...ďakujeme, že si bol! 

V živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme že prídu, že prísť jednoducho musia, no predsa nás ich príchod prekvapí a zaskočí. Zvlášť, keď prídu náhle a neočakávane. Náhle a nečakane prišla i chvíľa, ktorá bezprostredne po tohtoročnom Sviatku všetkých svätých a Pamiatke zosnulých, dňa 2. 11. 2021, skončila životnú púť zásadového, nebojácneho a priameho človeka Mikuláša Juščíka, ktorý svoje sily, um a životné skúsenosti venoval všade tam, kde pôsobil. A nebolo toho málo.

Pred rokom 1989 pôsobil ako kádrovo-personálny námestník v OPP Humenné. Vo volebnom období 2002-2006 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za KSS, predsedom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. V duchu si premietame najmä celý rad rokov, ktoré medzi nami strávil, či už ako starosta obce Habura, alebo zakladajúci člen a člen správnej rady Nadácie drevený kostolík Habura, kedy sa boril so všetkými starosťami a problémami v snahe pomôcť nášmu spoločnému dielu.

Prekypoval plánmi, nápadmi a optimizmom, ktorý bol pre neho takým príznačným. Na svojej životnej púti, verný svojej ideológii, šiel vždy so vztýčenou hlavou, cez všetky prekážky a úskalia, ktoré mu do cesty postavil život, a to bez strachu pred zajtrajškom. Toto pomyslenie je útechou nám všetkým, ktorí sme v zosnulom Mikulášovi Juščíkovi stratili nášho drahého priateľa, rešpektovanú autoritu, človeka s veľkým „Č“, človeka s veľkým a obetavým srdcom, ktorý odišiel a už sa nevráti, už sa nezopakuje. A predsa tu zanechal niečo po sebe, niečo, čo môže zostať jedine po človeku. Sú to nielen materiálne hodnoty, ale predovšetkým ťažko merateľné a ťažko uchopiteľné a pozorovateľné hodnoty ducha, ktorými sú jeho skutky, výsledky jeho práce činnosti jeho života, ktoré vykonal pre spoločné dobro, pre jeho milovanú obec Habura a v neposlednom rade pre Nadáciu Drevený kostolík Habura. 

Smrť vykonala svoje a ukončila život „nášho Mikiho“, nedovolila mu pokračovať v napĺňaní jeho plánov a dňa 2. novembra doplnila kroniku obce Habura a mesta Humenné smutnou udalosťou. Uplynulo len pár dní od 4. novembra, kedy sme sa naposledy rozlúčili a s pocitom hlbokého smútku vzdali poslednú úctu a vďaku tomuto vzácnemu človeku a úprimnému priateľovi, ale už nám veľmi chýba. Aj keď chápeme, že odveký zákon prírody, života a smrti je veľmi prísny, predsa len zmieriť sa s jeho odchodom bude pre nás veľmi ťažké. Hovorí sa, že smrťou všetko končí. No nekončí vďačnosť za to, čo Mikuláš Juščík vykonal pre Haburu a Nadáciu Drevený kostolík Habura. V našich srdciach a výsledkoch jeho práce, ktoré pre nás zostanú odkazom i výzvou, bude žiť aj naďalej.

Ďakujeme mu za všetko úsilie a námahu, ktorú vynaložil pri uskutočňovaní našich spoločných cieľov.  Budeme na neho spomínať s úctou a láskou. Česť jeho pamiatke!

Za Nadáciu Drevený kostolík Habura
Daniela Palaščáková,
správkyňa nadácie

Foto
Mikuláš Juščík 
Autor: Jana Otriová