Chudoba sa sústredí na východe. Máme chronicky chudobné okresy

Mzdy sú dvojnásobne nižšie ako v Bratislavskom kraji

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Slovensko má aj naďalej najvyššie regionálne rozdiely spomedzi krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Vyplýva to z výsledkov analýzy Centra pre verejnú politiku.

Slovensko dlhodobo stagnuje v hospodárskej výkonnosti. Za desať rokov stúpol hrubý domáci produkt (HDP) na osobu z 50 percent len na 56 percent úrovne Európskej únie (EÚ).

„Náš blahobyt ohrozujú pomerne vysoké ceny, cenová hladina je u nás vyššia ako v susedných postkomunistických krajinách, v Česku, Maďarsku a Poľsku. Po započítaní efektu cien sa tak za ostatných päť rokov v príjmoch od priemeru únie dokonca vzďaľujeme,“ uvádza analýza.

Najbohatší vs. najchudobnejší
Stagnácia reálnych príjmov je ešte výraznejšia na úrovni regiónov. Regionálna nerovnosť sa od roku 2000 do roku 2015 zvyšovala a odvtedy ostala na rovnakej vysokej úrovni.

HDP na osobu najbohatšieho kraja, Bratislavského (40-tisíc eur), je štyrikrát vyšší ako HDP na osobu Prešovského kraja, ktorý je najchudobnejší.

Tento údaj však nevypovedá dostatočne presne o blahobyte pracujúcich. Pri pohľade len na hrubé mzdy v krajoch očistené o náklady na bývanie a cenovú hladinu rozdiel klesá, ale ostane vysoký.

V Bratislavskom kraji sú tak príjmy stále dvojnásobné oproti Prešovskému.

Dlhodobá chudoba
Chudoba sa na Slovensku koncentruje podľa autora analýzy Antona Marcinčina do troch krajov.

„Na národnej úrovni máme už od roku 2005 stále rovnakú mieru relatívnej chudoby, 12 percent. V Banskobystrickom kraji sa za rovnaké obdobie zvýšila dramaticky, z 10 na 19 percent. Vysoká miera chudoby je aj v Prešovskom a Košickom kraji, kde dosahuje 18 percent, respektíve 17 percent,“ uvádza Marcinčin.

Autor analýzy upozorňuje aj na fenomén takzvaných chronicky chudobných okresov, ktoré sú chudobné dlhodobo, mnohorozmerne a závažne.

„Sú odľahlé geograficky, ale aj politicky a hospodársky. Zoradené od okresov v najhoršej situácii sú to Kežmarok, Vranov nad Topľou, Rimavská Sobota, Sabinov, Sobrance, Revúca a Rožňava,“ zdôrazňuje Marcinčin.

Pracovní emigranti
Z chudobných krajov odchádza do zahraničia najviac pracovných emigrantov. Počet krátkodobých pracovných emigrantov zo Slovenska sa od roku 2007 výrazne znížil, zo 177-tisíc na 122-tisíc.

Najväčší počet emigrantov pochádza z Prešovského kraja, aj keď sa znížil z 52-tisíc v roku 2007 na 30-tisíc. Na ďalších miestach je s porovnateľným počtom emigrantov Nitriansky, Košický a Žilinský kraj.

SITA Tlačová agentúra

Zdroj: 
https://korzar.sme.sk/c/22788265/chudoba-sa-sustredi-na-vychode-mzdy-su-dvojnasobne-nizsie-ako-v-bratislavskom-kraji.html