Človek, ktorý vyoral hlbokú brázdu na kultúrnej nive

K životnému  jubileu Štefana Ladižinského 

Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v maličkej  rusínskej obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa . Táto osobnosť je veľmi známa a významná na úseku rozvoja hudobného života nielen v rámci  nášho regiónu, ale aj  v rámci  bývalého Československa.

          

V rokoch 1931- 1936 žil v Malcove a v Prešove. V Malcove bol jeho  otec gréckokatolíckym  farárom.  Základnú školu navštevoval v Malcove a v Prešove. V rokoch  1936 – 1939 študoval na   Gréckokatolíckom ruskom gymnáziu v Prešove.  Počas štúdia bol členom balalajkového orchestra, ktorý založil  a viedol  známy hudobný skladateľ Juraj Cimbora, ktorý sa zaoberal  spracovaním  ľudových piesní  najmä z rusínskych  regiónov  východného Slovenska.

 

Štefan  Ladižinský svoj hudobný talent  ďalej úspešne rozvíjal v mnohých súboroch. V rokoch 1945 - 1948 bol zakladateľom  a dirigentom  Orchestra  slovenskej hudby v Bratislave. Počas vojenskej prezenčnej služby  založil   súbor ľudovej tvorby a bol jeho vedúcim. Od roku 1950 súbor bol  nazvaný  Vojenský umelecký súbor  kpt. Nálepku. V roku 1953-1954 bol  umeleckým vedúcim súboru  Ústredného domu  čs. armády a v roku 1954  sa stal dramaturgom  Armádneho vojenského súboru Víta Nejedlého.

 

Práve zásluhou  Štefana Ladižinského  jedno zo svojich  prvých vystúpení tohto umeleckého vojenského súboru bolo v apríli 1954 v Bardejove.

 

Šesťročný pobyt  v Prahe  sa stal    pre mladého  Štefana  takpovediac univerzitou  odborného   rastu. Tu dostal možnosť  nadviazať  plodnú spoluprácu s inými súbormi, tu sa spoznal s mnohými  poprednými  osobnosťami  umeleckej sféry,  najmä s predstaviteľmi hudobno-skladateľskej  tvorby.  Osobitne treba vyzdvihnúť  spoluprácu s Emilom  Františkom Burianom ,  ktorý na  jeho básnické texty  skomponoval  celovečernú kantátu  „Mier na oceli“,  ktorej   premiéra sa stala celoštátnou  záležitosťou.  Skladateľ Emil František Burian bol český národný  umelec, plukovník vtedajšej  Československej ľudovej  armády a autor  poetického textu,  nádejný autor  - mladý kapitán rusínskej národnosti zo Slovenska. 

 

Úspechy Štefana Ladižinského boli vysoko hodnotené aj u kompetentných  predstaviteľov  kultúrnej sféry  Prešovského kraja , čo sa plodne prejavilo  pri riešení  problémov profesionálneho  súboru PUĽS v Prešove, ktorý sa v tom čase  dostal do existenčnej krízy.  Vtedy došlo k rokovaniu medzi súborom Víta Nejedlého, ministerstvom národnej obrany a funkcionármi Prešovského kraja. Na základe výsledkov toho rokovania sa novým pôsobiskom Štefana  stáva Prešov.  Po príchode do Prešova sa stál umeleckým  vedúcim súboru PUĽS.  Jeho príchod do Prešova znamenal podstatné  oživenie  súboru a zmenu obsahového  zamerania.,  V súbore sa začína presadzovať nová koncepcia repertoáru, ktorej hlavnou myšlienkou  bolo, že PUĽS nesmie byť  výsostne  ukrajinským súborom, ale mal by odzrkadľovať v prvom rade  piesne a tance rusínskych  regiónov východného Slovenska a ich  obyvateľov. 

 

Spor o tom, či  má byť PUĽS viac „ukrajinský“ alebo „poddukelský“, sa dokonca  riešil   na  úrovni KV KSS v Prešove.  Záverečné rozhodnutie  by sa dalo vyjadriť slovami:  „Nechajte  Ladižinského  pracovať  tak,  ako on chce. Keď výsledky budú zlé, potom zasiahneme my!“ Ako sa čoskoro ukázalo, výsledky boli dobré. Keďže obecenstvo  na vystúpeniach programu PUĽS-u, ktoré  sa  v omnoho väčšej miere zameralo na folklór nášho regiónu, než na zahraničné  vzory zo sovietskej Ukrajiny,  bolo nadšené. Choreografiu v súbore mala na starosti  Melánia  Nemcová,  ktorá prispela k novému prejavu tanečnej zložky. 

 

Súbor PUĽS dostal  náležitú  podporu od   viacerých popredných  hudobných skladateľov a choreografov, ako aj od verejnosti pri ich vystúpeniach.  Bola naviazaná  spolupráca s hudobným skladateľom  T.  Andrašovanom, národným umelcom V. Dobiášom a mnohými ďalšími autormi kultúrnych programov. 

 

V nasledujúcom období  sa Štefan  Ladižinský  stáva  šéfdirigentom  SĽUK-u, námestníkom generálneho riaditeľa  Slovkoncertu,  zakladateľom a riaditeľom  Štúdia S v Bratislave. Okrem bohatej uvedenej činnosti pomáhal mnohým  ochotníckym  súborom. Vydal  zborník  pozostávajúci z 120 rusínskych ľudových piesní.

 

 Po odchode do dôchodku svoju činnosť zameral na prácu v bratislavskom  gréckokatolíckom  speváckom zbore  Kirillomethodeon a úpravám  piesní pre tento, ale aj in zbory.  K jeho autorským   počinom patrí vydanie publikácie   „Spev v liturgii sv. Jána  Zlatoústeho“  v zborovej úprave ,  ako aj mnoho ďalších  vyše  stovky  duchovných piesní .

 

O jeho veľkej láske  k duchovnému a národnému dedičstvu našich predkov svedčí aj to, že sa aktívne  zapojil  do činnosti  občianskeho združenia  Rusínska obroda,  ktoré vzniklo ešte v bývalom  Československu. V rokoch 2001- 2002 bol jeho predsedom.

 

Mesto Bardejov  prostredníctvom  oddelenia kultúry mestského úradu  a za veľkej pomoci Štefana Ladižinského  organizovalo   v uplynulých rokoch  v Bardejovských Kúpeľoch  úspešnú prehliadku  dychových hudieb pod  názvom  „Slovenské tango“. Takmer 15-ročná spolupráca  s pánom Ladižinským bola veľmi prospešná pri organizovaní tejto prehliadky, na ktorú mnohí účastníci dnes  nostalgicky spomínajú.

 

 Štefan  Ladižinský sa začiatkom marca  dožíva  významného životného jubilea 90 rokov  života.  Jeho  prežité roky,  naplnené plodnou činnosťou na kultúrnej nive národov a národností  bývalého  Československa i samostatného Slovenska, predstavujú  veľký prínos  pre rozvoj tak profesionálnych, ako aj ochotníckych súborov umeleckej tvorivosti,  ktoré nám  stále prinášajú radosť i potešenie.

 

Do ďalších  plodných  rokov želám jubilantovi „Mnohaja i blahaja lita...!“

 

Ivan Bandurič, st., Bardejov