DAD uvádza diela svetovej klasiky
Pre novú sezónu si vybralo Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove ako prvú premiéru inscenáciu Don
Quijotte de la Mancha od Miguela Cervantesa de Saavedru. Režisérskej taktovky sa ujal pre DAD už dobre známy
Martinčan Matúš Oľha.
"Moja spolupráca s týmto divadlom začala v roku 1996. S nejakou výnimkou tu prakticky už ôsmy rok režírujem každú sezónu jednu hru. Zväčša sme robili adaptácie ruskej a slovenskej literárnej klasiky. Je mi cťou, že sa môžem vracať do tohto divadla," povedal Matúš Oľha.
Táto dlhodobá spolupráca je preňho inšpirujúca z viacerých dôvodov. "DAD je hádam posledné divadlo, kde existuje akýsi ostrov tvorivej práce. Možno je to aj preto, že jeho členovia nie sú rozptyľovaní mediálnymi ponukami. Napriek istej skromnosti, v ktorej toto divadlo funguje, zachovali si zmysel pre kolektívnosť umenia, čo je podľa mňa základ úspešnej spolupráce. A je tu aj iný vzťah k herectvu ako pri slovenskej škole, hlavne v emocionalite a osobnostnejšom prístupe k postave. To sú veci, na ktoré sa každý rok teším, keď sem prichádzam. Nehovoriac o neformálnej pracovnej atmosfére."
Naposledy uviedlo Oľhovu rozprávku Petra Pana v júni Divadlo Andreja Bagara v Nitre. V DAD sa režijne podpísal pod historickú hru Karola Horáka Adolf Ivanovič Dobrjanskij.
Pri adaptácii prozaických textov si režisér pochvaľuje voľnejší pohyb. "Keď zaujme téma, už si viete prispôsobiť isté veci na ľudí v súbore a na divadelnú poetiku."
Dona Quijotta považuje za veľkú svetovú klasiku. Je to človek, ktorý podľahol istej ilúzii o sebe, o svete, a ktorý so svojimi ušľachtilými ideami vychádza na smiech. "Myslím si, že je to téma, ktorá funguje vo všetkých časoch a mnohí sa tak môžu aj dnes cítiť."
Na otázku, čo je prioritné pri jeho režisérskej práci, odpovedal, že stavia na dobrom súbore, pripravenom na experimenty. "V zmysle otvorenosti mám rád projekty, ktoré nestavajú iba na presných vybudovaných charakteroch, ale kde ide skôr o myšlienku."
Autorom projektu diel svetovej klasiky v DAD je dramaturg Vasiľ Turok, ktorý je zároveň aj dramatizátorom predlohy. Svojím autorským vkladom oživil zvieratá - Quijottovho koňa a osla jeho sluhu. Sú komentátormi a glosátormi konania ich pánov, čím vzniká podľa režiséra zaujímavý zvieraco-ľudský dialóg a pohľad na tento svet. "Sú to ’persóny’ so súčasným jazykom. Pointou je, že zvieratá ľuďom rozumejú, ale ľudia im nie. Vyvstáva nevyslovená otázka, kto je teda múdrejší. Možno je to polemika so Cervantesom," povedal V. Turok.
V inscenácii by sa malo predstaviť desať hercov činohry. Hlavnú postavu stvárni Jozef Tkáč, jeho sluhu ľuboš Mindoš, koňa Ľeňa Libezňuk a osla Sergej Hudák. Scénografiu má na starosti Jozef Ciller a hudbu Róbert Mankovecký. Premiéra sa uskutoční 15. októbra.
"Moja spolupráca s týmto divadlom začala v roku 1996. S nejakou výnimkou tu prakticky už ôsmy rok režírujem každú sezónu jednu hru. Zväčša sme robili adaptácie ruskej a slovenskej literárnej klasiky. Je mi cťou, že sa môžem vracať do tohto divadla," povedal Matúš Oľha.
Táto dlhodobá spolupráca je preňho inšpirujúca z viacerých dôvodov. "DAD je hádam posledné divadlo, kde existuje akýsi ostrov tvorivej práce. Možno je to aj preto, že jeho členovia nie sú rozptyľovaní mediálnymi ponukami. Napriek istej skromnosti, v ktorej toto divadlo funguje, zachovali si zmysel pre kolektívnosť umenia, čo je podľa mňa základ úspešnej spolupráce. A je tu aj iný vzťah k herectvu ako pri slovenskej škole, hlavne v emocionalite a osobnostnejšom prístupe k postave. To sú veci, na ktoré sa každý rok teším, keď sem prichádzam. Nehovoriac o neformálnej pracovnej atmosfére."
Naposledy uviedlo Oľhovu rozprávku Petra Pana v júni Divadlo Andreja Bagara v Nitre. V DAD sa režijne podpísal pod historickú hru Karola Horáka Adolf Ivanovič Dobrjanskij.
Pri adaptácii prozaických textov si režisér pochvaľuje voľnejší pohyb. "Keď zaujme téma, už si viete prispôsobiť isté veci na ľudí v súbore a na divadelnú poetiku."
Dona Quijotta považuje za veľkú svetovú klasiku. Je to človek, ktorý podľahol istej ilúzii o sebe, o svete, a ktorý so svojimi ušľachtilými ideami vychádza na smiech. "Myslím si, že je to téma, ktorá funguje vo všetkých časoch a mnohí sa tak môžu aj dnes cítiť."
Na otázku, čo je prioritné pri jeho režisérskej práci, odpovedal, že stavia na dobrom súbore, pripravenom na experimenty. "V zmysle otvorenosti mám rád projekty, ktoré nestavajú iba na presných vybudovaných charakteroch, ale kde ide skôr o myšlienku."
Autorom projektu diel svetovej klasiky v DAD je dramaturg Vasiľ Turok, ktorý je zároveň aj dramatizátorom predlohy. Svojím autorským vkladom oživil zvieratá - Quijottovho koňa a osla jeho sluhu. Sú komentátormi a glosátormi konania ich pánov, čím vzniká podľa režiséra zaujímavý zvieraco-ľudský dialóg a pohľad na tento svet. "Sú to ’persóny’ so súčasným jazykom. Pointou je, že zvieratá ľuďom rozumejú, ale ľudia im nie. Vyvstáva nevyslovená otázka, kto je teda múdrejší. Možno je to polemika so Cervantesom," povedal V. Turok.
V inscenácii by sa malo predstaviť desať hercov činohry. Hlavnú postavu stvárni Jozef Tkáč, jeho sluhu ľuboš Mindoš, koňa Ľeňa Libezňuk a osla Sergej Hudák. Scénografiu má na starosti Jozef Ciller a hudbu Róbert Mankovecký. Premiéra sa uskutoční 15. októbra.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Do labirskoho baru dvomi pjany nesuť opytoho Vasyľa. Prychoďat ku barmanovi:
-Nam dvi borovičky a jomu mineralku, bo vin šofer...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať