Chrámy, ktoré sa stali súčasťou svetového a európskeho dedičstva
Nejde o známe veľké kamenné katedrály, ale o osem skromných stavieb v chudobnejších, prevažne severných oblastiach Slovenska.
Vďaka svojej výnimočnej estetickej, umeleckej a kultúrnej hodnote sa viaceré naše sakrálne stavby dostali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (UNESCO World Heritage List) a priťahujú pozornosť návštevníkov z rôznych kútov našej planéty.
Na nížine južného Slovenska v Gemeri a Malohonte sa zasa nachádza skupina dvanástich chrámov, ktoré pre svoju unikátnu vnútornú výzdobu – stredoveké nástenné maľby – tento rok pribudli do Zoznamu európskeho dedičstva (European Heritage Label).
Drevené kostoly slovenskej časti Karpát boli zapísané v roku 2008 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO najmä preto, že každý z nich spĺňal požadované podmienky jedinečnosti v zmysle Konvencie o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a podľa desaťbodovej škály napĺňal dve dôležité kritériá:
-byť jedinečným alebo aspoň výnimočným svedectvom kultúrnej tradície alebo civilizácie, ktorá stále žije alebo už vymrela;
-byť výnimočným príkladom budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorý ilustruje významnú etapu v ľudskej histórii.
Skupina týchto našich ôsmich vzácnych pamiatok zhotovených s použitím dreva zahŕňa:
- tri gréckokatolícke chrámy: Chrám svätého Mikuláša v Bodružali, Chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej a Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej;
- dva rímskokatolícke kostoly: Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove a Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne;
- tri evanjelické kostoly: Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku, drevený artikulárny kostol v Leštinách, drevený artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku.
Boli postavené medzi 16. – 18. storočím väčšinou v izolovaných dedinách na severovýchodnom Slovensku a ilustrujú spolužitie rôznych náboženských vierovyznaní na malom území. Slohovo predstavujú barokové stavby s využitím gotických a renesančných prvkov a tradičných domácich stavebných postupov.
Odzrkadľujú sa v nich západné (latinské) a východné (byzantské) stavebné koncepcie. Ich interiéry sú zdobené nástennými a stropnými maľbami, ktoré zvýrazňujú jedinečnosť a kultúrnu hodnotu chrámu.
Okrem týchto samostatne stojacich ôsmich drevených kostolov patria medzi pamiatky medzinárodného významu aj ďalšie sakrálne stavby na Slovensku, ktoré sú súčasťou väčších celkov.
V Zozname svetového dedičstva UNESCO máme zapísané historické centrum Bardejova (nachádza sa v ňom Kostol svätého Egídia), historické centrum Banskej Štiavnice (Kostol nanebovzatia Panny Márie a ďalšie kostoly), Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia (Kostol Ducha Svätého v Žehre, Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule, Bazilika svätého Jakuba v Levoči s oltárom Majstra Pavla a dielo Majstra Pavla na Spiši, Bazilika navštívenia Panny Márie). V drevenej dedinke – obývanom skanzene Vlkolínec – sa nachádza Kostol navštívenia Panny Márie.
Bohatstvo slovenských sakrálnych stavieb nám umožňuje vysloviť predpoklad, že uvedený zoznam nemusí byť ani zďaleka konečný a vďaka našej kultúrnej diplomacii doň môžu pribudnúť aj ďalšie. V roku 2021 už bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť Českej republiky a Slovenskej republiky o zápis lokality Pamiatky Veľkej Moravy – Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch v kategórii kultúrne dedičstvo.
Druhú nomináciu – gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami – by mohlo podporiť už spomenuté tohtoročné ocenenie European Heritage Label udelené chrámovým nástenným maľbám z vrcholného stredoveku v Gemeri a Malohonte. Ide o umelecké diela v dvanástich kostoloch troch denominácií:
-evanjelickej cirkvi (Štítnik, Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa, Ochtiná, Kraskovo, Kyjatice, Koceľovce a Kameňany);
-rímskokatolíckej cirkvi (Kostol svätej Margity Antiochijskej v Šiveticiach, Rákoš, Chyžné);
reformovanej kresťanskej cirkvi (Plešivec).
Fotografie všetkých spomínaných kostolov zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO i európskeho dedičstva nájdete na našej webstránke www.kostolyslovenska.sk.
Zdenko Dzurjanin
Pavol Demeš
zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/118783/chramy-ktore-sa-stali-sucastou-svetoveho-a-europskeho-dedicstva
foto: Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal
autor: Zdenko Dzurjanin
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Februar 2015. Pracovna porada. Labirskyj podnykatel tryme bišidu zamestnaňcim:
-Furt sja lem skaržyty, ale maly by ste byty i tak rady, bo mate platy o 30% vekšy...
-My, mame platy o 30% vekšy...?! A oproty kotromu roku? žvidav sja ujko Vasyľ.
-Oproty roku 2016...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať