie. Interiér bol presvetlený malými pravouhlými oknami, orámovanými doskami.

 

V južnej stene lode sa nachádzali podľa staviteľskej tradície dve malé okná tesne pri sebe a v svätyni bolo v každej stene po jednom takomto okne.

 

„Zaujímavosťou je, že nielen všetky úrovne striech, ale aj zvislé steny, boli pokryté šindľami. Takto vybudovaný chrám nebol od konca 18. storočia prestavovaný, iba opravovaný a to znamená, že sa vymenili poškodené šindle, dosky a podobne. Do začiatku 20. storočia sa tak zachoval objekt v takmer pôvodnom stave. Zrejme pre poškodenie počas 1. svetovej vojny alebo zlý stavebno-technický stav ho po roku 1928 zbúrali. Ešte predtým sa začalo so stavbou nového chrámu, ktorého dokončenie je datované na rok 1928. Preto sa až po tomto roku  rozhodli starý kostol zbúrať. Ostala z neho len malá drevená zvonica, vyskladaná z rozobratého materiálu. Zvonica je zakrytá cibuľovou strechou, ktorá sa pôvodne nachádzala nad svätyňou,“ vysvetlil Dominik Sabol.

 

Ikonostas, prestol, bočné oltáre, cibórium, drevený a kovový rokový svietnik, všetko z 18. storočia bolo prenesené do nového chrámu.

 

Ten stojí v blízkosti miesta drevenej cerkvi. Vybudovaný bol v štýle ukrajinského baroka na pôdoryse gréckeho kríža. Aj keď je novší, má svojou zaujímavou architektúrou cenné miesto medzi sakrálnymi objektmi na Slovensku.

 

Žiaľ, drevený kostolík, ktorý by v súčasnosti zožal oveľa väčšiu slávu, je známy už len z historických fotografií, ktoré sa našli v archíve prešovského fotografa Kornela Divalda.

 

 

 

Fakty

Kto bol Kornel Divald

 

Narodil sa 21. mája 1872 v Prešove. Zomrel v Budapešti v roku 1921.

 

Po maturite v Prešove študoval na Lekárskej, potom na Filozofickej fakulte na maďarskej univerzite v Budapešti. Pôsobil na Hlavnom pamiatkovom úrade, potom ako inšpektor knižníc a múzeí, neskoršie ako kustód a napokon aj ako riaditeľ Národného múzea v Budapešti.

 

Bol agilným pamiatkarom, historikom výtvarného umenia, ale aj autorom próz s historicko-umeleckou tematikou. Zaujímal sa o renesančnú architektúru na Slovensku aj dejiny umeleckých remesiel, najmä o keramiku a zlatníctvo.

 

V rokoch 1900 až 1919 systematicky dokumentoval historické stavby, interiéry, oltáre kostolov, liturgické predmety aj textílie, ale aj ľudové odevy chodiac po župách Spiš, Hont, Tekov, Liptov, Orava, Zvolen, Turiec, Trenčín, Gemer aj Šariš.

 

Svoje spomienky z ciest opísal v knihe Felvidéki séták, ktorá vyšla v roku 1925, ale jeho rukopisné poznámky aj fotografie vyšli až v roku 1999 pod názvom Povozník Svätých. Topografia a fotografie Kornela Divalda z Horného Uhorska. V roku 1931 vyšla vo vydavateľstve Oxford University Press London jeho kniha Old Hungarian Art, ktorá sa venuje výtvarnej kultúre na území Uhorska od pre-historických čias až do 19.storočia.

 

Dynastia Divaldovcov znamenala pre Prešov, ale aj okolie veľa. Zakladateľom fotografickej dynastie bol Karol Divald st. (1830-1897). Ako fotograf a vysokohorský turista sa venoval predovšetkým Vysokým Tatrám a z jeho ateliéru vyšlo aj množstvo pohľadníc. V Prešove zriadil prvú svetlotlačiareň v Uhorsku v roku 1878. Jeho syn Karol Divald ml. úspešne podnikal v Budapešti a založil vydavateľstvo pohľadníc v roku 1898. Ďalší dvaja synovia tiež pôso-bili na Slovensku. Ľudovít v Prešove a Adolf Jozef v Bardejove.

 

ako

 

 

Autor: Anna Košuthová

Foto: archív KPÚ Prešov/Kornel Divald

Pôvodný chrám. Takto ho zachytil historik umenia, spisovateľ aj fotograf Kornel Divald.

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7901915/chram-v-sarisskom-stiavniku-zburali-bol-by-pamiatkou-unesco.html