Či skrývajú katakomby v Salzburgu?
Mesto založil sv. Rupert , ktorý dostal na využívanie zem na mieste, kde kedysi stalo rímske mesto Juvavum. Tu postavil okolo roku 698 monastier a prvý kostol, ktorý zasvätil sv.Petrovi. Kostol aj monastier stoja dodnes na upätí hory Monchberg (Mníchov vrch). Na tomto kopci sa dajú navštíviť katakomby, kde Odoaker (Odoacer), nemecky kráľ v roku 477 mučil a zabil sv. Maxima (sv. Maximus) aj s jeho mučeníkmi.
Tzv. „katakomby“ boli v 3.storočí nášho letopočtu objavené a prispôsobené na bývanie. Zároveň slúžili ako miesta na bohoslužobné účely.
Rusíni
Rusínov pod menom Rutheni/Rhutheni poznali ešte starí Rimania, ako obyvateľov pokorenej provincie Akvitanie, časť terajšieho južného Francúzska, kde žili spoločne s Keltmi/Galmi od osídlenia v 5.-4.storočí pred n.l., po nasťahovaní zo strednej Európy. V rôznych časových obdobiach nachádzame zmienku a stopy po Rusínoch v rôznych oblastiach Európy, od severu po juh, od Baltského po Čierne more.
Rusíni, ktorí žili pod nadvládou Rimanov, sa nezmierili so svojím osudom, ale v priebehu rokov sa zjednocovali s druhými národmi v povstaniach za oslobodenie. Známe je povstanie keltkého vojvodu Vercingetorixa v 53. roku pred n.l., ktorého sa zúčastnili aj Rusíni. Neskôr sa Rusíni spájali s Germánmi, Húnmi a Avarmi proti Rímskemu cisárstvu.
Odoaker
Germánsky pohlavár Odoaker slúžil ako žoldnier v rímskom vojsku, keď však Herulovia, germanské plemeno, sa vojensky rozmohlo, prehlásili Odoakera v roku 476 za kráľa. Takto sa Odoaker stal kráľom Rusínov, Gepidov, Gotov, Ungrov a Herulov, teda tých všetkých národov, ktorí slúžili v jeho vojsku. Kresťanstvo sa stalo oficiálnym náboženstvom v rímskom cisárstve od 337 roku a je veľmi pravdepodobné, že novú vieru museli prijať aj Odoakerovi vojaci, opúšťajúc svoje staré rituály. Náboženstvo sa po Rímskej ríši šírilo z centra, na okraji ríše, odkiaľ hlavne pochádzali Odoakerovi vojaci, ešte nebolo rozšírené. Vojakom bola nové náboženstvo cudzie, prijímali ho len z donútenia, a preto čakali na príležitosť manifestovať svoj odpor. Keď sa Odoaker stal kráľom, začala krutá pomsta a mnoho kňazov bolo pozabíjaných, pretože prevládala mienka, že oni sú hlavnými nepriateľmi nového kráľa.
Sv. Maxim
Narodil sa okolo roku 380 a zomrel niekde v období 465-477. Informácie o dátume jeho smrti sa rozchádzajú. Vie sa ale, že bol misionárom v rímskom meste Juvavum a že bol žiakom Sv. Severina. Keď rímske vojská ustúpili z provincie pred nájazdom barbarom, sv. Maxim bol zajatý, mučený a popravený.
Dokumenty
O Odoakerovi, ako kráľovi Rusínov, sa zmieňuje Fedor Laboš vo svojej histórickej práci „História Rusínov Bačky, Sremu a Slavónii 1745-1918“. Neuvádza však zdroj svojej informácie, ale s veľkou pravdepodobnosťou čerpal z Katolíckej encyklopédie.
Tiež doc. Juraj Paňko v časopise Rusín v článku „Najstaršie fakty o Rusínoch“ spomína katakomby pri Salzburgu, kde sa nachádza kamenná doska, do ktorej je vytesané, že Odoaker, kráľ Rusínov v roku 477, zabil mučeníka Maxima a jeho 50 tovarišov. Odvoláva sa pri tom na prácu prof. Šeluchina, ktorý túto informáciu prevzal z dvoch nemeckých kníh.
Priame dôkazy o Odoakerovi, ako kráľovi Rusínov neexistovali.
Naštastie, internet a jeho fantastické možnosti nám prichádza na pomoc. Na stránke Kostola sv. Petra v Salzburgu - st Peter - vidno, že majú bohatú knižnicu a archív, ale o katakombách sa tam toho veľa nedozviete. (Prostredníctvom e-mailu dostávam odpoveď, že doska naisto existuje, ale autor sa len odvoláva sa pasáž knihy Vita Sanci Severini, ktorú napísal Eugippius, keď písal o utrpení presbytera Maximusa )
Ďalšia stránka lochstein už ponuka fotky katakomb a na jednej aj fotku s doskou. Žiaľ, ani tu sa však text nedal prečítať. A tu pomohla náhoda, web jedného turistu ponuka detailny záber na hľadanú kamennú dosku nerdland
Po latinsky je do dosky vytesané:
ANNO DOMINI CCC LXXVII ODOACER REX RHUTHENORUM GEPPIDI GOTHI UNGARI ET HERULI CONTRA ECCLE SIAM DEI SEVIENTES BEATUM MAXIMU CUM SOCIIS SUIS QUINQUA GINTA IN HOC SPELEO LATITANTIBUS OB CONFESSIONEM FIDEI TRUCIDATOS
Vo voľnom preklade to znamená asi toto: Roku Pána 477. Odoaker, kráľ Rusínov, Gepidov, Gótov, Ungrov a Herulov, vo vojne proti Božej cirkvi, zabil preosvieteného Maxima spolu s jeho tovarišmi, ktorí sa spolu s ním modlili v tejto jaskyni, vyhodil ich a celú provinciu mečom a ohňom spustošil.
Záver
Na koniec sa vynárajú len samé otázky. Spomínať na Rusínov pred a na začiatku nášho letopočtu sa predstavuje ako hriech a v lepšom prípade nastupujú teórie, že tu sa nehovorí o tých istých Rusínov, čo dnes žijú v strednej Európe, resp. ponúkajú rôzne iné fantastické teórie. Všetko však len s jediným cieľom, nechcú pripustiť fakt, že Slovania a medzi nimi aj Rusíni, nie sú žiadni prisťahovalci z ázijských stepí, ale autentický európsky národ.
Kamenná doska v Salzburgu, o ktorej sa presne nevie, kto a kedy ju vyhotovil, je jedným z mála materiálnych dôkazov o vážnej úlohe Rusínov v histórii Európy.
Slavomír Olear
/ krátené /
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Kolyskaj babky prosyly vnukiv zaprovadyty nytku do ihly, dnyskaj - heslo do facebooka...