Čo bráni v rozvoji východu

 
Prečo severovýchod Slovenska zaostáva za ostatnými regiónmi? Čo sa s tým dá robiť a dokedy bude trvať tento stav? Aké má perspektívy najvýchodnejší cíp nášho štátu?
Okolo týchto otázok sa krútilo utorkové podujatie zapadajúce do cyklu stretnutí, ktoré pravidelne organizuje Združenie inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave. Hlavnými hosťami besedy boli tentoraz sociologička a vysokoškolská učiteľka Ľuba Kráľová z Prešova a politológ Alexander Duleba. Podujatie finančne podporilo ministerstvo kultúry v rámci Programu národnostných menšín 2010.
 
Moderátorka Táňa Rundesová začala besedu už pomaly obligátnou otázkou o tom, aké sú dôvody, ktoré vedú k priepastnému rozdielu životnej úrovne východu a západu Slovenska. Alexander Duleba ich na mnohých fórach rozobral už veľakrát, ale v rámci zahrievacieho kola utorkovej besedy ich opäť v krátkosti zhrnul do niekoľkých bodov: Naši ľudia na východe sa stavajú k neriešeným problémom často tak, ako keby čakali, že ich niekto vyrieši za nich. Za ďalšie – žiadna vláda doteraz nerealizovala na východe systémové zmeny, stále sa o nich len hovorí. Za ďalšie – naši ľudia, ktorí odídu z kraja, už prestanú mať jeho rozvoj ako svoj prioritný záujem. Za ďalšie – žiadna relevantná politická strana v parlamente doteraz nechcela presadiť zmenu volebného systému tak, aby sa Slovensko zmenilo z jedného na viac volebných obvodov, čo by posunulo pôsobenie zvolených poslancov do regiónov. „Nesúhlasím však s tým, že by ľudia na východe boli pasívni,“ oponovala spolubesedníkovi Ľuba Králová. „Oni totiž zakaždým doplácajú na to, že všetky systémové kroky, ktoré sa robia, sú zamerané proti regiónom. Tieto kroky nemôžu presadiť jednotlivci, to treba robiť organizovane.“
 
Obaja rečníci sa dotkli aj mnohých menších problémov, ktoré nie sú až také viditeľné, ale v dôsledkoch vedú na východe k vyľudňovaniu dedín a pustnutiu poľnohospodárskych plôch. Napríklad, je tu neriešená sociálna situácia najstarších obyvateľov, ktorým akútne chýbajú domy a služby pre seniorov, je tu odliv okolo 70-tisíc ľudí, ktorí dochádzajú za prácou mimo Prešovského a Košického kraja, absentujú diaľnice, čo brzdí príchod väčších investícií. „Ale ešte aj takí mimoriadne schopní ľudia, ako je starosta Kechneca, vďaka ktorému je v jeho obci najväčší priemyselný park na východe, narážajú na bariéry. A doplácajú napríklad aj na rozhodnutia vlády. Tej vlády, ktorá radšej preferovala umiestniť investíciu PSA-Citroen na západ do Trnavy, a nie na východ, hoci to tam rovnako mohlo byť,“ argumentovala Ľuba Kráľová.
 
Niektoré otázky sa dotkli aj nedávneho pobytu Alexandra Dulebu na Ukrajine. Moderátorka sa spýtala napríklad aj na perspektívy vstupu nášho východného suseda do Európskej únie, ale taktiež na zlepšenie vzájomných ekonomických vzťahov. Schengenská hranica a mnohé iné obmedzenia totiž limitujú cezhraničné podnikateľské možnosti. Ako zdôraznil politológ, Ukrajina je už odvlani členom Svetovej obchodnej organizácie WTO a veľmi intenzívne prebiehajú aj rozhovory o uvoľňovaní ďalších obchodných bariér. „Nebude to trvať snáď viac než dva – tri roky, kým sa rozhovory ukončia a s Ukrajinou budeme môcť očakávať oveľa jednoduchší obchodný režim, než je doteraz. Potom je celkom reálne, že sa objem obchodu cez slovensko-ukrajinskú hranicu zdvoj- až strojnásobí,“ vyslovil svoj odhad politológ. Na rozdiel od obchodných vzťahov však vstup do únie je podľa neho ešte otázkou veľmi vzdialenej budúcnosti. Ak vôbec.
 
Do besedy sa svojimi postrehmi a otázkami živo zapájali aj ľudia z obecenstva. A nebolo ich málo. Sála v budove Doprastavu, kde sa akcia konala, sa takmer zaplnila. Príjemné bolo, že téma utorkovej diskusie pritiahla nielen seniorov, ale aj množstvo mladších ľudí sympatizujúcich s východom Slovenska – tí tvorili viac než polovicu publika.
 
(run)  

Fotografie z podujatie nájdete tu: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=5299&l=sk