ČISTÁ RUSÍNSKA DUŠA MICHALA ZAVACKÉHO

 

Moja duša, mysliaca na strateného kamaráta Miša, ma donútila napísať týchto zopár reminiscencií. Boli sme rovesníci, ale, paradoxne, sme sa stretávali takmer výlučne kvôli človeku, ktorého sme nikdy živého nevideli. Áno, Andy Warhol. Takmer pred štvrťstoročnicou začal Mišo organizovať rusínsky festival v Mikovej venovaný Andymu Warholovi, svojmu príbuznému. Rodné meno matky Andyho Warhola je Zavacká. Miková je rodisko oboch rodičov nášho slávneho umelca. S organizovaním festivalu som mu pomáhal aj ja, hlavne prvých asi 5 – 7 ročníkov, keď potre­boval Warholov portrét na pódium a dokonca som v úvodných častiach festivalov mal krátke príhovory o našom veľkom rusínskom umelcovi – svetoznámom Američanovi. Mišo mi na festivale dával priestor aj ako autorovi dokumentov o Warholovi a takisto ako muzikantovi, spevákovi či porotcovi. No neskôr mi jedného dňa povedal: „Ďoďu, našym ľuďom netreba andrgraund, nepoznajut to, nechoťat ani nepotrebijut.“ Neľubylo sja mi to, ale mal pravdu. Okrem Warhola sme mali spoločné aj to, že on (i ja) sa poctivo staral o svoju dobrú, pre každého tú najlepšiu mamku, dochovali sme každú tú svoju, keďže nás obidve práve tohto roku opustili. Mišo bol workoholik, čo bola príznačná črta aj A. Warhola. WARHOLfest sa v jeho podaní vypracoval a vyprofiloval ako najväčší festival s niekoľkotisícovou návštevnosťou v širokom okolí. Kuly a Desmod, Kuko a Horkýže Slíže, Zuzana Smatanová, Ego, Rytmus, Svidníčanka Kristína, Honza Nedvěd, ale aj svetové hviezdy pop music Boney M, Modern Talking, Bad Boys Blue, aj keď čiastočne revivalové, to je len čiastočný výpočet interpretov. Michal Zavacký mal a naplnil predstavu multižánrového festivalu, kde samozrejme každoročne hrali najväčšie hviezdy folklóru, a to nielen rusínskeho, napr. Kandráčovci, Kollárovci, Rusynsky HoLoSy, Lúčnica a pod. Keď sa široké masy ľudí dozvedeli nespravodlivú správu, že mladý Michal Zavacký odišiel do večnosti, takmer každý si pomyslel, že je to obrovská škoda, že čo bude ďalej s festivalom. Je to významná kultúrna udalosť, toto Mišovo veľké dielo, jeho dieťa, ktorému sa tak poctivo dlhodobo a starostlivo venoval, že ho vypiplal od detstva, postavil na nohy, previedol cez problémovú pubertu až do úplnej dospelosti, pretože nemal rodinu ani deti. Takže verím, že toto jeho dospelé 24-ročné dieťa je už sebavedomé, pevne stojace na vlastných nohách, preto by malo byť schopné samostatnej existencie už aj bez pomoci svojho otca. V roku 2016 by mohlo a malo by osláviť štvrťstoročnicu svojej existencie! Tento festival by určite mal niesť okrem Warholovho aj meno Michala Zavackého, pretože on jediný držal a udržal tento festival pri živote napriek každej nepriazni, hlavne finančnej. Práve on obetoval kvantum nespočítateľného času, úsilia, práce a v neposlednej miere aj peňazí na chod festivalu. Vďaka Mišvi Miková nie je tou zaspatou ani zaspávajúcou obcou, aká je typická pre náš ekonomicky slabý východ, či severovýchod Slovenska. Aj ja rád pomôžem, aby Mišov warholovský rusínsky festival v Mikovej prežil a rozvíjal sa ďalej. Mišovi sa podaril ešte jeden husársky kúsok. Američania majú údajne zmapovaný takmer každý deň velikána Warhola, ale tento konkrétny fakt o jeho rodine netušia ani najlepšie, najpresnejšie a najpravdivejšie biografické knihy. Nie kunsthistorici, ale jedine on – Mišo Zavacky bádaním po archívoch zistil podrobné fakty o živote Andyho rodnej prvorodenej sestry, vrátane dátumov narodenia i úmrtia. Podľa mňa je to svetový objav.

 

Navždy mi ostanú v pamäti vryté spomienky na Miša. Spomedzi nich aspoň dve. Píše sa rok 1994 a my s Mišom sme spoločne na historickom otvorení inštitúcie The Andy Warhol Museum, Sandusky St. 117, Pittsburgh, Pennsylvania, za veľkou mlákou, v krajine neobmedzených možností – v AMERIKE. Je PIATOK TRINÁSTEHO – special crazy warholovský deň, máj. Opening ceremony je v plnom prúde, strýko Sam na dlhočizných obrovských chodúľoch sa promenáduje na širokej avenue v Pittsburghu, v rodnom meste Andyho Warhola – Andrijka, ktorého otec Andrej Varchola je z Mikovej – It`s Oh Key! Vo vnútri 7-poschodového múzea naplneného asi 40-tisícami Warholových originálov – vo vstupnom foyer je na stene do kovu vygravírovaný nápis o Warholovom pôvode: CARPATHO-RUSYN. Brat slávneho Andyho, John Warhola, ktorý nás ubytoval do hotela Holiday Inn, nám na druhý deň povedal: „Šytky ste byli u federalni televiziji.“ S Johnom sme boli na hrobe ich rodičov – WARHOLA a na hrobe jeho slávneho brata ANDYho. V nedeľu nás John zobral k sebe domov na slávnostný nedeľný obed, ktorý sme spolu s Mišom strávili s jeho celou rodinou. Druhý, pre Miša typický zážitok je starý len zopár rokov, myslím 2 či 3. Stalo sa to nad ránom po skončení mikovského festivalu. V areáli školy sa motali nejakí Stropkovčania. Mišo im povedal: „Chlopci, poďte, dam vam guľaš.“ Oni mu odpovedali: „Ujo, ale my nemáme peniaze.“ Mišo im dobrosrdečne odpovedal: „Šak ja od vas ani žadny neprošu.“ A dal sa im najesť. Ešte dodal: „Raz ňa tu nebude, budete na ňa v dobrim spomynaty.“ Dobrák Mišo, a ani nikto z nás, netušil, že sa to, bohužiaľ, tak rýchlo naplní. A tak teraz všetci spomíname na jeho skvelé, jednoduché, ale veľmi dobré a milé rusínske srdiečko, na jeho čistú a nezištnú ľudskú dušu, na jeho úžasnú pohostinnosť, keď vyhostil doslova každého, počnúc veľaváženými pánmi sponzormi až po jednoduchých ľudových ľudí a to dokonca každý rok dvakrát. Počas festivalu a potom neskôr organizoval, nazvime to, dozvuky. Michal nemal pokoja, keď skončil jeden ročník, okamžite mu začínala práca, organizovanie a premýšľanie ako urobí nasledujúci, akých umelcov pozve a kto bude na pódiu vystupovať o rok. Michal bol nielen dušou, srdcom, mozgom, ale aj rukami festivalu, obetoval mu všetko, čas, prácu, úsilie i peniaze. Žil hekticky, pretože svoj život naplnil prácou a to sa mu stalo aj osudným. Entuziazmus Michala Zavackého bol príznačný, príkladný a nákazlivý. Takého organizátora ťažko nájsť, pochybujem, že vôbec existuje, a aj preto nám Michal bude veľmi chýbať. 

Vičnaja pamjať Myxalovi.

 

Mgr. Jozef Keso Keselica

 

Autor: redakcia