Defragmentácie

 

V tejto symptomatickej dobe žijeme spôsob života, ku ktorému neustále priraďujeme nové a nové veci, či poznatky. Žijeme rýchlo, žijeme s množstvom starostí, povinností..., a to je vlastne spôsob života, kde v počítačovej soítvérovej terminológii tomu hovoríme, že dochádza k refragmentácii. A až to dospeje do takého štádia, že je potrebné celý systém prečítať, prečistiť a znova v ňom urobiť poriadok, to je tá defragmentácia. Občas je dôležité si urobiť poriadok, nie len čo sa týka nášho tela, nášho ducha, ale aj poriadok v stave našej mysle a spôsobe života. Hovorím o tom, že kedže sa človek nechce stať otrokom zle fungujúceho systému, musí neustále premýšľať o tom, kto je a aký život žije.

 

"Takýmito slovami charakterizoval koncepciu svojej výstavy ,Defragmentácie" maliar, grafický dizajnér a rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Stanislav Stankoci. Autor patrí medzi významné osobnosti nášho regiónu, ku ktorému sa vždy hlási (nar. 1959 v Snine, detstvo prežil v Hostoviciach). Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, odbor úžitkovej grafiky a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 1982-1983 absolvoval študijný pobyt na École Nationale Supériéure des Arts Décoratifs v Paríži a v rokoch 1992-1993 študijný pobyt na University of Industrial Art v Helsinkách. Popri svojej tvorbe sa venuje pedagogickej činnosti. Pôsobil na Fakulte architektúry STU v Bratislave a od roku 1992 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ako vedúci Katedry grafického dizajnu. V roku 2003 sa habilitoval za docenta v odbore dizajnu, v roku 2009 bol menovaný profesorom a v roku 2007 prorektorom pre rozvoj, umenie a výskum VŠVU.

Za svoju grafickú tvorbu získal mnoho ocenení, medzi nimi spomeniem opakovane cenu za najkrajšiu knihu roka alebo ceny za plagátovú tvorbu. V priebehu doterajšej tvorby sa autor venoval malbe, kresbe, grafike a počítačovej grafike, plastike a objektu, grafickému dizajnu a oblasti vizuálnej komunikácie.

 

Ako povedal kurátor výstavy Mgr. Peter Markovič: „Stanislav Stankoci vystavuje od polovice osemdesiatych rokov uplynulého storočia. V širších súvislostiach svojej tvorby a generácie patrí k autorom, ktorí svojou ranou tvorbou a prienikom na scéne výtvarného umenia razantným spôsobom zmenili charakter predovšetkým mladej slovenskej maľby, jej hodnôt, estetickej orientácie a maliarskeho myslenia a priniesli do aktuálneho vývoja slovenského maliarstva nový výtvarný prejav, odmietajúci konvencie a dogmy dobového slovenského maliarstva."

Výtvarná obec pozná umelca Stanislava Stankociho ako brilantného maliara lyricky zaznamenávajúceho biologický svet organických foriem, nášho mikro a makrosveta (bunky, schránky a podobné objekty). Na výstave Defragmentácie sa však stretneme s rozmernými maliarskymi dielami, ktoré vypovedajú o privátnych, skryto pocitových mikropríbehoch (Čierna skrinka, Kŕmenie, Záznam, atď.) a grafikami, ktorých ústredným pojmom výtvarného programu autora je problematika komunikácie. Jej analýzy a poznanej systémovej poruchy.

Stankoci si ctí písmo, jeho formu, tradičný spôsob prenosu informácií cez tradíciu tlačeného slova. Čiernu tlač vníma ako symbol ľudskej myšlienky, filozofického bohatstva, čistoty myslenia, hĺbky duchovného slova, komunikácie a prenosu myšlienok dejinami. Krásu grafického znaku autor dôverne pozná, ako knižný grafik sa mu venuje už niekoľko desaťročí. Nejde mu o patetické gestá, ale o podstatu vizuálneho jazyka.

Autor nadobudol deprimujúce presvedčenie, že sme sa ocitli v toku balastických informácii, komunikačného šumu, dezinformácií a zavádzajúcich správ. Vizuálna reč písma, rozmazané litery, nemožnosť čítania a porozumenia textu v tomto kontexte nadobúdajú symbolickú hodnotu a vytvárajú moment, keď komunikačný systém zlyhá, je zamieňaný za dezinformáciu a za manipuláciu.

 

Silné výtvarné gesto umelca, ľudská angažovanosť, osobný smútok i frustrácia jasne pomenúvajú súčasnú situáciu, keď média už neslúžia verejnému záujmu a sprostredkovaniu skutočných informácii a pravdy. Mlčiace malby a grafiky pod názvami Skartácie, Komentáre a udalosti, Memento, Hviezdy Marionety... akoby čakali na defragmentáciu, ktorá nanovo poskladá útržky minulého, vydá jasné, obsahové, komunikačné formy a naučí nás žiť svoj vlastný život. Lebo ako povedal Henry Dávid Thoreau: „Keďnáš život prestáva byt obrátený do vnútra a naozaj osobný, naše rozhovory degenerujú na obyčajné ohováranie a klebety. Len zriedka stretneme niekoho, kto nám dokáže povedať niečo nové bez toho, že by si to bol predtým prečítal v novinách alebo vypočul od svojich susedov; a jediným rozdielom medzi nami a tými druhými je zväčša len to, že oni si už stihli prečítať noviny, ktoré sme my ešte nečítali..."

 

Výstava Defragmentácie umelca Stanislava Stankociho, ktorá potrvá do 12. apríla 2015, nám má čo nové povedať.

 

Daniela Kapráľová, kurátorka kaštieľa