Čierne zabijačky

Už oddávna je zima obdobím zabíjačiek. Po predvianočných sú teraz pred nami predveľkonočné. Tradícia je tradícia, aj keď dnes mrazu výdatne pomáhajú chladničky a mrazničky. V čase socializácie dediny /1930 - 1955/, keď chcel roľník zabiť prasa, musel si na okrese vybaviť povolenku a tú dostal, keď mal splnenú alikvotnú časť kontigentu /štátu odovzdané vajíčka, mlieko, obilniny, zemiaky a pod./. Keď dostal povolenku, podľa počtu rodiny a váhy prasaťa musel ešte odovzdať určitý počet kilogramov topenej masti, určitý rozmer kože z ošípanej a nejaké kilo kostí. A tak sa načierno chovali prasiatka a načierno boli aj zabíjačky. Všetko prebiehalo v noci. Okná na dome i stajni sa zakryli dekou, aby nebolo svetlo. V dedine boli aj udavači. Boli z toho veľké patálie - konfiškovanie mäsa, súdy, pokuty a podobne. Preto niektoré rodiny, aby sa pomstili udavačom, nepoužiteľné časti prasaťa im hádzali do dvora alebo záhrady, kde sa ráno zišiel veľký počet strák a vrán. Nuž takéto boli čierne zabíjačky.

Pavel Andraščík