Čo z histórie Rusínov vyplýva pre súčasnosť? Ako ďalej? Časť II.

 
Funkcionári rusínskych občianskych združení, členovia komisií pre hodnotenie projektov predkladaných Vláde SR a Ministerstvu kultúry SR, ale aj redaktori rusínskej tlače, rusínskej redakcie rozhlasu aj televízie, mali by dbať o rozširovanie a prehlbovanie svojich odborných vedomosti o histórii a kultúre Rusínov a hlavne o príčinách a negatívnych dôsledkoch ukrajinizácie Rusínov. Je potrebné vedieť čo je pre Rusínov užitočné a čo je škodlivé. V dôsledku nevedomosti sa v rozhodnutiach funkcionárov aj v mediálnych prostriedkoch veľmi často od roku 2000 propagujú „neužitočné fámy“ o rozhodujúcej úlohe „hudobno-tanečných festivalov“ ako o jedinej možnej forme záchrany rusínstva. V porovnaní z rokmi 1990-2000 je to krok dozadu.  

Občas sa správajú ako „blázni“, ktorí nevedia čo robia. Medzi iným  vychvaľujú aj folklórny festival neexistujúcej kultúry Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku, v Kamienke, či v Bardejove, lebo kultúrny program bol dobrý. Dobrý program bude vždy, keď ho robia odborníci muzikanti,  speváci, tanečníci a choreografi. Tu sa redaktori či funkcionári chcú hrať na umeleckých odborníkov. Ale hlavným poslaním rusínskych redaktorov a funkcionárov v obrodeneckom hnutí je,  v prvom rade hodnotiť či je program  národný alebo je protinárodný. Rusínsky, alebo protirusínsky.   A práve tu sa umelo a možno aj nevedomky  „vyrába lož“ a manipuluje sa  s rusínskym divákom aj čitateľom tlače pretože, sa im predkladá nepravda o rusínskej kultúre, keď sa rusínska kultúra prezentuje ako ukrajinská, po ukrajinsky alebo ešte horšie, ako kultúra Rusínov-Ukrajincov, čo je totálna demagógia. Rusínski redaktori, ani funkcionári proti tomu verejne neprotestujú a nevysvetľujú ako to má byť správne.   A  čo je ešte horšie, že poniektorí funkcionári rusínskych občianskych združení pri tom „cigánstve“ ešte aj „robia asistentov“. Ak vysoko postavený funkcionár v rusínskom hnutí sa vyjadrí že, je dobre ak festival v rusínskej obci robí aj ZRUS v Prešove, lebo peniaze do obce dostanú od ROS aj od ZRUS, tak nám je jasné že, v rusínskom hnutí  sú „zapojení“ aj ukrajinizátori, ktorí  „rozmýšľajú nad spoluprácou a správnosťou spoločných postupov“ samozrejme vo vlastný prospech, a funkcionári rusínskych občianskych združení  iba bezmyšlienkovite plnia ich vôľu.

Funkcionári občianskych rusínskych združení, členovia komisií pre projekty a redaktori rusínskych redakcií, by mali mať jasnú predstavu, ako rusínska kultúrna spoločnosť má vyzerať, kam smeruje, s kým komunikuje, a čím sa má zaoberať. Svoje vedomosti by mali prehlbovať  aspoň  každoročným navštevovaním Medzinárodnej letnej školy rusínskeho jazyka a kultúry v Prešove, ktorá je v súčasnosti najvyššou formou mimoškolského vzdelávania pre dospelých Rusínov nielen na Slovensku, ale aj pre zahraničie. A práve z absolventov tejto školy by sa mali vyberať a formovať vedúce funkcionárske tímy do rusínskych občianskych združení či, členovia komisií na hodnotenie projektov, ale aj redaktori do rusínskych novín, rozhlasu a televízie. Tak by bol zabezpečený neustály odborný  vedomostný rast Rusínov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.   Žiadne špekulatívne mocenské postupy jednotlivých „chytráckych“ skupín v rusínskom hnutí nás zo žiadnej národnostnej problematiky nevytiahnu, iba narobia ďalšie problémy, ktoré niekto neskôr bude musieť po  nich napravovať.

Posledný kongres Rusínov, ktorý bol v Maďarsku, ukázal aká je nízka  vedomostná a najmä vernostná úroveň predstaviteľov Rusínov v oblasti obrodeneckej  problematiky. Predstavenstvo Rusínov sa na Svetovom kongrese Rusínov v Maďarsku nezmohlo ani na jednu schopnú protestnú vetu na obhajobu práv Rusínov na Ukrajine. Nezmohlo sa ani na obhajobu jedného z významných rusínskych osobnosti, filozofa a obhajcu rusínskeho národného obrodenia Dimitrija Sidora, pravoslávneho kňaza,  súdeného na Ukrajine za filozofické predstavy a za požiadavky smerujúce na uznanie ľudských práv  pre Rusínov na Ukrajine. Nezmohli sa na obranu svojho spolubojovníka, ktorý teraz, je na Ukrajine ukrajinským súdom nespravodlivo odsúdený, trpí za  Rusínov a ostal bez pomoci od svojich rusínskych partnerov vo svetovom rusínskom národnom hnutí.  Tu sa nejedná o kamarátstvo, ale o povinnosť rusínskych funkcionárov spolupracovať a pomáhať si navzájom pri presadzovaní myšlienky uznania rusínskej národnosti na Ukrajine. Nie slúžiť pätolizačským praktikám, ale právne podloženou formou sa pevne a neustále dožadovať svojich práv od predstaviteľov štátov a najmä od Ukrajiny.  

Členovia predstavenstva Svetového kongresu Rusínov sa tvárili, akoby nevedeli pochopiť, prečo by práve oni mali protestovať proti ukrajinizácii Rusínov na Ukrajine, prečo by práve oni mali obhajovať o. Dimitrija Sidora?  Také nevedomé myslenie a konanie na Svetovom Kongrese Rusínov, ktorý je najvyššou formou vyjadrenia predstav rusínskej filozofie o národnej nezávislosti,  je potupujúce nielen pre rusínske hnutie, ale je potupujúce a ponižujúce aj pre rusínsku národnostnú menšinu vo všetkých štátoch.  Pred svetom Rusíni sa ukázali ako   neschopní a  ľahostajní ľudia k svojmu osudu,  ktorí nevedia brániť svoje národné ideály, možno  sa ani nezaujímajú o žiadne ideály. Ukázali sme svetu že, iba  kvôli zábave chodíme na Svetové Kongresy Rusínov. Tu však treba vysoko pochváliť a oceniť odborný prístup a snaženie dramaturgov a účinkujúcich v kultúrnych programoch na Kongrese. Patrí im všetka česť. A tiež za povšimnutie stojí  „pozoruhodnosť“, že pre každého  funkcionára v predstavenstve Kongresu, v prvom rade bolo dôležité, ochrániť svoju funkciu, aby mu funkciu  „nevyfúkol“ niekto iný.  Na riešenie nejakých rusínskych spoločensko-politických  problémov, bohužiaľ už na Kongrese neostal  priestor.

Preto je načase hovoriť aj o vernostnej  kríze v rusínskom národnom hnutí. A túto krízu je možné riešiť, iba tým, že do čela rusínskeho hnutia budeme voliť ľudí  aj  s určitou dávkou  vernosti a oddanosti rusínskej obrodeneckej idey. Treba mať istotu, že zvolení ľudia  nezradia a že, sa nepridajú na opačnú stranu „barikády“ v rozhodujúcej chvíli, keď sa od nich bude očakávať podpora.  

V minulom roku sa uskutočnila aj vo svidníckej tlači taká vedomostná a vernostná „skúška“ predstaviteľov Rusínov na Slovensku. Bolo potrebné obraňovať ideu rusínskeho národného obrodenia  voči ukrajinizátorskym a  vulgarizujúcim názorom Miroslava Sopoligu, súčasného riaditeľa SNM-MUK vo Svidníku. Na obhajobu  správnosti rusínskej obrodeneckej  ideológie  sa odvážili   v tlači postaviť, a dobre obstali v nej páni: Ján Lipinský z Bratislavy, Ivan Bandurič z Bardejova a Milan Mňahončak z Humenného. Čelní predstavitelia  Rusínskej obrody Slovenska s Prešova, ani z Miestnej organizácie ROS vo Svidníku, si bohužiaľ so svojimi vedomosťami a so svojou vlasteneckou orientáciou, „ani nepipli“. Netrúfli si napísať ani jeden riadok na obranu Rusínov a rusínskeho hnutia. Nevedeli čo treba napísať, a  svojim mlčaním iba podporili „opačnú stranu barikády“. Podporili opačnú stranu „barikády“  v rozhodujúcej chvíli, keď sa od nich očakávala podpora v rusínstve.  Takým ľuďom sa nedá dôverovať.  Starajú sa iba o svoj blahobyt. Mladý a neskúsený predseda Miestnej organizácie ROS vo Svidníku sa sám na výročnej schôdzke aspoň čestne priznal,  že rusínska problematika je pre neho „neznáma zem“.  A zdá sa že, rusínsky problém je taká „neznáma zem“, aj pre súčasných členov predstavenstva v Rusínskej obrode v Prešove. Oni sa však k tomu verejne nepriznávajú, ale ich činnosť hovorí za nich jasnou rečou. Radi sa zabávajú, navštevujú sa  a „festivalujú“, ale vážne rusínske problémy riešiť nevedia. Nevedia, ale chcú byť za každú cenu zvolený v reprezentačných  funkciách ROS  a chcú byť všade, kde sa reprezentuje a o niečom rozhoduje. A takmer vždy rozhodnú zle.  Protestovanie ROS proti riešeniu nápisov tabúľ v rusínskych obciach v čase, keď bolo potrebné riešenie podporiť,   bolo dostatočným  dôkazom o ich „strategických vedomostiach“.

Ale aj „voľba“ predsedu ROS na poslednom Sneme ROS, bola na výročnej schôdzke Miestnej organizácie ROS vo Svidníku, spochybnená. Členovia MO ROS vo Svidníku požiadali Dozornú radu ROS vyhlásiť voľby predsedu ROS  za  neplatné a chcú nové voľby.  Skutky členov vedenia ROS  v Prešove nezodpovedajú ich slovám a sú diametrálne odlišné aj od idey národnej slobody Rusínov.  Voliči na Sneme ROS si ani neuvedomujú že, v dôsledku nevedomosti, zvolený jednotlivec na čelnej pozícií, skôr či neskôr, sám sa verejne skompromituje, a tým skompromituje aj svojich voličov. Aj „útek z poľa boja“ od svojich spolubojovníkov vo chvíli, keď sa od nich očakáva podpora, na Kongrese Rusínov, či vo verejnej tlači vo Svidníku, bola kompromitácia voličov na Sneme ROS.  Nepotrebujeme lacných chválenkárov, či nejakých prospechárov a namyslených „chytrákov“ na tzv. „úspešné projekty“. Čo s folklórnych projektov, keď vo funkciách budú zvolení tí, ktorí  v skutočnosti nevedia čo, kedy, prečo a ako treba užitočné urobiť, povedať, či napísať v prospech záchrany identity  Rusínov? A práve preto  rusínstvo na Slovensku každým dňom upadá. 

Uprednostňovať význam projektov a peňazí pred národnostnou slobodou Rusínov môže, a vždy  bude, iba  negramotný človek, ktorý o príčinách, potrebách a význame národnostného života Rusínov v ľudskej spoločnosti, nevie takmer nič. V rusínskom hnutí, môže aj zámerne niekto „šarapatiť“ , a robiť tzv. „podvratnú činnosť“, alebo môže prejavovať záujem iba o peniaze prideľované štátom pre rusínsku národnostnú menšinu.  Aj tak sa to dá posudzovať a treba o tom verejne aj hovoriť a písať v tlači. Uprednostňovanie projektov pred odstraňovaním dôsledkov ukrajinizácie, je pre Rusínov  škodlivý kultúrno-spoločenský jav. Preto treba  verejne poukazovať na tieto nedostatky. Ale  v novinách Info Rusín, ktorý je tlačovým orgánom ROS, sa o nedostatkoch v ROS nepíše. Z novín sa čitateľ nedozvie nič o tom, čo sa vo vedení ROS nerobí, ale má sa robiť. Bez kritiky  sa k náprave súčasnej „rusínskej národnostnej biedy“ nedopracujeme. Čítame iba samé chvály na  súčasného predsedu ROS, ako dakedy na V.I. Lenina.  Tak páni z ROS sa snažia prostredníctvom médií budovať svoj kult osobnosti, ale klamú iba sami seba. Ak zrátame nedostatok vedomosti o našej minulosti +  nedostatok informácií o súčasnom stave + zákaz kritizovania nedostatkov vedenia ROS =  živná pôda pre  ubíjanie  filozofických predstav o našej budúcnosti = zánik rusínskeho národného hnutia. Pre tie isté  chyby padol aj socializmus. Kult osobnosti, ktorý si budoval Leonid Brežnev, položil základy pre zrútenie celého socialistického systému. My v rusínskom hnutí na Slovensku teraz kráčame presne po tom istom „chodníčku“ a vedie nás rovno do „pekla“. História súčasných budovateľov kultu osobnosti v rusínskom hnutí na Slovensku  bude  hodnotiť tak, ako teraz hodnotí Lenina aj Brežneva. Negatívne.

Nemôžeme byť spokojní keď,  vidíme že, sa nám pred očami rozmnožuje a  rastie tzv. „živočišný národovec“, ako výplod zlej filozofie súčasného vedenia ROS.  Taký „živočišný“ národovec, v národnom hnutí finančne podporovanom štátom,  vidí iba možnosť svojej vlastnej „živočišnej obživy“ na štátnych dotáciách, s ktorých priam  „zvieracím spôsobom“  chce „urvať“  čo najväčší kus  pre svoju vlastnú „obživu“. Obhajoba idey národného obrodenia „živočišného národovca“ absolútne neinteresuje, lebo s toho sa nedá „najesť“.  Nikoho z predstaviteľov Rusínov dnes nemrzí, že „živočišný národovec zabil“ Národné noviny, alebo že zlikvidoval základy rodiacej sa rusínskej modernej muziky a pod.   Národné noviny sú jediný historický národnostný informátor Rusínov, ale už nevychádza vinou „živočišného národovca“.  S Národnými novinami  zaniká kus rusínskej obrodeneckej histórie. Sú to zlí predstavitelia Rusínov Slovenska, keď  ich história rusínskeho obrodenia nezaujíma.

Nemožno očakávať, že takíto ľudia budú chcieť sa vzdelávať v Medzinárodnej letnej škole rusínskeho jazyka a kultúry v Prešove a že budú túto formu mimoškolského vzdelávania dospelých Rusínov aj podporovať.  Škola pre Rusínov funguje bez štátnej podpory. Vedenie ROS  viac sa stará o „folklórny etnobiznis“ ako o vzdelávanie.  

Rusíni by nemali dovoliť, aby do nekonečná v súčasnosti,   o rusínskej kultúre a o budúcnosti Rusínov naďalej rozhodovali  zástancovia  diktátorskej Leninovej ukrajinizačnej národnostnej politiky. Obdivovanie Lenina, ako to robia v obci Habura, okr. Medzilaborce,  ktorá sa pýši, že je rusínska obec, je pre skutočne presvedčeného a kultúrneho Rusína, nemiestne,  nerozumné, ani nekultúrne po  národnostnej, ani politickej stránke. Verejné obdivovanie Lenina je  provokácia na súčasné národnostné cítenie Rusínov a verejný výsmech z procesu rusínskeho národného obrodenia.  Nemusíme verejnosti dávať dôkaz o tom že, nevieme, čo je pre nás Rusínov užitočné a čo je škodlivé. Každý Rusín, ktorý chce stáť na čele nejakého rusínskeho občianskeho združenia, mál by si  byť vedomý toho, že rusínske ľudové hnutie po roku 1989, je vlastne  nezmieriteľný boj  s  Leninovou národnostnou politikou, ktorá vymazala rusínsku národnosť,  vo všetkých štátoch, kde žijú Rusíni. Nič iné to nie je. Len vďaka nápadom V.I. Lenina Rusínov vyhlásili za Ukrajincov.  Každý predseda rusínskeho združenia, aj v obci Habura,  by sa mal osobne angažovať  v likvidovaní  Leninovej  národnostnej ideológie. A to je aj odpoveď na otázku že,  prečo  akurát ľudia od Habury vyšli s propagáciou myšlienky v rusínskej tlači že, „v rusínskom hnutí Rusíni už dosiahli, čo dosiahnuť chceli“. V skutočnosti je to uspávacia „bajka“ pre aktívnych  Rusínov Slovenska, aby sa už neaktivizovali a “oslavná óda na vlastné úspechy leninovcov“, ktorá hovorí  o tom že, tí čo sú teraz pri moci v ROS,  chceli dosiahnuť iba to, aby mohli ovládať a ovplyvňovať prideľovanie štátnych dotácií na projekty. Vplyvné cestičky si už našli  a preto hovoria že, „toto už dosiahli, čo chceli dosiahnuť.“
Dnes  najväčší úžitok zo štátnych finančných dotácií na projekty pre Rusínov majú akurát oni, sami „svoji“. Najväčšie finančné položky z rusínskeho rozpočtu idú na Festival v Medzilaborciach a na Spevy môjho rodu v Humennom. A preto sú už takí spokojní. „Im“ sa oplatilo „špekulovať“ na Sneme ROS, aby vyhrali voľby pre „svojho“ predsedu ROS. Súčasnému vedeniu ROS v Prešove by vyhovovalo, aby festival vo Svidníku, aj SNM- MUK vo Svidníku, aj ďalších 100 rokov ostali ukrajinské, aby nečerpali a neodoberali peniaze z rusínskeho rozpočtu pre festival vo Svidníku a tak rozpočet ROS teraz takmer celý patrí iba „im“.  Preto sa predseda aj podpredseda ROS v Prešove tak silno angažovali v tomto roku, a dali sa do spolupráce aj s vedením ZRUS v Prešove, len aby presadili, aby vo Svidníku aj v tomto roku  festival bol ukrajinsky Rusínov-Ukrajincov, a  nie rusínsky  Rusínov a Ukrajincov, ako to žiadala Okresná organizácia RO vo Svidníku a ako to schválilo mestské zastupiteľstvo vo Svidníku.  S takým podrazom zo strany súčasného vedenia ROS sa skutočne vo Svidníku nerátalo. Postavili sa na „opačnú stranu barikády“ vo chvíli, keď sa od nich očakávala podpora. Vedenie ROS v Prešove, ani trochu sa netrápi skutočnosťou že,  vo Svidníku na festivale a v SNM-MUK sa ukrajinizuje rusínska kultúra. Zrejme v  ROS beží  „hrá“  o peniaze a nie o dajakú rusínsku národnostnú menšinu.  Pre Rusínov mesta aj okresu Svidník, taká „ukrajinizačná národnostná“ filozofia ROS, je absolútne neprijateľná.  Takýto stav vo vedení ROS,  treba okamžite riešiť a nie mlčať o tomto rusínskom nešťastí. Lenže záujmy rusínskeho Svidníka vo vedení ROS nezastupuje nikto. A to je veľká chyba. Aj my vo Svidníku potrebujeme mať rusínske noviny, ale také, aby čitateľom otvárali oči, a nie aby čitateľov uspávali a písali že, všetko, čo robí súčasné vedenie ROS, je v poriadku. To nie je pravda, lebo nie je takmer nič  v poriadku. 

Aj keď sochy a busty Lenina po roku 1989 zbúrali, ale Leninovú národnostnú politiku vo vzťahu k Rusínom verejne neodsúdili, ale bohužiaľ naďalej ju uplatňujú v praxi.  Leninová ukrajinizačná antirusínska politika je naďalej realizovaná predovšetkým vládou a parlamentom Ukrajiny. Na Slovensku  aj v súčasnosti je realizovaná pracovníkmi  na Ministerstve vnútra SR,  kde registrujú  leninské občianske združenie  ZRUS zo sídlom v Prešove. Na Vláde SR, i na Ministerstve kultúry SR, kde prideľujú finančné prostriedky na realizáciu  podujatí, aj Festivalu neexistujúcich Rusínov-Ukrajincov vo  Svidníku, Kamienke a v Bardejove, za účelom udržania Leninovej  ukrajinizácie kultúry Rusínov. Na Generálnom riaditeľstve Slovenského národného múzea v Bratislave, kde uplatňujú ukrajinizáciu Rusínov  podporovaním ukrajinizačného poslania SNM-Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.  Je rozdiel medzi ukrajinizačným múzeom a ukrajinským múzeom v tom že, ukrajinizačné múzeum v Leninovom duchu vyhlasuje rusínsku kultúru za ukrajinskú a  ukrajinské múzeum vyhlasuje ukrajinskú kultúru za ukrajinskú, ale do rusínskej kultúry sa nemieša, lebo ju rešpektuje ako kultúru iného národa, rusínskeho.  Tak by to malo byť a bolo by to správne.

Odstránenie škôd po ére ukrajinizácie Rusínov má byť hlavnou úlohou a prácou vedenia ROS.  S festivalom nech sa „hrá“ muzikant a tanečník, ktorý tomu rozumie. Vedúci  funkcionár ROS, ktorý za  prácu v ROS,  berie  mesačný plat, sa má postarať o likvidáciu škôd napáchaných leninskou ukrajinizácou Rusínov a o vznik nových rusínskych vzdelávacích inštitúcií.  Štiepenie rusínskej spoločnosti na drobné skupinky sa zväčšuje a malo by sa zmenšovať. Aj by sa zmenšovalo, keby  na tom pracovalo  vedenie ROS. Ale pracovať na zjednotení Rusínov sa nedá „spoluprácou“ s národnostne opozičnou leninskou ZRUS. Preto vedenie ROS v súčasnosti je viac „proukrajinizačné“ ako prorusínske, a už vôbec nie je obrodenecké.

Ján Kaliňák, Svidnik