Čo z histórie Rusínov vyplýva pre súčasnosť? Ako ďalej? (záver)

Spomeňme si na druhú svetovú vojnu v ktorej proti fašistickému Nemecku a jeho spojencom viedol oslobodzovaciu vojnu nielen napadnutý ZSSR, ale aj Anglicko a USA. Vedeli že, po vojne medzi nimi a ZSSR bude „mŕtvo“, ale vedeli aj to, že v tom čase prioritou bolo, poraziť fašizmus a preto bojovali na spoločnej strane „barikády“.  Zodpovední funkcionári vzájomne  si pomáhali, aby mohli dosiahnuť spoločný cieľ, aby mohli existovať v budúcnosti. Tomu sa hovorí, mať stratégiu a zodpovednosť za budúcnosť svojich ľudí.To isté platí aj pre rusínske obrodenecké hnutie vo všetkých štátoch, kde žijú Rusíni.

Spolupracovať by mali všetky rusínske občianske združenia na Slovensku, najmä to platí  pre Rusínsku obrodu Slovenska, kde teraz prím hrajú Medzilaborčania,  Humenčania a Haburčania. Hlavnou úlohou národného obrodenia na Slovensku, aj ROS, je zbaviť sa následkov predchádzajúcej leninovskej  ukrajinizácie a „zahasiť ohniská“ pokračujúcej ukrajinizácie v súčasnosti. Najväčšie ukrajinizačné „ohnisko“ je vo Svidníku v podobe SNM-Múzea ukrajinskej kultúry a Festivalu kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov, ďalšie menšie ohniská „horia“ v Kamienka a Bardejove. V Prešove je ZRUS a v Košiciach je ukrajinská rozhlasová redakcia. Ich spoločným menovateľom je že, predstavujú Rusínov ako Ukrajincov, rusínsku kultúru prezentujú ako ukrajinskú a rusínsky jazyk považujú za ukrajinské nárečie. To všetko je realizované v duchu bývalých Leninových predstav o ovládaní strednej Európy, kvôli ktorým  v Sovietskom Rusku v roku 1924 v Moskve na III. Kongrese Komunistických strán politicko-administratívnym spôsobom Rusínov vyhlásili za Ukrajincov. Toto vyhlásenie nevychádzalo zo žiadnych vedecko-spoločenských záverov o Rusínoch. Bola to iba politicko-mocenská Leninová stratégia, ktorá  sa realizuje v praxi do dnes.  Prioritou vedenia ROS by malá byť eliminácia  týchto ukrajinzačných „ohnísk“ a politicko-administratívnych leninských predstáv. V prvom rade by mali sústrediť pozornosť na Svidník, Kamienku a Bardejov, riešiť ZRUS v Prešove aj ukrajinské vysielanie v Košiciach. Cieľom by malo byť, aby poslanie ZRUS bolo v súlade s európskymi normami, aby bolo zabezpečené vzdelávanie v rusínskom jazyku na všetkých stupňoch školskej výchovy, aj mimoškolskej výchovy,  až potom  by  sa vodcovia ROS mali venovať aj Festivalu kultúry a športu  v Medzilaborciach a Spevom môjho rodu v Humennom. Aj predseda Svetového kongresu Rusínov, keď prišiel na Festival kultúry a športu do Medzilaboriec, tak v pondelok s predsedom ROS mali ísť na pracovnú cestu do Bratislavy, aby riešili tieto problémy. Potom by sme mohli povedať že, to bola vzácna návšteva. 

Ale bohužiaľ tak to nie je. Je to naopak. Niekto v ROS má „vlastný plán“ a „vlastný chytrácky rozum“. Ten niekto  „vyrobí“ množstvo „vlastných“ miestnych organizácií v ROS a nahlási aj množstvo „svojich“ spevákov a folklórnych  súborov za kolektívnych členov ROS. Každá miestna  organizácia a kolektívny člen vysiela na Snem ROS vlastnú skupinu voličov. A tak je zaručené že, „vlastných voličov“  na Sneme bude dosť na to, aby pri voľbách predsedu ROS zvolili  „vlastného“ kandidáta.   „Vlastný“ kandidát na predsedu ROS, tak má dopredu  víťazstvo zaručené.  Samozrejme nie je toto víťazstvo zadarmo. Výherca volieb sa stáva tým pádom tzv. „ dlžníkom“  a za preukázané „služby“  sa odpláca tým, že sa stará o projekty pre „vlastných“ a s projektom súvisia aj peniaze. A tak „ruka ruku myje“. Keby boli zachované okresné organizácie ROS, tak  za každý okres by bol delegovaný rovnaký počet voličov, v tom prípade by víťazstvo vo voľbách  nebolo také jednoznačné, lebo by sa volilo predsedu ROS podľa predloženej koncepcie, podľa vedomostnej  schopnosti, aj podľa záujmu kandidáta zabezpečovať plnenie hlavných cieľov národného obrodenia, ako bolo vyššie spomenuté.  

Preto „našimi chytrákmi“ boli zrušené okresné organizácie, aby sa dalo z voľbami na predsedu ROS “manipulovať“ na Sneme ROS, podľa „vlastnej“ potreby.  Aj zrušenie okresných organizácií neprebiehalo  v súlade s legislatívou, ktorú predpisuje každej organizácii Zákon o správnom konaní, ale zrušenie sa pripravovalo potajomky, bez vedomia členov ROS, ako „palácový prevrat“ s cieľom uchopiť moc v ROS do vlastných rúk. To nebolo správne, ani demokratické. Návrh na zrušenie okresných organizácií vedenie ROS, malo predložiť pred Snemom ROS, do každej OO RO, aby na členskej schôdzke sa členovia OO RO vyjadrili, či si zmenia alebo nezmenia svoj názov aj celú štruktúru organizácie. O tom je demokracia, že každý člen organizácie má rovnaké právo sa vyjadriť a rozhodnúť o svojom osude a u „leninovcov“ vždy mali právo vyjadriť sa a rozhodnúť len tí čo sú „hore“.  „Leninovci“ si riadia ROS podľa Leninových princípov založených na diktatúre a nie podľa princípov demokracie. Ak by nesúhlasilo členstvo OO RO so zmenou názvy a štruktúry organizácie, Snem, podľa princípov demokracie, by mal   toto rozhodnutie rešpektovať, aj preto, lebo OO RO boli samostatné právne subjekty. A tak návrh  na zrušenie OO RO by na Sneme nemohol byť ani v programe rokovania.  Ak by členovia ROS súhlasili s návrhom na zmeny, až na základe súhlasu z výročných schôdzok OO RO, mohol Snem ROS v Bardejovských Kúpeľoch, právoplatne hlasovať za zrušenie OO RO. „Chytráci“ to urobili po svojom tak, ako to im vyhovovalo, a nejaké Stanovy ROS, alebo spoločenská morálka, či Zákon o správnom konaní ich nezaujímali. Veď ako sa vyjadril jeden člen z vedenia  ROS, na schôdzke Miestnej organizácie ROS vo Svidníku v tomto roku: „že aj omnoho väčšie právne prúsery a porušenia zákonov sa na Slovensku udiali a svet ide ďalej, takže nič vážne sa nestalo“. Taká bola odpoveď na pripomienky Ing. Milana Mňahončaká, že v ROS sa porušili normy Stanov ROS na poslednom Sneme ROS,  pri voľbách predsedu ROS a že vedenie ROS nerobí to, čo by malo robiť a chyby treba napraviť.   Vidíme, že vedenie ROS si nerobí ťažkú hlavu z  nerešpektovania nejakých morálno-spoločenských či právnických zásad a noriem.   Preto na súčasné vedenie ROS sa bohužiaľ spoliehať nemôžeme. Oni „sú svoji“ a uprednostňujú svoju „vlastnú“ regionálnu „finančno-projektovú“ politiku zameranú na Medzilaborce a Humenné  a neberú takmer žiadny ohľad na ostatné okresy, ani na spoločný obrodenecký cieľ. Namiesto stabilizácie rusínskeho národnostného života snažia sa „rozvíjať spoluprácu“ so ZRUS-om v Prešove a SNM-Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku a myslia si, že robia dobre, že to tak má byť.  Nie všetci Rusíni tejto  ich „stratégii“ veria. Preto rusínske národné hnutie na Slovensku v súčasnosti  po organizačnej a ideovej stránke je tak vzájomne rozoštvané, rozdrobené a dezorientované. 

A preto Rusíni  v presadzovaní svojich potrieb sú tak nevýrazní. Vedenie ROS nepreukázalo  žiadne úspešné výsledky a svojou  „činnosťou“ viac škodia ako pomáhajú stabilizácii rusínskeho života na Slovensku. Napríklad:
1.Pri hodnotení Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku na návrh OO RO vo Svidníku a člena Rady vlády SR pre národnostné menšiny, kde zastupuje Rusínov Slovenska, poslanci mesta Svidník odporučili ZRUS-u zmenu názvu festivalu na rok 2012 na Festival kultúry Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku, aby sa rusínska kultúra prezentovala ako rusínska a spisovne po rusínsky. Cieľom bolo aby, nedochádzalo v meste Svidník k porušovaniu Rámcového dohovoru na ochranu práv národnostných menšín a Európskej charty  regionálnych alebo menšinových jazykov vo vzťahu k Rusínom v prezentácii rusínskej kultúry. Toto odporučenie mesta má takú právnu váhu ako aj nariadenie mesta, lebo je to uznesenie mestského najvyššieho orgánu.  Následne malo dôjsť k čiastočnej stabilizácii rusínskeho života v meste Svidník.  Ale nestalo sa tak. Do jednania zo ZRUS-om vstúpilo  súčasne vedenie ROS v Prešove, ktoré zmarilo všetku snahu o zmenu súčasného ukrajinizačného poslania a názvu festivalu a nerešpektovalo ani uznesenie mesta Svidník. Vedenie ROS v Prešove takým spôsobom  sa pustilo už do otvoreného boja proti Rusínom Svidníka,  za záchranu ukrajinizáčného festivalu vo Svidníku, a pomohlo vedeniu ZRUS-u v Prešove zachovať ukrajinizačné poslanie festivalu vo Svidníku. Opätovné vyhlásenie festivalu s názvom Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku v roku 2012 je negácia nielen  práce a snahy Rusínov Svidníka o stabilizáciu rusínskeho života v meste, negácia  uznesenia mestského zastupiteľstva, ale aj verejné podcenenie právomoci svidníckeho  mestského zastupiteľstva vo vlastnom meste Svidník.  Taký prístup k riešeniu stabilizácie rusínskeho života v meste Svidník, je zo strany súčasného vedenia ROS v Prešove, arogantný a deštrukčný, krok dozadu, podpora ukrajinizácie Rusínov.  Jeden buduje a druhý „rujnuje“. Nie taká má byť Rusínska obroda. Vedenie ROS v Prešove sa tak svidníckej verejnosti predviedlo ako takmer negramotné, dezorientované a protirusínsky orientované. Tvrdia o sebe že, sú rusínska organizácia a sami presadzujú ukrajinizačný festival vo Svidníku   S toho tzv. „národnostného grobianstva“, vyrobeného vedením ROS, by sa vo Svidníku mali  vyvodzovať  dôsledky. Aj tu je jasné vidieť že, záujmy Rusínov Svidníka a svidníckeho okresu vo vedení ROS  neobhajuje vôbec nikto.

2.Keď súčasného predsedu Rusínskej obrody Slovenska pred pár rokmi zvolili do funkcie, tak na porade Koordinančného výboru ROS v Prešove, bola vyslovená požiadavka, že je potrebné pokračovať v riešení Ukrajinského múzea vo Svidníku, lebo zbierkový fond,  je v múzeu iba rusínsky, aby ho neprezentovali ako prejav ukrajinskej kultúry. A novozvolený predseda ROS vyslovil takú „novátorskú“ myšlienku, že o múzeu vo Svidníku na zasadaní KV ROS už nikdy nechce počuť ani slovo. A ROS pod jeho vedením do dnešného dňa ani prstom nepohla, aby začala sa usilovať  za premenovanie ukrajinizačného múzea na rusínske múzeum. A treba sa usilovať, lebo celý zbierkový fond v múzeu je iba rusínsky. Keby už sa k Rusínom neprihlásil ani jeden občan, aj tak rusínska kultúra vo Svidníku v múzeu, mala by byť prezentovaná ako rusínska. A o toto by sa mal starať hlavne predseda ROS, lebo aj za toto berie v ROS svoj mesačný plat.

3.Vo Svidníku Okresná organizácia Rusínskej  obrody začala realizovať konferencie k písaniu Chronológie rusínskej histórie. Tým projektom sa mal pripraviť návrh na zmenu názvu Ukrajinského múzea vo Svidníku na rusínske múzeum a mal sa pripraviť aj scenár na prerobenie ukrajinskej expozície múzea na  rusínsku za podpory a spolupráce širokej akademickej obce.   Keby sme ďalej pokračovali s projektmi o Chronológii Rusínov, tak dnes už by sme možno mali vo Svidníku Múzeum rusínskej kultúry. Ale nestalo sa tak. Po druhej konferencii súčasne vedenie ROS v Prešove sa rozhodlo nepokračovať v práci nad písaním rusínskej histórie, ale uprednostniť folklórne festivaly. Folklórne festivaly náš národnostný problém s ukrajinizáciou rusínskej kultúry  neriešia, ani nemajú taký výchovno-spoločenský dosah ako má múzeum. Podľa kultúrno-spoločenského významu také rozhodnutie súčasného vedenia ROS v Prešove je krokom dozadu, návrat k podporovaniu ukrajinizácie Rusínov. 

4.Len vlastnou samoľubosťou a namyslenosťou súčasné vedenie ROS v Prešove zmarilo  dlho pripravované jednanie rusínskych gréckokatolických veriacich s Gréckokatolíckym biskupským úradom v Prešove, o vytvorení rusínskej vetvy gréckokatolíckej pastorácie. Namiesto toho aby, vedenie ROS,  na jednanie oficiálne vyslalo veriacich kresťanov Rusínov odborníkov, prijateľných pre Gréckokatolícky biskupský úrad v Prešove,  sa na biskupský úrad v Prešove vybrali sami. Predseda, tajomník a predseda Dozornej rady. Jeden z trojčlennej delegácie ROS sa čestne priznal, že do cerkvi  chodí iba  raz do roka, aj to stoja len vonku s veľkonočným košíkom. Celá rusínska misia na biskupstve  skončila tým  že, zástupcovia Rusínov povedali, že chceli sa iba predstaviť biskupstvu, ako vedenie Rusínov, ale nevedeli sa dobre vyjadriť o tom, prečo skutočne prišli na biskupský úrad. Mali na to danú možnosť. Keď sa biskupstvu predstavili a povedali, čo vedeli povedať, zdvorilo sa  z biskupstvom rozlúčili.  Následne  sa  naši „vodcovia“ nechceli ani priznať že, na biskupstve boli a nepovedali ani čo na biskupstve vybavili pre rusínskych veriacich, lebo nevybavili nič. Chceli zatajiť svoju misiu pred verejnosťou aj členstvom ROS.  Ale predsa dozvedeli sme sa o tom. Gréckokatolícke biskupstvo bolo pripravené vyjednávať a dohodnúť sa. Očakávalo že, vedenie ROS na jednanie pošle veriacich rusínskych kresťanov, ktorí skutočne  potrebujú pastoráciu v rusínskom jazyku každú nedeľu a každý deň a že vyslanci veriacich Rusínov budú vedieť aj formulovať svoje požiadavky aj dajú  odborné vysvetlenie či návrh na riešenie svojej požiadavky. Z týchto „veriacich“ biskupstvo bolo sklamané.  A od vtedy, už nikto z veriacich Rusínov, od súčasného vedenia  ROS, o rusínskej pastorácii,  nič nežiadal.  Nemá to význam. „Ateistom“ rusínske bohoslužby  netreba. Veriaci Rusíni terajšiemu vedeniu ROS prestali dôverovať, dní utekajú a nič sa nerieši, ani nebude, kým sa leninské vedenie v ROS nevymení za normálne. Aj veriaci Rusíni by mali mať zastúpenie vo vedení ROS, nielen ateisti. A veriaci by mali z biskupstvom vyjednávať a nie ateisti. Možno by sa na také vyjednávania za ROS hodil niekto iný,  aj vo funkcii predsedu ROS. Niekto, kto už pomáhal cirkvi riešiť jej problémy. A ten „Niekto“ by vedel čo má povedať, v národnostnej otázke je rozhodnejší, má omnoho vyzretejší  názor na riešenie rusínskej problematiky, ako súčasný predseda ROS, je pre Rusínov dôveryhodný, finančne od projektov ROS je nezávislý, naopak, sám ich finančne podporuje, má dobré meno a má potrebnú prirodzenú autoritu v spoločnosti. 

5.Konali sa podujatia na rozvoj rusínskej populárnej muziky, bolo zrealizovaných už sedem ročníkov prehliadky vlastnej tvorby modernej rusínskej muziky, aj toto podujatie pre rusínsku mládež, súčasné vedenie ROS zlikvidovalo tým, že namiesto  vytvorenia vhodných  podmienok pre modernú muziku, súčasné vedenie ROS podporilo projekt člena z vedenia ROS z Humenného, ktorý zneužil situáciu pripravenú pre jednanie o modernej muzike a tajne pripravil s vedením ROS  svoj vlastný návrh  pre vznik folklórnych pracovísk, ktoré mali byť riadené z osvetového strediska z Humenného. Tento návrh predseda ROS predložil namiesto návrhu pre modernú muziku, ktorý  už bol z odborom kultúry a vedením VUC v Prešove predjednaný a mal sa iba s predsedom VUC dotiahnuť v oficiálnej podobe z pozície vedenia ROS. Nedotiahlo sa nič. Predsedu VUC neočakávane zaskočili s úplne inou problematikou, ako bolo dojednané stretnutie, čo sa u slušných ľudí nerobí, a tak zmarili pokus o vylepšenie podmienok pre rozvoj rusínskej modernej muziky. Folklórne strediska  dodnes nefungujú, predseda VUC v Prešove ich návrh nepodporil a neschválil. Folklórne pracoviska nikomu v ROS zatiaľ nie sú potrebné, lebo tú istú činnosť zabezpečuje štátna osveta.  Niekto vo vedení ROS opäť chcel takým spôsobom  zneužiť rusínstvo pre vlastné záujmy, ale tento krát mu to nevyšlo. Predseda VUC v Prešove povedal, že projekt  modernej muziky pre Rusínov  bol pripravený plne akceptovať, lebo bol užitočný a novátorsky, ale nové folklórne pracoviska netreba zriaďovať, lebo už sú. Za obeť tejto intrigy   padla rodiaca sa rusínska mládežnícka moderná muzika vo Svidníku. Tak Rusíni prišli o možnosť tvoriť vlastnú populárnu muziku, ktorá je nenahraditeľná. Je iba na škodu Rusínov Slovenska, že požiadavky, návrhy  a potreby Svidníka vo vedení ROS, neobhajuje absolútne nikto.

6. Vylúčenie žiakov jedinej triedy rusínskeho jazyka vo Svidníku, na okresnej súťaži ROS vo Svidníku, v prednese poézie a prózy v rusínskom jazyku,  v tomto roku, tiež naznačuje  akú „veľkú“  ROS  má  „snahu   o rozvoj rusínskeho školstva“ a o rešpektovanie učiteľa rusínskeho jazyka. Zdá sa že, najradšej by triedu rusínskeho jazyka vo Svidníku načisto zlikvidovali.  Tak ako vylúčili aj svidníckeho učiteľa rusínskeho jazyka z Rusínskej obrody Slovenska spolu s celou okresnou svidníckou organizáciou Rusínskej obrody a namiesto nej narýchlo vo Svidníku urobili akýsi „svoj zlepenec“, ktorý nič nerieši a ničomu nerozumie, ale je „ich vlastný a je pripravený plniť ich vlastné požiadavky“. 

Záver
Môžeme konštatovať že,  smerovanie Rusínskej obrody Slovenska nie je správne a jej činnosť má v obrodeneckom hnutí deštrukčný charakter.  Veľkú vinu na tom majú aj „delegáti“, ktorí boli na poslednom Sneme ROS. Aj keď boli pozvaní či vybratí iba „svoji“ a boli  pozvaní a vyberaní priamo vedením ROS, nie volení členskou schôdzkou, vo Svidníku to tak bolo,  aj tak mali vybraní „delegáti“ uvažovať vlastným rozumom.  Voľbou predsedu ROS sa nejedná o kultúrny rozvoj  mesta  Medzilaborce a Humenné, ale sa jedná o likvidáciu následkov ukrajinizácie Rusínov a o elimináciu súčasnej ukrajinizácie Rusínov na celom Slovensku, ale hlavne tam, kde je to najviac potrebné. Medzilaborce ani Humenné určite nie sú ohniskom ukrajinizácie Rusínov na Slovensku.  Niet dôvodu do Humenného a do Medzilaboriec „forsírovať“ najväčšie položky zo štátnych príspevkov ROS na rozvoj rusínskej kultúry. A stále sa „forsíruje“.   Je najvyšší čas sa spamätať, prestať sa hrať na „pätolizačov“  a „svojich“ a treba začať naprávať chyby spôsobené neodborným  a bezcieľnym vedením v ROS. Negatív je vo vedení súčasnej ROS oveľa viacej ako pozitív. To nie je náhoda, to je dôsledok nadmerného „chytráctva svojich“ vo vlastný prospech.    S takými „čudnými“ ľuďmi spolupráca  je nielen nemožná, ale   aj neperspektívna.   S rusínskym okolím nekomunikujú, lebo nevedia o čom by mali komunikovať. Majú priveľa „vlastných“ tajomstiev.  Uzatvárajú sa do vlastnej „ulity“ a riešia svoju „vlastnú“ mocenskú a folklorizujúcu regionálnu  leninovskú politiku, ktorú nazývajú rusínskou. Rusínska národnostná problematika ich nezaujíma, lebo tvrdia, že už dosiahli všetko, čo chceli. Ak je to pravda, tak by mali uvoľniť funkcionárske stoličky pre tých, ktorí vedia, čo ešte je potrebné urobiť, aby sa Rusíni zbavili ukrajinizácie a aby konečne nastal normálny národnostný rusínsky život.

Voliči na Sneme ROS by mali myslieť vlastnou hlavou a mali by používať vlastný rozum, potom by  konečne pochopili že, ľudia bez odbornej teoretickej prípravy a bez potrebných vedomosti na národnostnú problematiku,  nikdy sa nedopracujú k národnostnému cieľu. Do vedenia v ROS by mali  prísť ľudia, ktorí majú nielen záujem o riešenie rusínskej problematiky, ale na verejnosti majú aj prirodzenú spoločenskú autoritu, sú dôveryhodní, v národnostnej problematike sa skutočne vyznajú a na jej riešenie sú aj teoreticky pripravení. Riešenie národnostnej otázky je veľmi náročná problematika aj pre kvalifikovaných odborníkov s odbornou praxou a laici, ktorí do ROS prišli z iných pohnútok, ako je identifikácia Rusínov,  navyše aj bez odbornej praxe,  tu skutočne nemajú ani najmenšiu šancu na úspech.  Súčasná obrodenecká situácia, vinou  voličov na Sneme ROS a vinou zvoleného vedenia ROS, je v takom hroznom krízovom stave, v akom ešte od roku 1989 nebola. Z bývalej dôveryhodnej Rusínskej obrody sa už stala nedôveryhodná „proukrajinizačna“ obroda. Skutočnosť, že sa ľudia pri sčítaní obyvateľstva prihlásili k rusínskej národnosti vo väčšom počte, ako pred desiatimi rokmi, nebude znamenať pre budúcnosť rusínskeho národa nič, keď tí, čo sú predstaviteľmi Rusínov, budú neustále iba odvracať pozornosť od najdôležitejších problémov identifikácie Rusínov a budú sa starať  iba o to, aby  dostali viac peňazí od štátu na svoje folklórne hudobno-tanečné  projekty, ktoré so vzdelávaním a so zvyšovaním rusínskeho povedomia obyvateľstva, s likvidáciou následkov  leninovskej ukrajinizácie  rusínskeho obyvateľstva, či so zriaďovaním štátnych rusínskych kultúrno-vzdelávacích  inštitúcií, majú len málo spoločného. Taká leninovská „hudobno-tanečná“ predstava o rusínstve  je veľmi krátkozraká, ideovo plytká  a svedči o ideovej bezradnosti a bezcieľnosti súčasných vedúcich rusínskych funkcionárov pri odpovedi na otázku a čo ďalej?

Na odstránenie neblahých dôsledkov Leninovej národnostnej ukrajinizačnej politiky   Rusíni na Slovensku potrebujú mať v občianskych združeniach skutočne dôveryhodné  vedenie. Rozhodne nie také, aké majú Rusíni teraz v ROS. O stabilizácii rusínskeho národnostného života na Slovensku, mohlo by sa začať aj uvažovať, a mohlo by dôjsť aj k náprave, ale až  po výmene osôb na čelných funkciách v Rusínskej obrode Slovenska. Do vtedy niet šance na nič. Ak sa v ROS nezmení vedenie, Rusíni sa utopia vo „vlastnom bahne“.

Ján Kaliňák, Svidník