Cintorín v Zborove opravujú vďaka rabínovi z New Yorku

04.12.2013


Cintorín zriadili začiatkom 18. storočia  a židov zo Zborova a okolitých obcí na ňom pochovávali až do polovice 20. storočia.

Židovský cintorín Bet Olam v Zborove je národnou kultúrnou pamiatkou. Zriadili ho začiatkom 18. storočia  a židov zo Zborova a okolitých obcí na ňom pochovávali až do polovice 20. storočia. Teraz ho rekonštruujú.
 
Rekonštrukcia prebieha vďaka neziskovej organizácii HFPJC (Heritage Foundation for Preservation of Jewish Cemeteries - Nadácii na záchranu dedičstva židovských cintorínov) so sídlom v New Yorku (USA).
 
Táto organizácia pomáha rodinám po celom svete zachraňovať, opravovať a chrániť židovské cintoríny, na ktorých sú pochovaní ich predkovia.
 
Od roku 2002 opravili viac ako 200 cintorínov v Európe, vrátane cintorína v Bardejove, Prešove, Medzilaborciach, Humennom aj Stropkove.
 
Od rodokmeňa k cintorínu
Každý projekt na opravu cintorína má svoju komisiu zloženú z potomkov, ktorá zabezpečuje finančné zdroje a organizuje opravu.
 
V prípade opravy židovského cintorína v Zborove  je predsedom tejto komisie potomok židovskej rodiny Shiffovcov zo Zborova, newyorský rabín Joel Meisels.
 
„Celý príbeh začal, keď som skúmal rodokmeň našej rodiny. Narazil som na niekoľkých predkov, ktorí žili v obci Zborov pri Bardejove. Pochádzali z rodiny Weissmanovcov a Shiffovcov. Našiel som aj zmienky o prvej generácii rodiny Shiff v  Zborove z roku 1796 a tiež fakt, že môj predok rabín Zvi Hirsh Schiff  tam pred 200 rokmi v roku 1814 zomrel a mohol by byť pochovaný na miestnom židovskom cintoríne,“ vysvetľuje rabín Meisels.
 
Keďže chcel nájsť miesto, kde je pochovaný rabín Hirsch aj jeho ďalší predkovia zo Zborova, kontaktoval v máji 2011 nadáciu HFPJC a dozvedel sa, že cintorín je vo veľmi zlom a zanedbanom stave.
 
„Rozhodol som sa, že dám dohromady komisiu potomkov a začneme zháňať zdroje na opravu miesta posledného odpočinku našich zborovských predkov. Odvtedy sa spolu s mnohými ďalšími ľuďmi, ktorých korene siahajú do Zborova, tomuto projektu venujeme,“ približuje newyorský rabín.
 
Financie na tri etapy
Financie na opravu pochádzajú z darov od potomkov tých, ktorí sú na židovskom cintoríne v Zborove pochovaní.
 
Keďže oprava práve prebieha a nie je ešte dokončená, je podľa Meiselsa veľmi ťažké vyčísliť presnú sumu, čiastka sa ale pohybuje rádovo v tisíckach dolárov.
 
„Hlavným cieľom projektu je zrekonštruovať cintorín do dôstojnej podoby a zachovať ho pre ďalšie generácie. Projekt sme rozdelili do troch etáp,“ opisuje Meisels.
 
V lete 2011 v prvej fáze projektu postavili z dvoch strán cintorína nový pevný, kamenný plot. Druhá fáza projektu je oprava a postavenie nahnutých a popadaných náhrobných kameňov a rekonštrukcia ich betónových základov.
 
Táto fáza začala pred dvoma rokmi, kedy znova „postavili“ a obnovili 180 náhrobkov. Tento rok práce pokračovali.
 
Zodvihnúť a opraviť sa má ďalších 530 náhrobných kameňov, pričom táto etapa bude pokračovať na jar budúceho roku.
 
Napokon zostáva ešte tretia fáza opravy, v priebehu ktorej by sa mali opraviť, resp. nanovo postaviť zostávajúce dve strany oplotenia cintorína.
 
Chystajú aj knihu
Po oprave by mal cintorín slúžiť ako miesto prístupné pre všetkých ľudí, ktorí chcú navštíviť hroby svojich predkov.
 
„Ak všetko pôjde podľa plánu, rekonštrukcia zborovského cintorína by mala byť hotová v lete 2014. Po jeho oprave sa o jeho údržbu bude starať správca, ktorý bude každý rok na cintoríne kosiť trávu, udržiavať ho a riadne sa o neho starať,“ uviedol Joel Meisels.
 
Ďalšou dôležitou vecou po ukončení jeho opravy bude vytvorenie databázy s menami všetkých, ktorí sú na cintoríne pochovaní, aby ľudia mohli ľahko nájsť a identifikovať svojich predkov.
 
„Osobne mám v pláne napísať o židovskej komunite v Zborove aj knihu.“
 
Pomáha aj obec a zväz
Starosta Zborova Ján Lukáč (nez.) nám o rekonštrukcii židovského cintorína povedal: „Pred štyrmi rokmi nás navštívil pán Meisels z New Yorku, potomok židovskej rodiny zo Zborova so žiadosťou zainvestovať do židovského cintorína. Povedali sme mu, že my síce kľúč máme, ale cintorín patrí do správy Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. A práve v súčinnosti so židovskou obcou tento rok rekonštrukcia cintorína prebieha. Vykosili ho, vyklčovali, postavili plot a momentálne stavajú pomníky. Samozrejme, sme radi a pri oprave poskytujeme súčinnosť.“
 
Podľa Henricha Sterna z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Slovenska sú pre židovskú obec cintoríny najsvätejšie miesta, a preto vynakladajú veľa úsilia na ich záchranu pre budúce generácie.
 
Zaujímavosťou tohto cintorína podľa neho je, že sú na ňom pochovaní predkovia alebo rodinní príslušníci niektorých významných rabínov.
 
„V niektorých prípadoch, ako je aj zborovský židovský cintorín, nám pomáhajú aj zahraničné organizácie, ktoré sa na takúto činnosť špecializujú. Jednou z nich je aj organizácia HFPJC z USA, ktorá na vlastné náklady resp. náklady darcov rekonštruuje cintoríny vo východnej Európe,“ dodal Stern.
 

Židia v obci Zborov
•Do Uhorska a pravdepodobne aj do Zborova prišli Židia z oblasti Haliče približne v polovici 19. storočia.
•V roku 1857 žilo v Zborove 534 Židov a v roku 1910 dokonca 655, teda asi jedna štvrtina z celkového počtu obyvateľov obce.
•Zborov bol od začiatku 19. storočia aj sídlom rabinátu. Posledný zborovský rabín Ignác Ansel , ktorý bol zároveň aj hlavným okresným rabínom, zomrel v roku 1937 a je pochovaný na tomto cintoríne.
•Židia mali v Zborove svoju vlastnú synagógu a židovskú školu.
•Zborovský židovský cintorín bol zriadený začiatkom 18. storočia a bol využívaný až do polovice 20.  storočia. Boli na ňom pochovávaní aj Židia z okolitých obcí.
•Väčšina židovských obyvateľov Zborova sa venovala obchodu. Udržiavali čulé obchodné styky napr. s Haličou. Vďaka diaľkovému obchodu bola v roku 1895 v Zborove založená aj sporiteľňa.
•Situácia zborovských Židov sa začala prudko zhoršovať po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939.
•Najtragickejším dňom v histórii obce Zborov je nedeľa 15. apríla 1942. Zborovskí Židia bili v Ten deň sústredení v modlitebni a v miestnom hostinci, kde boli ostrihaní a oholení. 430 zborovských Židov bolo potom transportovaných na bardejovskú železničnú stanicu a odtiaľ do vyhladzovacích táborov.
•Legálne zostal v Zborove iba jediný Žid, zubný lekár Benjamin Reich s rodinou.
•Majetok Židov bol zoštátnený, rozkradnutý a predaný na dražbách.

Mario Hudák

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Žviduje sja ujko Vasyľ svojoho znamoho-policajta?
-A teper ťažko bŷty policajtom?
-Bars ťažko, nova doba, nova technika, reforma, vedomosty, boj z korupcyjov a iši nam i pyšťkŷ (pyšťalkŷ) vzjaly...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať