Čo prinieslo výročné zasadnutie členov a sympatizantov Regionálneho klubu Rusínskej obrody

V podvedomí tlelo sčítanie
Býva dobrým zvykom, že každá organizácia si po uplynutí istej doby vyhodnocuje svoju činnosť. Nie inak to bolo aj v predminulý štvrtok (12. mája), kedy sa takto stretli členovia a sympatizanti Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove, aby si zbilancovali, čo sa im podarilo, prípadne aj nepodarilo za uplynulý rok uskutočniť. Napriek tomu, že v ten podvečer sa v priamom prenose vysielal dôležitý hokejový zápas nedávnych majstrovstiev sveta, na počte účastníkov to však nijako nebolo poznať. Práve naopak. V jedálni Spojenej školy Juraja Henischa, ktorá je už tradičným miestom týchto stretnutí, sa zišla asi stovka hostí, ktorí neľutovali čas a prijali pozvanie na toto spoločenské posedenie.

Podujatie otvorila podpredsedníčka bardejovskej organizácie Rusínskej obrody Viera Juričová, ktorá srdečne pozdravila všetkých hostí. S veršami básne od Emila Kubeka „Nit, my nepomreme", ktorého literárnu tvorbu dlhé roky propaguje o. František Dancák, potom vystúpila Erika Kovalčíková zo Snakova. Následne sa k prítomným prihovoril aj predseda Regionálneho klubu Ivan Bandurič. Vo svojom vystúpení pripomenul ťažiskové kultúrno-spoločenské podujatia, na príprave ktorých sa každoročne spolupodieľa bardejovská organizácia Rusínskej obrody. Okrem folklórnych festivalov v Beloveži, Kružlove, Hažlíne či Nižnej Polianke, k nim možno zaradiť aj účasť na vydaní zborníka prác, ktoré odzneli počas odborného seminára, venovaného problematike národného obrodenia Rusínov v 19. a 20. storočí. Ten sa uskutočnil pred necelými dvomi rokmi práve v Bardejove, pričom na jeho príprave sa okrem Regionálneho klubu podieľalo aj Slovenské národné múzeum - Múzeum rusínskej kultúry v Prešove.

Všetky tieto, ale aj inšie podujatia, by sa však neuskutočnili bez úzkej spolupráce s ďalšími organizátormi, najmä so samosprávami príslušných obcí, a samozrejme so všetkými účinkujúcimi, zblízka či zďaleka. Osobitné poďakovanie preto patrilo nielen samosprávam týchto obcí, ich terajším či bývalým starostom, z ktorých viacerí boli prítomní na štvrtkovom podujatí, ale aj účinkujúcim z Beloveže, Becherova, Snakova, Chmeľovej, Hažlína, Kružlova, Bardejova, a podobne.

Aká však bude budúcnosť týchto podujatí, o tom do značnej miery rozhodnú výsledky tohtoročného sčítania ľudu. Napriek tomu, že svoju národnosť by si mal každý človek nosiť hlavne v srdci, sú chvíle, kedy je potrebné ju vyjadriť aj čímsi  hmatateľným, čo sa dá napríklad vyjadriť vyplnením kolónky v sčítacom hárku. Reálna prax, aj na základe dlhoročných skúsenosti v tejto oblasti, je totiž taká, že o existencii alebo neexistencii mnohých hodnotných podujatí či iných zaujímavých projektov, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť spoločenského života v našich obciach a mestách, častokrát rozhodujú strohé výsledky sčítania ľudu, než to, čo nosí človek vo svojom srdci. Aj na to by preto mali ľudia pamätať, keď budú vyplňovať svoje sčítacie hárky.

Po tejto úvodnej, hodnotiacej časti, podujatie pokračovalo kultúrnym programom, v ktorom sa svojím sólovým či skupinovým spevom postupne predstavili: Viktória Kožená a Martin Slota z Bardejova, Zuzana Jakubováa Kristína Fečaninová zo Snakova, Ženská spevácka skupina seniorov z Kurova, pod vedením Žofie Molčanovej, súrodenci Šurkalovci z Becherova a kružlovské spevácke trio Maňková, Šoltísová, Mauerová.

Za osobitnú zmienku stojí úryvok zo stredoškolskej rétorickej práce Petra Čuláka, vlaňajšieho absolventa Gymnázia L. Stôckela, ktorý v rámci programu prečítala konferencierka večera Mária Šurkalová, mimochodom taktiež absolventka tejto školy a terajšia poslucháčka Prešovskej univerzity. Peter Čulák, ako mladý chalan, sa vo svojej slohovej práci vyznal z toho, ako postupne začal objavovať svoje rusínske korene, ktoré boli pre neho veľmi dlho neznáme, takmer až utajené. Keď najprv začal spoznávať reč svojej babky, s ktorou sa rozprávala jeho mama, neskôr aj rusínske tradície, dejiny a osobnosti, tak zistil, že sa vlastne nemá začo hanbiť. To ho napokon priviedlo k rozhodnutiu, že sa naďalej bude zaoberať „bohatou históriou svojho národa, roztrúseného po celom svete", dokonca aj svoje deti naučí rusínsky jazyk i azbuku.

Záver podujatia patril tradičnému oslavnému chorálu „Na mnohaja i blahaja ľit". ktorý spoločne a postojačky (tak ako sa patrí) zaspievali účinkujúci, spolu s účastníkmi stretnutia. Stretnutie Rusínov a sympatizantov potom pokračovalo až do neskorých večerných hodín neformálnym posedením pri ľudovej hudbe Jána Pavúka z Kurova, chutnom guláši a výborných koláčoch, ktoré napiekli šikovné ruky žien z Chmeľovej a Beloveže. To všetko ešte viac umocnilo príjemnú a pohodovú atmosféru, aká v ten štvrtkový podvečer vládla v jedálni Spojenej školy J. Henischa.

 

-šn-