DEDINÔČKY NAŠE NAVŠTÍVILI ULIČ

 

ULIČ. Pravidelná rubrika, v ktorej vám každý mesiac predstavujeme zaujímavú, obec nášho regiónu, vás tentokrát zavedie do srdca Uličskej doliny. Aj napriek sychravému počasiu sa nám podarilo vidieť i počuť množstvo informácií, ktoré vám priblížia minulosť i súčasnosť obce poznačenej peknými i menej peknými spomienkami.

 

HISTÓRIA. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1317, neskôr sa tradujú informácie z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli aj obyvatelia Uiča. Už o storočie neskôr sa spomína existencia vodnej píly, neskôr aj mlyna. V 18. storočí bol v strede obce vybudovaný rozsiahly kaštieľ s hospodárskymi budovami, záhradami a veľkým parkom. Neskôr bol na Valalštine postavený malý poľovnícky kaštieľ, z ktorého dodnes zostali už len základy. Uzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla z Uliča dolinou Zboj-ského potoka až nad Novú Sedlicu, bola záslužnou nielen v preprave dreva, ale aj osôb či pošty. Hlavnou živiteľkou tunajšieho obyvateľstva bola pôda a les.

 

Nedostatok financií však nútil ľudí cestovať za zárobkom nielen do neďalekých miest, ale aj za veľkú mláku. Na cestu bolo v tom čase treba 80 - 100 korún. Už vtedy existovali prevádzači, tzv. provadimeri, ktorí cestovateľov dostávali cez poľskú hranicu za desať korún. Pre tých, čo zostali, sa začal krutý život, ktorý so sebou priniesla 1. svetová vojna. Aj vojenský konflikt medzi prvou Slovenskou republikou a Maďarskom nazývaný malá vojna zasiahol v roku 1939 aj Ulič. Skupina troch vojenských lietadiel B-534 tu 23. marca napadla kolónu ľahkých maďarských tankov. Ťažké časy priniesla nielen tvrdá maďarská nadvláda, ale aj druhá svetová vojna. Stovky mladých mužov museli narukovať do maďarskej armády. Akýkoľvek odpor bol márny. V roku 1942 tak po neľudskom mučení popravili Rudolfa Winera, ktorý sa dodnes radí medzi najvýraznejšie osobnosti Uliča, ako organizátor štrajku lesných robotníkov v roku 1934. Blížiaci s koniec vojny zmenil Uličskú dolinu na frontové územie, do konca októbra 1944 boli oslobodené všetky jej obce. Pri miestnom cintoríne sa nachádza aj vojenský z prvej svetovej vojne, kde je pochovaných 71 vojakov. Pripomína spustošenie krajiny, ktoré bolo viditeľné aj na úbytku obyvateľstva.

 

V roku 1947 bol v obci zriadený Lesný závod, ktorý jeden čas zamestnával aj vyše tisíc pracovníkov. Od toho roku prechádzala obcou ešte po starej ceste prvá autobusová linka, výstavba novej cesty cez sedlo Karcaba sa začala o štyri roky neskôr. Malá vodná elektráreň postavená v roku 1954 dodávala pre obec svetlo v nepravidelných intervaloch približne päť rokov. Tehelňu na Hôrke začali stavať koncom 50-tych rokov, dnes je na jej mieste rybník. Dôležitou súčasťou rozvoja bolo dokončenie stavby nového závodu na produkciu tvarovaných výrobkov z dreva. TVARONA Ulič zamestnávala vo svojich začiatkoch vyše tristo pracovníkov.

 

SÚČASNOSŤ. Nepríjemné udalosti nastali po roku 2000, keď drevárska firma ukončila svoju činnosť a o prácu prišlo mnoho ľudí. Obec využila príležitosti projektov cez eurofondy a podarilo sa jej zrekonštruovať školu, hasičskú zbrojnicu i centrum obce. Odkúpila zároveň časť bývalej drevárskej firmy, kde bol zriadený zberný dvor, ktorý rozbieha svoju činnosť už druhým mesiacom. Minulý týždeň bolo skolaudované komunitné centrum v bývalej budove ministerstva vnútra. „Podarilo sa nám takmer dokončiť kanalizáciu. V poslednej dobe sa zameriavame na projekty zvýšenia zamestnanosti, medzi ktoré patrí aj už spomínaný zberný dvor. Slúžiť bude na separáciu, čo zníži náklady na vývoz komunálneho odpadu," hovorí starosta obce Ján Holinka. V centre sa nachádza nedokončená stavba kultúrneho domu, v ktorom by mal v budúcnosti sídliť aj obecný úrad, škôlka a pošta. Nachádza sa tu zdravotné stredisko, k dispozícii je aj lekáreň. Rekonštruovanú budovu základnej školy navštevuje 127 detí, ktoré má pod dohľadom tím štrnástich pedagógov. V obci je zriadená chránená dielňa, kde pracuje spolu sedem ľudí. Všetky obecné budovy sú vykurované štiepkou, ktorú si obec zabezpečuje. Známou gurmánskou špecialitou z tejto oblasti sú Uličské pirohy, pri ktorých sa osvedčilo pravidlo, že ženské ruky lepia kvalitnejšie ako stroje. Veľkým plusom pre región by bolo jeho sprístupnenie pre poľskú stranu, keďže títo Poloniny navštevujú podľa starostu veľmi radi. Súkromníci vedia poskytnúť ubytovanie pre približne 60 turistov, obec pre zhruba 50 ľudí v turistickej ubytovni. 

 

ZAUJÍMAVOSTI. Medzi pamiatky v obci jednoznačne patrí murovaný gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša postavený na kopci sv. Nikolaja v roku 1867. Historické pramene tvrdia, že tento vŕšok bol miestom, odkiaľ zvon pozýval ľudí k spoločnej modlitbe. Pôvodný drevený chrám replika sa nachádzajúca sa v miestnom parku) bol vybudovaný v roku 1781. Zachytil ho neznámy ikonopisec na ikone sv. Mikuláša biskupa, ktorá sa nachádza v súčasnej murovanej cerkvi.

 

Ďalšia významná ikona - Kristus pred veľradou - sa v roku 2010 našla počas rekonštrukcie strechy. Minigaléria v centre obce ponúka repliky drevených cerkví, ktoré boli vyrobené v miestnej chránenej dielni. Súčasťou parku je aj vyobrazenie asteroidu objaveného v roku 1997, ktorý bol na počesť Parku tmavej oblohy pomenovaný Medzinárodnou astronomickou úniou ako Poloniny. Medzi významné osobnosti obce možno zaradiť Maximiliána Uličského i Ďak Smerekovkého, ktorí boli prepisovačmi kníh, akademický maliar Mikuláš Rogovský tiež pochádza z Uliča. Miroslav Poliščuk narodený v roku 1909 zasvätil celý svoj život ochrane a zveľaďovaniu prírodných hodnôt Východných Karpát. Po štúdiu a práci v zahraničí začal v roku 1950 pracovať ako vedúci prevádzky a hlavný inžinier v Lesnom závode v Uliči až do svojho dôchodku. Výraznou mierou sa zaslúžil o záchranu pralesovitých rezervácií Stužica, Riaba skala, Pľaša a Rožok. Právom si ho miestni uctili náučným chodníkom, ktorý chce turistom priblížiť jeho úctu, ktorú prejavoval prírode i jej krásam. Školský náučný chodník k Mergencovmu kameňu má osem zastavení. Pripomínať má tragédiu z decembra 1922, keď hájnik Mergenc pri pochôdzke natrafil na dvoch pytliakov - bratov. Tí keď ho zbadali, dali sa na útek. Keď hájnik na výstrahu vystrelil do vzduchu, jeden z bratov sa potkol a spadol na zem. Druhý brat si myslel, že ho trafil hájnik, tak na neho namieril a jedinou ranou ho zabil. Pomník dal postaviť gróf Thielle Wincler.

 

Nielen príroda, ale aj história, ktorá preteká Uličskou dolinou, nás očarila natoľko, že sa vrátime, pretože čakáme na prídavok. 

 

-zdra-