Čo Rusínom zabezpečí, aby prežili?

Otázku, čo zabezpečí prežitie národa, si kladú Kosovčania, Baskovia, Kurdi, na Slovensku možno Bulhari, Karpatskí Nemci, ale i Gorali či Šarišania. Na túto otázku existuje mnoho názorov a mnoho odpovedí. Kladú si ju prirodzene aj predstavitelia Rusínov, prevažne inteligencia, ktorá chce, aby národ skutočne prežil.

Ďalšia časť Rusínov je k tejto otázke indiferentná, ale pripúšťa, že na záchranu ich národa treba niečo robiť. No a napokon totálni „rusínski racionalisti“ tvrdia, že otázka národnostná už v novej Európe nemá miesto a nie je vôbec potrebné sa ňou zaoberať, dodávajúc, že ak žijeme na Slovensku, máme si všetci uvádzať národnosť slovenskú. Takýto postoj by asi pobavil hrdého Maďara a ak by náhodou Rusín trval na svojom, brat Maďar by mu uštedril lekciu na tému, čo v praxi znamená národná hrdosť a patriotizmus. Toto školenie by určite pomohlo aj Rómom, no paradoxne aj Slovákom žijúcim v Maďarsku.

Európa nebude jednofarebná
Zo súčasnej situácie v Európe je zjavné, že Európa asi len ťažko bude jednofarebná. Národné pnutia sa vždy s historickou pravidelnosťou vynárajú, aby potom na istý čas utíchli a opäť sa po skoncentrovaní a nabratí rýchlosti objavili na vlne dejinných zmien v tom ktorom regióne. To je aj prípad Karpatských Rusínov, ktorí žijú na rozhraní Slovenska, Poľska a najmä historickej Podkarpatskej Rusi, kde žije najväčšia časť príslušníkov tohoto malého národa bez vlasti.
Rusíni žili v Uhorsku najprv s privilégiami, potom ich v Uhorsku stratili a čelili maďarizácii. Vznik Československa s integrálnym územím Podkarpatská Rus znamenal vrchol v dejinách Rusínov. Potom však prišla vojna, Podkarpatská Rus sa stala súčasťou Maďarska a následne od roku 1946 ju mal v područí stalinský systém ako súčasť Sovietskeho zväzu, aby po vyše 40 rokoch sa v roku 1991 tzv. Zakarpatská Ukrajina vraj definitívne stala súčasťou Ukrajiny.

Odraziac sa od dejinných krívd, ako prioritný bod pri zabezpečení ďalšej existencie Rusínov ako národa treba, aby Európa zaregistrovala Rusínov a podporila v súčasnosti prebiehajúci proces snáh o autonómne postavenie teritória Podkarpatskej Rusi v rámci Ukrajiny. A vôbec, aby štát Ukrajina, usilujúci sa o európsku integráciu, uznal Rusínov ako samostatnú národnosť. Ak európske inštitúcie upozornia na rusínsku otázku, bude to čiastočná satisfakcia za krivdy minulosti.

Byť dnes Rusínom je podľa jednej mienky moderné, opačné názory vychádzajú od staršej generácie, ktorá opovrhuje samotným pojmom Rusín či Rusnak, ktorý je pre mnohých synonymom Ruska, zaostalosti a v domácich pomeroch evokuje komunistickú ideológiu, reprezentovanú „východniarom“ rusínskeho pôvodu Vasilom Biľakom.

Prirodzene, Rusíni na Slovensku sú v inom a určite lepšom postavení. Sú štátom uznaní, finančne primerane podporovaní, majú ako-tak samostatné rozhlasové a televízne vysielanie, vlastné divadlo. Nik im nerobí prekážky hlásiť sa k svojim koreňom. Čo teda s Rusínmi na Slovensku, aby tento autochtónny národ Karpát, ktorý má v súčasnosti na Slovensku štatút národnostnej menšiny, prežil?

Priority Rusínov
Môžeme hovoriť o štyroch prioritných oblastiach: školstvo, médiá, cirkev a samozrejme politika. To sú nástroje na záchranu Rusínov. A slovo záchrana nie je vôbec nadnesené. Aj preto musí pokračovať proces záchrany či obnovy národa, započatý po roku 1989, avšak v modernom ponímaní veci. Dnes nestačí vydávať tlač, ktorá má iba veľmi malý dosah na obyvateľov a zameriavať sa len na podporu zvykov, tradícií a folklóru, ktoré v konečnom dôsledku neprebúdzajú národnú uvedomelosť. Význam školstva netreba veľmi zdôrazňovať, každý chápe jeho prvoradú úlohu. Je akútna potreba zriadiť v asi 90 obciach Prešovského kraja školy s vyučovacím jazykom rusínskym. Rovnako tak zriadiť rusínske gymnázium a masívne vplývať na mladých Rusínov, aby študovali odbor rusínsky jazyk a literatúra na Prešovskej univerzite, čím by sa zabezpečil dostatočný počet kvalifikovaných rusínskych učiteľov.

Takmer nevyhnutnosťou sa stáva založenie súkromného rádia a televízie, ktoré by vysielali na celé územie Karpatskej Rusi a zohrávali by významnú funkciu pri vzájomnom poznávaní sa Rusínov v jednotlivých krajinách. Keďže gréckokatolícka cirkev veľmi citeľne napomáha procesu asimilácie Rusínov, je potrebné vyznačiť rusínske farnosti a žiadať Vatikán o menovanie gréckokatolíckeho biskupa pre Rusínov. A napokon, v poslednom období sa viac a viac vynára potreba politickej účasti Rusínov na správe veci verejných. Nie je nepredstaviteľná tiež kultúrna autonómia Rusínov v rámci Slovenska.

To sú priority, na ktoré treba samozrejme veľké finančné dotácie a tiež politickú podporu. Mnohé napovie ďalší osud Podkarpatskej Rusi i smerovanie Ukrajiny. Už dnes je však jasné, že Rusíni strácajú počty, o udržanie identity však urputne bojujú. Ak však ich identita ostane na úrovni krčmových rečí, nádej na lepšiu budúcnosť je ohrozená. Rusíni však jednoznačne musia nájsť svoju stratenú politicko-národnú identitu. A preto otázka mať svoje samosprávne územie sa javí z dlhodobého hľadiska ako jediné východisko.

Peter Krajňák ml.

Euro-Domino.sk - sloboda názoru