Čo by bolo, keby v Mlynkoch šlo o Rusínov

Barbora Tachecí, bývalá šéfka českého Rádiožurnálu, urobila na najpočúvanejšej verejnoprávnej stanici v Českom rozhlase 1 (ČRo 1) dramatické programové zmeny, ktoré vyvolali vlnu odporu. Takmer štrnásťtisíc ľudí podpísalo petíciu iniciatívy „Nechceme preladiť, nemáme kam“, proti novému štýlu rádia. Generálny riaditeľ ČRo šéfku Rádiožurnálu z funkcie odvolal a vrátil vysielanie do pôvodnej podoby.

V maďarskej dedine Mlynky sa mali slovenskí občania vysťahovať zo Slovenského domu. V pondelok prišiel horúcu kauzu riešiť osobne maďarský prezident László Sólyom po tom, ako kauza prekročila hranice obce. Po medializácii kauzy vyjadril znepokojenie so situáciou aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) a rezort diplomacie si pozval na rozhovor maďarského chargé d´affaires na Slovensku. Podpredseda vlády pre národnostné menšiny Dušan Čaplovič (Smer-SD) plánuje so svojím maďarským partnerom Pétrom Kissom rozoberať situáciu v Mlynkoch. Do prípadu, kde chcela miestna samospráva (v ktorej majú Slováci väčšinu) vysťahovať Slovákov zo Slovenského domu, sa zapojili nielen maďarskí, ale aj slovenskí vládni predstavitelia. Prípad skončil až v europarlamente. Šéfov parlamentných výborov o tom písomne informovala europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD). Pán Slota ku „kauze Mlynky“ zvolal mimoriadnu tlačovú konferenciu.

Pozrime sa však na iný prípad zaobchádzania s národnostnou menšinou. Na Slovensku sa s národnostným vysielaním Slovenského rozhlasu dejú čudné veci. Nielenže sa už druhý raz v krátkom čase menila vysielacia štruktúra, ale vypli aj strednovlné vysielače, a to takým necitlivým spôsobom, že rusínsky región na východe Slovenska je bez pokrytia signálom národnostného Rádia Patria.

Hlavnou činnosťou Slovenského rozhlasu je pritom podľa Zákona č.619/2003 okrem iného vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku. Slovenská republika sa prijatím medzinárodných noriem zaviazala napr. k dodržiavaniu Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov (ďalej charty) prijať nasledujúce opatrenia:
- aby prevádzkovatelia ponúkali programy v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
- podporovať a uľahčiť pravidelné vysielanie rozhlasových programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch.

Gesciu nad menšinami má Dušan Čaplovič. Áno, práve ten, koho tak pobúrila kauza slovenských organizácii v maďarských Mlynkoch. Dodržiavanie charty na Slovensku „zastrešuje“ ministerstvo zahraničných vecí, ktorého šéf Ján Kubiš dohováral maďarskému chargé d´ affaires, že práva menšín sa musia v Európe v 21. storočí rešpektovať.

Niet ani najmenších pochýb, že práva Rusínov sú v oblasti rozhlasového vysielania pošliapávané. Slovákom v Mlynkoch musíme so závisťou zablahoželať, že našli spôsob, ako rozbúriť hladinu nielen na maďarskej a slovenskej politickej scéne, ale dostať svoje problémy až do európskeho parlamentu. Sme teda svedkami toho, ako „hlas ľudu“ slávil úspech nielen v Čechách, ale aj v Maďarsku. A ako budú vyriešené oprávnené nároky Rusínov na Slovensku? Presvedčia nás naši politici, že hodnoty demokracie a dodržiavanie zákonov sú im vlastné a že ich nedávne reakcie neboli len farizejstvom, prispôsobeným mediálnemu efektu?

Nech už sú ich reakcie akékoľvek, jeden príklad by sme si od predstaviteľov slovenskej vládnej garnitúry mali predsa len zobrať – predostrieť naše problémy na „európsky stôl“, a to pekne rýchlo, kým je „prípad Mlynky“ ešte horúci...

janlipinsky
e-rusínFÓRUM

Poznámky:
(1) Diskusie na webových stránkach denníkov na tému úrovne postavenia Slovákov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku dosahujú rekordné návštevnosti. Na tému reciprocity neraz vzplanú aj vášne. Slovenskí politici presviedčajú verejnosť o nadštandardných právach menšín u nás. Navrhujem besedu posunúť ďalej, pozrime sa, ako sa práva menšín rešpektujú voči tým, čo nemajú vlastný štát a sú teda najviac zraniteľní. Navrhujem komplexné posúdenie starostlivosti o Rusínov na Slovensku a v Maďarsku. Celkový počet Slovákov na území Maďarska v roku 2001 bol: 17 693 Slovákov; 11 816 osôb so slovenským materinským jazykom; 18 056 osôb ovládajúcich slovenský jazyk (zdroj Wikipedia), čo je evidentne menej než Rusínov na Slovensku. Apropo, odkiaľ majú slovenské organizácie peniaze na nájom priestorov? Na Slovensku si taký luxus dovoliť nemôžeme.

(2) My nemáme dostatok informácii, či má pravdu generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková, ktorá tvrdí, že nedostala dostatok peňazí na pokrytie nákladov na strednovlné vysielače, alebo majú pravdu členovia vlády, ktorí tvrdia, že rozhlas zle hospodári. Nakoniec, poznanie pravdy naše práva nenaplní.